O nás
O nás Lektori Zamestnanci Metodické centrum
Doučovanie
Doučovanie Výučba jazykov Príprava na skúšky Online výuka
Časté otázky Služby
Služby Vstupné testy Darčekové poukážky
Referencie Cenník Galéria Blog Kontakt
Nepodceňte situáciu, naše kapacity sú takmer plné. Vyplňte kontaktný formulár alebo zavolajte na 0918 405 241.
Úvod Blog Organizačné formy výučby

Organizačné formy výučby

Organizačné formy výučby - Waldorfská pedagogika
22. 10. 2019
Organizačné formy výučby

V tejto časti blogu si postupne predstavíme najrôznejšie spôsoby, ako môžu učitelia vyučovať, alebo naopak ako môžu byť študenti či študentky vyučovaní. V zásade môžeme tieto spôsoby rozdeliť na dve skupiny. Organizačné formy výučby a alternatívne školstvo. A práve Waldorfskej pedagogike, ktorá je súčasťou alternatívneho školstva, sa budeme v tomto článku podrobnejšie venovať. TRADIČNÉ VS. ALTERNATÍVNE ŠKOLY Aby sme sa mohli v systéme lepšie orientovať, najprv v krátkosti predstavíme delenie už spomínaných foriem výučby. Ako bolo už na úvod povedané, spôsoby výučby môžeme rozdeliť do dvoch skupín: – Prvou skupinou sú klasické školy so svojimi organizačnými formami výučby. Tento typ vyučovania iste poznáte. Učiteľ sa môže postaviť pred triedu a prednášať výklad, zadať študentom či študentkám samostatnú prácu, rozdeliť ich do skupín alebo ich individuálne vzdelávať. – Druhá skupina je o poznanie menej rozšírená. Dôvodov je hneď niekoľko, predovšetkým to, že rodičia často pristupujú k vzdelávaniu konzervatívne a od škôl očakávajú, že budú ich deti vyučovať rovnako, ako boli sami vyučovaní. Napriek tomu si alternatívne školstvo našlo aj v Slovenskej republike svojich zástancov, predovšetkým pre spôsob, akým sú žiaci na týchto školách vzdelávaní.  V Slovenskej republike môžu žiaci a študenti navštevovať dva typy škôl. Do prvej skupiny patrí Waldorfská škola, Montessori škola alebo Daltonský systém. Do druhej skupiny radíme Lesné alebo prírodné školy. Všetky tieto školy majú ale jedno spoločné, a to odlišný spôsob vzdelávania žiakov a študentov. Tým sú často vytvárané materiály "na mieru" a učia sa bez pomoci klasických učebníc. Študentom je tak daná možnosť slobodne sa rozhodnúť a samostatne sa rozvíjať. Rudolf Steiner a prvé školy Waldorfská pedagogika stavia na myšlienkach Rudolfa Steinera, rakúskeho filozofa, ezoterika a sociálneho mysliteľa. Ten vybudoval svoju prvú školu na želanie Emilia Molto, spolumajiteľa a riaditeľa továrne na cigarety Waldorf-Astoria, v roku 1919 v Stuttgarte. Táto škola mala pôvodne slúžiť pre deti robotníkov už spomínanej továrne. Postupne sa však táto metóda začala šíriť a vznikali ďalšie školy v Nemecku, Švajčiarsku alebo vo Veľkej Británii. Svoj útlm zažili školy v období druhej svetovej vojny, kedy boli buď uzavreté vedením, alebo zakázané štátom. Po vojne počet týchto škôl začal opäť stúpať. V Slovenskej republike sa Waldorfské základné a materské školy objavili až v roku 2001, kedy boli školy tohto typu začlenené do experimentálneho overovania. V tomto čase, napríklad, v Českej republike boli tieto školy už dávno začlenené do štátneho systému. Vlastná individualita Na rozdiel od klasických škôl sa Waldorfská škola vyznačuje tým, že neodovzdáva študentovi len vedomosti, ale rozvíja aj jeho tvorivé schopnosti a sociálne zručnosti. Učitelia tiež zohľadňujú vlastnú individualitu každého študenta, preto sú na zozname vyučovaných predmetov pridané tiež predmety tvorivo - umelecké, ktoré dávajú študentom možnosť vyniknúť v tom, čo ich baví. V hudobnej výchove sa už od prvej triedy všetci žiaci učia hrať na flautu a spievať. Hra na hudobný nástroj je tiež súčasťou každodenného vyučovania v blokoch. Výučba v blokoch Tieto bloky