Organizačné formy výučby - Kooperatívna výučba

V tomto blogu postupne porovnávame organizačné formy výučby. Či už sa jedná o výučbu individuálnu, individualizovanú, hromadnú alebo skupinovú, každá z nich má svoje klady a zápory, výhody a nevýhody. V minulých článkoch sme sa práve týmito formami výučby podrobnejšie zaoberali. Každá z nich je niečím špecifická, každá je svojím spôsobom jedinečná. V tomto článku sa budeme zaoberať výučbou kooperatívnou. Na nasledujúcich riadkoch ju podrobnejšie rozoberieme a ponúkneme Vám možnosť sa o nej dozvedieť viac.

Čo sú to organizačné formy výučby?

Pre čitateľov, ktorí sa nikdy predtým s pojmom organizačné formy výučby nestretli, radi tento pojem znovu vysvetlíme.

Organizačné formy výučby sú súborom spôsobov, ako a s kým vyučujúci pracuje, a kde výučba prebieha.

Ak by sme sa teda zaoberali napríklad vyučovaním v skupinkách, kedy žiaci riešia určitú úlohu a upevňujú si tým učivo, jedná sa o skupinovú výučbu. Ak sa však učiteľ vo výučbe zameriava viac na spoluprácu a získavanie nových poznatkov, ide o kooperatívnu formu výučby.

Skupinová verzus kooperatívna výučba

Skupinovej výučbe sme sa venovali už v minulom článku, v ktorom sme ju porovnávali s výučbou hromadnou. Pretože je však podobná výučbe kooperatívnej, zmienime sa o nej aj teraz.

Keď budeme počuť názov skupinová výučba, predstavíme si práve skupiny študentov, ktorými sa táto forma výučby vyznačuje. Učiteľ zadá študentom určitú úlohu a tí ju potom v skupinách plnia. Je to predovšetkým použitie skupiny ako organizačnej formy, ktorá je spoločná pre skupinovú a kooperatívnu výučbu.

Kooperatívna nerovná sa skupinová výučba

Skupinová výučba je v školstve veľmi rozšírená, má však určité nedostatky a mínusy. Oproti tejto výučbe sa výučba kooperatívna snaží tieto nedostatky eliminovať. Využívajú sa pri nej vzťahy a spolupráca študentov pre zefektívnenie učenia každého z nich. Kooperatívna výučba sa nerovná výučbe skupinovej.

Kooperatívna výučba podporuje výkon žiakov (zlepšovanie pamäti), lepšiu argumentáciu, dedukciu, slovnú zásobu a plynulosť reči, komunikáciu s ostatnými a voľbu stratégie pri riešení ťažkých situácií. Na začiatku je to učiteľ, ktorý žiakov vedie pri učení k úspechu. Žiaci sa potom v skupinách učia a sami sa zdokonaľujú, aby na konci tohto procesu vedeli úlohu úspešne vyriešiť sami. Kooperatívna výučba musí byť učiteľom zvolená tak, aby z nej žiaci mali väčší úžitok než pri samostatnej práci.

Znaky kooperatívnej výučby:

Aby kooperatívna výučba fungovala, malo by sa dodržať niekoľko základných znakov.

1. Práca tvárou v tvár - trieda je rozdelená do niekoľkých skupín, ktoré sú "namiešané" zo žiakov s rôznym nadaním, chlapcov aj dievčat, apod.

2. Väzba medzi žiakmi - žiaci sa učia vzájomne, pospolu. Jednotlivec je úspešný len vtedy, ak uspeje skupina. A naopak, skupina je úspešná len vtedy, ak uspeje jednotlivec. Ak teda prácu jeden člen skupiny "vzdá", skupina nemá šancu uspieť.

Existuje niekoľko možností, ako spolupráci žiakov napomôcť. Sú nimi napríklad:

a) Spoločný cieľ - Aby skupina uspela, musí každý prispieť niekoľkými nápadmi. Tímovým cieľom je, aby každý zo skupiny porozumel učivu. Všetci zo skupiny sa budú na vytvorení práce nejakým spôsobom podieľať.

b) Odmena - Ak sa do úlohy zapoja všetci zo skupiny, dosiahne skupina určitú odmenu (body v teste navyše, voľný čas, menej domácich úloh a pod.).

c) Jediný zdroj - žiaci dostanú len jeden pracovný hárok, jednu knihu alebo jednu pomôcku do skupiny, o ktorú sa musia podeliť

d) Pracovná úloha - každý žiak dostane pri plnení úlohy špecifickú rolu, napríklad jeden žiak číta text, zatiaľ čo druhý zapisuje odpovede alebo jeden bude strihať, druhý lepiť a pod.