obvykle trvajú tri až štyri týždne a ich cieľom je plné sústredenie študenta na jeden predmet. Po tomto bloku nasleduje blok výučby iného predmetu. Bloky vyučovania vo všeobecnosti začínajú a trvajú cca dve hodiny do veľkej prestávky. Vyučujú sa tak predmety ako matematika, slovenský jazyk, prírodoveda alebo dejepis. Po prestávke nasledujú 45 minút dlhé hodiny cudzích jazykov alebo iných predmetov. Slovné hodnotenie Žiaci sa tu tiež nestretávajú s tradičnou formou hodnotenia, ale so slovným hodnotením. Toto hodnotenie dáva vyučujúcemu možnosť zdôrazniť študentove slabiny alebo naopak jeho prednosti. Výnimkou je prestup študenta či študentky na strednú školu, v takom prípade je slovné hodnotenie doplnené ešte klasickými známkami. Študentov pri výučbe nemotivujú známky, ale ich vlastný záujem niečo sa dozvedieť. Absencia klasických učebníc Pri výučbe nie sú používané klasické učebnice. Učiteľ vytvára a vyberá materiály žiakom "na mieru", na výrobe materiálov sa však podieľajú aj rodičia, a to napríklad v prvej triede, kedy svojim deťom vytvárajú ich prvú čítanku. Tá sa skladá z obrázkov a básničiek. Cieľom je, aby si k tomuto materiálu deti vytvorili vzťah. Namiesto učebníc si študenti zapisujú svoje poznatky do zošitov, a vytvárajú si tak svoju vlastnú učebnicu. Pomalšia výučba čítania a písania Vďaka tomu, že žiaci nepotrebujú učebnicu, vzniká priestor pre pomalšie vyučovanie čítania a písania. V prvom ročníku sa žiaci postupne zoznámia so všetkými písmenami abecedy, v polovici druhého ročníka potom prichádza na rad čítanka od rodičov. Písať sa žiaci učia súbežne s výučbou písmen, najprv píšu písmená samostatne, neskôr v jednotlivých slovách z nich zložených. Najprv sa žiaci učia písať tlačenými písmenami, v tretej triede potom písaným písmom. Skorá výučba cudzích jazykov Typická je tiež výučba dvoch cudzích jazykov už od prvého ročníka základnej školy. Najprv sa žiaci učia jazyk formou hovorovou (pesničky, básničky, riekanky) a až vo štvrtom ročníku je k tejto forme pridaná aj forma písaná (gramatické javy, slovosled a pod.). Tvorivá činnosť všetkých žiakov Dôraz je tiež kladený na tvorivú činnosť, žiaci vytvárajú vlastné výrobky (vlastný odev, predmet z dreva, predmet z kovu). Všetky tieto činnosti vykonávajú všetci bez rozdielu pohlavia. Do výučby sú zaradené aj predmety ako eurytmia (pohybové umenie typické pre waldorfskú školy) a kreslenie foriem (kreslenie rozlične symetrických obrazcov voľnou rukou).  Výučba zážitkom Výučba pomocou zážitku, aj o to waldorfská pedagogika usiluje. Preto sa žiaci a študenti každú novú látku učia maximálne naživo, obrazovo a pomocou fantázie. Napríklad výučba násobilky prebieha za pomoci rytmickej aktivity spojenej s pohybom. Prirodzená autorita učiteľov Učitelia majú vo svojich triedach prirodzenú autoritu a so svojimi študentmi sa zdravia aj lúčia podaním ruky. Preferovaný je jeden triedny učiteľ po celú dobu štúdia, v prípade základnej školy od prvého až po deviaty ročník. Tento učiteľ tiež vo svojej triede vyučuje maximálny počet predmetov. Slávenie sviatkov a slávností Okrem netradičnej výučby je tiež kladený dôraz na slávenie sviatkov a slávností, v ktorých sa študenti zaoberajú predovšetkým ich zmyslom pre človeka a ponaučením. Súčasťou školského roka sú tiež jarmoky, slávnosti a akadémie, na ktorých študenti predstavujú svoje výrobky alebo predvádzajú dramatické umenia. V ôsmom ročníku tiež žiaci nacvičujú predstavenie, ktoré niekoľkokrát zahrajú, a s ktorým vystupujú aj na divadelnom festivale waldorfských škôl v českom Písku. Učitelia, žiaci a rodičia - tri základné piliere vzdelávania Waldorfské školy zapájajú do svojich aktivít aj rodičov. A to nielen tvorbou čítanky pre tých najmladších. Rodičia sú popri žiakoch, študentoch a učiteľoch akýmsi tretím pilierom vzdelávania. Rodičia sa zapájajú do všetkých aktivít školy, pomáhajú pri organizovaných akciách a aktívne sa zúčastňujú triednych schôdzok konaných každý mesiac. Na týchto školách je často vyžadovaná úhrada zvýšených nákladov na výučbu, školné. Kritika waldorfskej pedagogiky Waldorfská pedagogika sa aj napriek svojej snahe odlíšiť sa od klasického vzdelávacieho systému stále stretáva s kritikou. Predovšetkým pre absenciu klasického známkovania a skorú výučbu cudzích jazykov. Ďalšími z kritizovaných bodov sú tiež duchovné stránky vzdelávania, absencia učebníc a príliš veľká zodpovednosť triedneho učiteľa. Záverom treba povedať, že každá škola má svoje pozitíva, body v ktorých vyniká, a svoje negatíva, naopak niečo, čo je potrebné zlepšiť. Pri výbere školy je však dôležité zistiť či presne táto škola bude budúcemu žiakovi, žiačke, študentovi, študentke vyhovovať. Zároveň je výber školy aj o presvedčení rodičov o tom, akým štýlom chcú, aby bolo ich dieťa vyučované. "Nesmieme vychovávať ľudí nespokojných so sebou, uzavretých do svojho vnútra, ale musíme vychovávať ľudí, ktorí môžu slobodne a otvorene predstupovať pred svet a ktorí môžu slobodne a otvorene konať v zmysle toho, čo je prospešné svetu." (R. Steiner).

Organizačné formy výučby - Montessori výučba
14. 10. 2019
Organizačné formy výučby

V tejto časti blogu  sa zaoberáme organizačnými formami výučby. Ak už sa bavíme o ktorejkoľvek z nich, všetky majú jedno spoločné, a to dieťa v centre pozornosti. Tento seriál by nebol kompletný, keby sme sa nezmienili o priekopníčke novej metódy školskej výučby a jej poznatkoch. V tomto článku sa teda budeme zaoberať Mariou Montessori a jej originálnym spôsobom výučby. Maria Montessori K pochopeniu Montessori pedagogiky je nutné zaoberať sa predovšetkým jej predstaviteľkou. Ženou, ktorá verila, že dokáže zmeniť svet. A aj napriek tomu, že jej život sa niekoľkokrát otriasol v základoch, nikdy sa svojej práce nevzdala a každé svoje rozhodnutie smerovala k podpore vzdelávania detí. Maria Montessori, priekopníčka školskej výučby a bojovníčka za ženské práva. Štúdium Maria Montessori sa narodila 31. augusta 1870 v meste Chiaravalle v strednom Taliansku. Už od detstva ju zaujímala veda a nebola teda dievčaťom, akú by si vtedajšia spoločnosť predstavovala. V tom čase totiž bolo bežné, že sa dievčatá  učili domácim prácam a sústavne sa pripravovali na život v domácnosti, po boku svojich úspešných manželov. Napriek tomu si išla Maria za svojím a usilovne študovala. Aj napriek neľúbosti okolia dokázala, že je hodná dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovila. Roku 1896 úspešne odpromovala na Univerzite v Ríme a stala sa tak úplne prvou lekárkou v Taliansku.   Univerzitná klinika Jej práca začala na Univerzitnej psychiatrickej klinike v Ríme, kde sa stretla s deťmi označovanými ako choromyseľné. Márii sa tento prístup nepáčil a ešte viac sa jej nepáčilo, že tieto deti mali zostať na okraji spoločnosti. Začala ich teda pozorovať a zistila, že ak im poskytne dostatok podnetov, začne sa ich mozog prirodzene učiť. Deti robili vo svojom správaní, ale aj vo vzdelaní, veľké pokroky. Urobila vtedy veľmi odvážny krok a nechala deti napísať porovnávacie testy. Zamlčala však, že sú z tohto ústavu. Výsledky testov všetkých prekvapili a Maria začala skúmať, prečo tomu tak je. Jej životom však otriaslo hneď niekoľko udalostí. V prvom rade skutočnosť, že sa musela vzdať svojho dieťaťa. V tej dobe nebolo zvykom, aby bola žena slobodnou matkou. Ďalšou udalosťou v jej živote bolo, že si jej životná láska vzala niekoho iného. Maria sa teda plne ponorila do práce a svojho syna len občas navštevovala. Až keď bol jej syn väčší, vzala si ho k sebe a uvádzala ho ako adoptívneho syna alebo synovca. Od tej chvíle boli takmer stále spolu.   