3. Zodpovednosť jednotlivca - Každý žiak by mal mať v skupine svoje miesto a prostredníctvom spolupráce by malo dochádzať k jeho rozvoju. Zo vzájomného učenia by mali mať úžitok všetci členovia skupiny.

4. Spolupráca žiakov - učenie sa darí v prípade, že žiaci v skupinách dokážu spolupracovať

5. Reflexia skupinovej aktivity - úspech skupiny závisí tiež na tom, že sa členovia skupiny zvládnu dohodnúť na prvkoch úlohy, napríklad, čo v prezentácii ponechať a čo zmeniť

Možnosti spolupráce

Možností spolupráce medzi žiakmi môže byť niekoľko. Nižšie Vám predstavíme niekoľko z nich:

Obráť sa na svojho suseda - Žiaci sa obracajú na svojho suseda v triede so žiadosťou o pomoc napr. pri riešení úlohy alebo vysvetlení pojmu.

Mysli a zdieľaj - Žiaci individuálne premýšľajú nad odpoveďou na otázku. Nasleduje diskusia a žiaci si obhajujú svoj názor.

Skupiny čítajú - Trojčlenné skupiny čítajú pospolu texty a odpovedajú na otázky, ktoré sa textu týkajú. Jeden žiak pritom text číta, druhý odpovedá na otázky a tretí jeho odpovede kontroluje. Na záver tejto aktivity sa všetci na pracovný list podpíšu a potvrdia tým, že s odpoveďami súhlasia.

Kontrolóri - Žiaci sú rozdelení na dvojice, každá z nich vypracováva úlohu. Odpovede si navzájom žiaci v skupine kontrolujú.

Riešitelia problému - Žiakom v skupinách je pridelený problém, na ktorý hľadajú riešenie. O tomto riešení môžu rozhodnúť spoločne, avšak každý z nich musí vedieť vysvetliť postup, akým problém riešili.

Skupinová správa - Žiaci spoločne skúmajú určitú tému, každý z nich je zodpovedný za jeden zdroj a napísanie niekoľkých informácií. Správu píšu žiaci spoločne, avšak každý je zodpovedný za svoj prínos k informácii. Pri ústnom podaní správy sa zapájajú všetci žiaci a vzájomne si pomáhajú.

Zhrnutie

Ak kooperatívnu výučbu zhrnieme, ide na rozdiel od skupinového vyučovania o potrebnú spoluprácu, interakciu medzi členmi skupiny. Tieto skupiny sú väčšinou malé a práve táto skutočnosť umožňuje žiakom čo najlepšie upevnenie ich vedomostí.

Pri organizácii kooperatívnej výučby je dôležité:

– nastaviť študentom ciele, a to nielen vecné - teda porozumenie, ale aj sociálne - zručnosť požiadať druhého o pomoc,

– vytvoriť skupiny rôznorodé, aby sa študenti mohli vzájomne motivovať,

– zvoliť správnu úlohu, ktorá je študentom predkladaná,

– sledovať činnosť skupín a zasahovať iba v prípade, že si s riešením nevie rady nikto zo skupiny.

– využívať rôzne spôsoby hodnotenia, nielen hodnotenie učiteľa, ale aj hodnotenie žiakov medzi sebou alebo sebahodnotenie žiaka.

Záverom ešte zdôrazňujeme, že každý žiak či študent potrebuje pri svojom učení motiváciu. Tou nemusí byť len hmotná odmena, ale aj dobrý pocit z toho, že niečo dokázal.

Ak žiaci či študenti nerozumejú niektorej časti učiva, je vhodné zabezpečiť výučbu individuálnu, pri ktorej sa nielen doučia nepochopené učivo, ale predovšetkým si budú istí sami sebou a tým, že ich riešenie je správne.

Pri hľadaní individuálneho doučovania Vám môže pomôcť aj Škola Populo. Ak má študent nejaké nepochopené učivo, je vhodné ho čo najrýchlejšie dovysvetliť, aby mohol ďalej pokračovať v štúdiu spolu s triedou a aby sa zbytočne nestrácal.

Autor:

BSc. Nikola Domluvilová

Riaditeľka správy kurzov

Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.