Dom detí Neskôr sa zaoberala vzdelávaním liečebných pedagógov a pracovala ako detská lekárka. Okrem toho tiež študovala antropológiu a psychológiu. Svoje poznatky potom využila pri práci s deťmi, predovšetkým v Dome detí, ktorý bol určený pre chudobné deti predškolského veku. Montessoriová ich pozorovala a výsledky svojich pozorovaní využila v praxi. Opierala sa vtedy o to, že deti sú prirodzene zvedavé a radi sa učia, ak im sú poskytnuté podnety, ktorými by sa mohli zaoberať. Maria zamestnávala deti  praktickými činnosťami, aké mohli vidieť u dospelých. Bolo to napríklad utieranie prachu alebo zametanie. Zistila, že deti robia tieto činnosti radi, pretože si potom pripadajú viac ako dospelí. Tieto deti sa tiež dokázali sami rozhodovať a plne sa sústrediť na práve vykonávanú činnosť.   Kniha o Montessori pedagogike Maria Montessori svoje poznatky zaznamenala do knihy o pedagogike. Práve táto publikácia jej vyniesla svetovú slávu. Maria navštívila najrôznejšie štáty a šírila svoje poznatky vzdelávaním budúcich pedagógov. Nezľakla sa ani v čase, keď prišla prvá svetová vojna, práve naopak. Stále väčšiu nádej na svetový mier vkladala do detí, ktoré budú schopné sami sa slobodne rozhodovať. Doba fašizmu však pre Mariu predstavovala ďalšiu ranu, tentoraz v podobe zatvorení Montessori škôl. Jej knihy a podobizne sa pálili a jej metóda upadala do zabudnutia. V tomto období našla Maria útočisko v Indii, kde ďalej šírila a rozvíjala svoje metódy výučby. Záver života Po vojne sa opäť vrátila do Európy. Pretože však bolo jej učenie zabudnuté, začala od začiatku a aj vo svojich viac ako sedemdesiatich rokoch začala znovu vzdelávať budúcich pedagógov. Zomrela vo veku 81 rokov v Holandsku. Jej práca a súkromný život boli viac než prepojené, jedno nadväzovalo na druhé. Centrom jej pozornosti bolo dieťa. A práve dieťa je stredobodom celej Montessori pedagogiky, ktorá je úplne odlišná od tradičného poňatia vzdelávania. Montessori vzdelávanie Montessori školy sa riadia niekoľkými princípmi, vďaka ktorým prebieha vzdelávanie prirodzene. Žiaci neberú učiteľa ako autoritu, ale ako rovnocenného partnera. Ako funguje Montessori škola? Všetky informácie o Montessori v kocke. Montessori trieda Montessori triedy majú niekoľko spoločných znakov. Priestor býva usporiadaný do kútikov, kde sa môžu žiaci samostatne učiť a celá trieda tak tvorí celok, ktorý je prispôsobený voľnému a pohodlnému pohybu. Nábytok je prispôsobený potrebám žiaka, predovšetkým teda svojou veľkosťou. Vybavenie s pomôckami, vrátane obrázkov na stenách, je vo výške detských očí. V Montessori triede nenájdete lavice, ani katedru. Dôraz je kladený na to, aby si žiak mohol slobodne vybrať miesto, kde bude pracovať. Učivo je prirodzene zoradené od jednoduchého k tomu zložitejšiemu a je predovšetkým podstatný slobodný a samostatný rozvoj žiaka. Ten si tiež slobodne vyberá, ktorej aktivite sa bude v danú dobu venovať. Zmiešané vekové skupiny Súčasťou Montessori výučby sú tiež zmiešané vekové skupiny, v ktorých vzniká priestor pre kooperáciu, a žiaci sa od seba môžu vzájomne učiť. Platí, že čo vie žiak vysvetliť, tomu tiež rozumie. Vďaka obvyklým skupinám podľa trojročí (trojročné vekové rozpätie medzi žiakmi v jednej triede) sa žiaci učia tolerancii, trpezlivosti a úcte k ostatným. Partnerský prístup Partnerský prístup umožňuje žiakom vybudovať si sebaúctu a vlastnú hodnotu. Títo žiaci dodržiavajú dohody, dokážu si sami hľadať informácie a vytvárať si vlastný názor. Vedia spolupracovať a podporiť niekoho, keď to naozaj potrebuje. Ticho a pokoj Dôležitým prvkom sú tiež ticho a pokoj. V Montessori školách nenájdete učiteľa, ale akýchsi sprievodcov, ktorí pomáhajú žiakom pri ich objavovaní. Pomôcky, ktoré žiaci používajú, uspokojujú ich aktuálne potreby a vedú ich k plnému sústredeniu na danú činnosť. Pokoj pomáha žiakom efektívne sa učiť. Ďalšími kľúčovými zručnosťami sú slušnosť, úcta, schopnosť pomáhať si a spolupracovať. Žiaci dokážu v pokoji vyriešiť spor alebo ovplyvňovať to, čo zažívajú. Miesto a poriadok V tomto systéme má všetko svoje miesto a svoj poriadok. Vďaka tomu sa žiaci dokážu v priestore ľahko orientovať. Vedia, kde čo nájdu. Zároveň si vážia toho, že daná vec je na svojom mieste a radi sa zapájajú do upratovania, pretože vedia, že na tomto mieste bude nabudúce hľadať tú konkrétnu vec niekto iný. Od celku k detailu Montessori postupuje od celku k podrobnostiam. Celé vzdelávanie začína pohľadom na celok, ďalej sa výučba zameriava na detaily. Výučba sa nedelí na jednotlivé predmety (slovenský jazyk, matematiku, anglický jazyk a ďalšie), ale zostáva v blokoch, ktoré zahŕňajú všetky odbory, ktoré sa vzájomne prepájajú. "Pomôž mi, aby som to dokázal sám." Život je o krokoch, o nadobúdaní samostatnosti a nezávislosti. Preto Montessori systém pomáha deťom k fyzickej samostatnosti a starším žiakom vybudovať si intelektuálnu nezávislosť. Deti sa učia, že nemusia čakať na pokyn a inštrukcie. Podporujú ich, aby premýšľali, kládli si otázky a hľadali na ne odpovede. Aby boli schopné vytvoriť si svoj názor. Montessori znamená vedieť, čo deti potrebujú. Montessori pomôcky a organizácia práce umožňujú žiakom prežiť uspokojenie z vykonanej práce. Dokážu sa sami rozhodovať a zodpovedajú za svoje rozhodnutia. Žiaci sa môžu stať tým, kým chcú byť. Zmyslom Montessori nie je žiakov niečo naučiť, ale zistiť, čo potrebujú vedieť. Dieťa hľadá podnety pre svoj rozvoj vo svojom bezprostrednom okolí. Spontánne siaha po materiáli, ktorý zodpovedá jeho mentálnym potrebám a venuje sa činnosti, ktorá stimuluje jeho vnútorný rast. Na rozdiel od prevládajúcich názorov, že malé dieťa je pasívnym príjemcom pokynov dospelého, Montessori dokázala, že dieťa je bytosťou veľmi aktívnou, už v prvých mesiacoch svojho života. Ako prvá poukázala na význam faktu, že malé dieťa je schopné hravo a dokonale zvládnuť dva - tri jazyky, bez formálneho učenia sa, zatiaľ čo dospelí venujú štúdiu dlhé roky, a nikdy sa cudzí jazyk dokonale nenaučia. V Montessori škôlke dieťa môže získať základy z matematiky, jazyka, botaniky, zoológie, zemepisu, ktoré sú náplňou učebných osnov základných škôl.

Organizačné formy výučby - Kooperatívna výučba
10. 10. 2019
Organizačné formy výučby

V tomto blogu postupne porovnávame organizačné formy výučby. Či už sa jedná o výučbu individuálnu, individualizovanú, hromadnú alebo skupinovú, každá z nich má svoje klady a zápory, výhody a nevýhody. V minulých článkoch sme sa práve týmito formami výučby podrobnejšie zaoberali. Každá z nich je niečím špecifická, každá je svojím spôsobom jedinečná. V tomto článku sa budeme zaoberať výučbou kooperatívnou. Na nasledujúcich riadkoch ju podrobnejšie rozoberieme a ponúkneme Vám možnosť sa o nej dozvedieť viac. Čo sú to organizačné formy výučby? Pre čitateľov, ktorí sa nikdy predtým s pojmom organizačné formy výučby nestretli, radi tento pojem znovu vysvetlíme. Organizačné formy výučby sú súborom spôsobov, ako a s kým vyučujúci pracuje, a kde výučba prebieha. Ak by sme sa teda zaoberali napríklad vyučovaním v skupinkách, kedy žiaci riešia určitú úlohu a upevňujú si tým učivo, jedná sa o skupinovú výučbu. Ak sa však učiteľ vo výučbe zameriava viac na spoluprácu a získavanie nových poznatkov, ide o kooperatívnu formu výučby. Skupinová verzus kooperatívna výučba Skupinovej výučbe sme sa venovali už v minulom článku, v ktorom sme ju porovnávali s výučbou hromadnou. Pretože je však podobná výučbe kooperatívnej, zmienime sa o nej aj teraz. Keď budeme počuť názov skupinová výučba, predstavíme si práve skupiny študentov, ktorými sa táto forma výučby vyznačuje. Učiteľ zadá študentom určitú úlohu a tí ju potom v skupinách plnia. Je to predovšetkým použitie skupiny ako organizačnej formy, ktorá je spoločná pre skupinovú a kooperatívnu výučbu. Kooperatívna nerovná sa skupinová výučba Skupinová výučba je v školstve veľmi rozšírená, má však určité nedostatky a mínusy. Oproti tejto výučbe sa výučba kooperatívna snaží tieto nedostatky eliminovať. Využívajú sa pri nej vzťahy a spolupráca študentov pre zefektívnenie učenia každého z nich. Kooperatívna výučba sa nerovná výučbe skupinovej. Kooperatívna výučba podporuje výkon žiakov (zlepšovanie pamäti), lepšiu argumentáciu, dedukciu, slovnú zásobu a plynulosť reči, komunikáciu s ostatnými a voľbu stratégie pri riešení ťažkých situácií. Na začiatku je to učiteľ, ktorý žiakov vedie pri učení k úspechu. Žiaci sa potom v skupinách učia a sami sa zdokonaľujú, aby na konci tohto procesu vedeli úlohu úspešne vyriešiť sami. Kooperatívna výučba musí byť učiteľom zvolená tak, aby z nej žiaci mali väčší úžitok než pri samostatnej práci. Znaky kooperatívnej výučby: Aby kooperatívna výučba fungovala, malo by sa dodržať niekoľko základných znakov. 1. Práca tvárou v tvár - trieda je rozdelená do niekoľkých skupín, ktoré sú "namiešané" zo žiakov s rôznym nadaním, chlapcov aj dievčat, apod. 2. Väzba medzi žiakmi - žiaci sa učia vzájomne, pospolu. Jednotlivec je úspešný len vtedy, ak uspeje skupina. A naopak, skupina je úspešná len vtedy, ak uspeje jednotlivec. Ak teda prácu jeden člen skupiny "vzdá", skupina nemá šancu uspieť.   Existuje niekoľko možností, ako spolupráci žiakov napomôcť. Sú nimi napríklad: a) Spoločný cieľ - Aby skupina uspela, musí každý prispieť niekoľkými nápadmi. Tímovým cieľom je, aby každý zo skupiny porozumel učivu. Všetci zo skupiny sa budú na vytvorení práce nejakým spôsobom podieľať. b) Odmena - Ak sa do úlohy zapoja všetci zo skupiny, dosiahne skupina určitú odmenu (body v teste navyše, voľný čas, menej domácich úloh a pod.). c) Jediný zdroj - žiaci dostanú len jeden pracovný hárok, jednu knihu alebo jednu pomôcku do skupiny, o ktorú sa musia podeliť d) Pracovná úloha - každý žiak dostane pri plnení úlohy špecifickú rolu, napríklad jeden žiak číta text, zatiaľ čo druhý zapisuje odpovede alebo jeden bude strihať, druhý lepiť a pod. 3. Zodpovednosť jednotlivca - Každý žiak by mal mať v skupine svoje miesto a prostredníctvom spolupráce by malo dochádzať k jeho rozvoju. Zo vzájomného učenia by mali mať úžitok všetci členovia skupiny. 4. Spolupráca žiakov - učenie sa darí v prípade, že žiaci v skupinách dokážu spolupracovať 5. Reflexia skupinovej aktivity - úspech skupiny závisí tiež na tom, že sa členovia skupiny zvládnu dohodnúť na prvkoch úlohy, napríklad, čo v prezentácii ponechať a čo zmeniť Možnosti spolupráce Možností spolupráce medzi žiakmi môže byť niekoľko. Nižšie Vám predstavíme niekoľko z nich: Obráť sa na svojho suseda - Žiaci sa obracajú na svojho suseda v triede so žiadosťou o pomoc napr. pri riešení úlohy alebo vysvetlení pojmu. Mysli a zdieľaj - Žiaci individuálne premýšľajú nad odpoveďou na otázku. Nasleduje diskusia a žiaci si obhajujú svoj názor. Skupiny čítajú - Trojčlenné skupiny čítajú pospolu texty a odpovedajú na otázky, ktoré sa textu týkajú. Jeden žiak pritom text číta, druhý odpovedá na otázky a tretí jeho odpovede kontroluje. Na záver tejto aktivity sa všetci na pracovný list podpíšu a potvrdia tým, že s odpoveďami súhlasia. Kontrolóri - Žiaci sú rozdelení na dvojice, každá z nich vypracováva úlohu. Odpovede si navzájom žiaci v skupine kontrolujú. Riešitelia problému - Žiakom v skupinách je pridelený problém, na ktorý hľadajú riešenie. O tomto riešení môžu rozhodnúť spoločne, avšak každý z nich musí vedieť vysvetliť postup, akým problém riešili. Skupinová správa - Žiaci spoločne skúmajú určitú tému, každý z nich je zodpovedný za jeden zdroj a napísanie niekoľkých informácií. Správu píšu žiaci spoločne, avšak každý je zodpovedný za svoj prínos k informácii. Pri ústnom podaní správy sa zapájajú všetci žiaci a vzájomne si pomáhajú. Zhrnutie Ak kooperatívnu výučbu zhrnieme, ide na rozdiel od skupinového vyučovania o potrebnú spoluprácu, interakciu medzi členmi skupiny. Tieto skupiny sú väčšinou malé a práve táto skutočnosť umožňuje žiakom čo najlepšie upevnenie ich vedomostí. Pri organizácii kooperatívnej výučby je dôležité: – nastaviť študentom ciele, a to nielen vecné - teda porozumenie, ale aj sociálne - zručnosť požiadať druhého o pomoc, – vytvoriť skupiny rôznorodé, aby sa študenti mohli vzájomne motivovať, – zvoliť správnu úlohu, ktorá je študentom predkladaná, – sledovať činnosť skupín a zasahovať iba v prípade, že si s riešením nevie rady nikto zo skupiny. – využívať rôzne spôsoby hodnotenia, nielen hodnotenie učiteľa, ale aj hodnotenie žiakov medzi sebou alebo sebahodnotenie žiaka. Záverom ešte zdôrazňujeme, že každý žiak či študent potrebuje pri svojom učení motiváciu. Tou nemusí byť len hmotná odmena, ale aj dobrý pocit z toho, že niečo dokázal. Ak žiaci či študenti nerozumejú niektorej časti učiva, je vhodné zabezpečiť výučbu individuálnu, pri ktorej sa nielen doučia nepochopené učivo, ale predovšetkým si budú istí sami sebou a tým, že ich riešenie je správne. Pri hľadaní individuálneho doučovania Vám môže pomôcť aj Škola Populo. Ak má študent nejaké nepochopené učivo, je vhodné ho čo najrýchlejšie dovysvetliť, aby mohol ďalej pokračovať v štúdiu spolu s triedou a aby sa zbytočne nestrácal.

Organizačné formy výučby - hromadná a skupinová výučba
24. 9. 2019
Organizačné formy výučby

Individuálna, individualizovaná, hromadná, skupinová, tímová, kooperatívna alebo Montessori výučba. V minulom článku sme porovnávali výučbu individuálnu s výučbou individualizovanou. V jednom z článkov predošlých ste sa mohli dozvedieť o organizačných formách výučby. Teda o tom, ako môžu byť žiaci vyučovaní alebo naopak ako ich môžu učitelia vyučovať. Na nasledujúcich riadkoch nájdete rozdiely medzi výučbou hromadnou a skupinovou, ktorým sa práve v tomto článku budeme podrobne venovať.Čo sú to organizačné formy výučby?Akokoľvek môže tento pojem vyzerať nepredstaviteľne alebo svojím spôsobom až exoticky, skrýva sa pod ním veľmi jednoduchá realita. Je to určitý súbor spôsobov, ako môže byť výučba usporiadaná. Usporiadanie výučby je teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha.Ak by sme sa zamerali na usporiadanie výučby vo väčšine základných škôl, zrejme by sme narazili práve na výučbu frontálnu, ktorú si za chvíľu podrobnejšie vysvetlíme.Skupinová a hromadná výučbaAko už sme písali vyššie, v tomto článku sa budeme podrobnejšie zaoberať vysvetlením skupinovej a frontálnej výučby, ich pozitívami, ale aj negatívami."Keď som prvýkrát počula pojem frontálny typ výučby, predstavila som si rad v obchode pri pokladni. To sa pri frontálnej výučbe postavia študenti do radu? Alebo ako to teda je? "Pokiaľ tento pojem nepoznáte, zrejme si predstavíte niečo podobné. Tejto otázke sa však musíme zasmiať a podrobnejšie vysvetliť, čo to vlastne tá frontálna, čiže hromadná, výučba vlastne je.Frontálne vyučovanieS frontálnou čiže hromadnou metódou výučby pracoval už Jan Amos Komenský, ktorý vytvoril systém hromadného vyučovania. Pri tomto type výučby pracuje učiteľ naraz so všetkými študentmi. Všetci sa teda učia rovnakou formou rovnaké učivo. Predpokladá sa, že študenti budú rovnakého alebo podobného veku (rozdiel vzniká napríklad pri odklade nástupu do prvej triedy základnej školy).Frontálne vyučovanie môže prebiehať napríklad hromadným vysvetľovaním, vyučovaním jedného učiva učiteľom, formou samostatnej práce, ktorú učiteľ hromadne zadá, spoločným opravovaním domácich úloh alebo spoločným zhrnutím učiva.Vyučovacie hodiny majú 45 minút a sú oddelené prestávkou. Zasadací poriadok určuje usporiadanie učebne a žiaci sú pri výučbe usadení na rovnakom mieste po celý školský rok. V prednej časti triedy je tabuľa, pri ktorej má svoje miesto učiteľ.Vyučovanie študentov výhradne formou výkladu učiteľa býva často kritizované. Stáva sa, že si učivo študenti dostatočne neprecvičia, preto sú ich znalosti obmedzené, a učivo teda príliš neovládajú. Kvantita teda prevažuje nad kvalitou. Študenti a študentky si často učivo zapamätajú a zautomatizujú bez toho, aby vedeli, prečo tomu tak je, a poznali súvislosti.Príliš rýchly alebo naopak pomalý výklad učiteľa tiež býva často kritizovaný. Stáva sa, že pomalší študenti nestíhajú alebo sa tí nadanejší "nudia". Výučba tak neprináša požadované výsledky.Ľudský mozog dokáže vnímať monotónny výklad približne dvadsať minút. Následne pozornosť poslucháčov klesá a tí môžu "spať s otvorenými očami". Problém teda nastáva aj vo chvíli, keď vyučujúci monotónne vysvetľuje učivo dlhšiu dobu, žiaci strácajú pozornosť a je na vyučujúcom, ako si so vzniknutou situáciou poradia. Buď môžu nepozornosť žiakov strpieť, alebo ich môžu neustále napomínať, a tým prerušovať svoj výklad. Pomalší žiaci si z tohto výkladu zapamätajú len časť a nadanejším často prerušovanie výkladu vadí. Preto je dlhší výklad taktiež kritizovaný.Frontálne vyučovanie môže byť efektívne, najmä v prípade, že vyučujúci každú hodinu overuje znalosti študentov, žiaci si spoločne kontrolujú úlohy, neustále si opakujú a precvičujú učivo pod dohľadom vyučujúceho. Ten im poskytuje spätnú väzbu, upozorňuje ich na chyby a znovu precvičuje problematické učivo.Skupinová výučbaSú to skupiny študentov, ktorými sa tento typ výučby vyznačuje. Vyučujúci rozdelí študentov do menších skupín a tí potom plnia rôzne úlohy. Skupiny sa môžu skladať z nadanejších alebo naopak pomalších žiakov alebo môžu byť talentovanejší žiaci s tými pomalšími zmiešaní.V poslednom prípade, teda ak je skupina rôznorodá, môže dochádzať k výrazným posunom u pomalších žiakov. Žiaci nadanejší ich povzbudzujú a oni sa im chcú priblížiť.Tento typ výučby učí žiakov vzájomnej tolerancii, spolupráci a argumentácii. Keď chcú niečo v spoločnej úlohe presadiť, musia o pravdivosti svojho tvrdenia presvedčiť ostatných. Žiaci tiež sústredia pozornosť na učenie a zbavia sa strachu zo zlej známky.Skupinová výučba je vhodná pri precvičovaní a upevňovaní si učiva. Ak sa však pri výučbe zameriavame viac na spoluprácu, nejedná sa už o výučbu skupinovú, ale o výučbu kooperatívnu, na ktorú sa zameriame v jednom z nasledujúcich článkov.Pozitíva frontálnej výučby Výučba sa zameriava na kľúčové časti učiva a systematické postupy Učivo je vysvetľované názorne a zrozumiteľne Hromadný výklad šetrí čas Pri vysvetľovaní učiva vyučujúcim sa žiaci takmer nestretávajú s chybnými tvrdeniamiKritika frontálnej výučby Znalosti žiakov môžu byť povrchné, žiaci teda nemusia učivo dokonale ovládať Trieda nepostupuje v učení rovnako rýchlo, sú tu pomalší a talentovanejší žiaci Klesajúca pozornosť žiakov pri dlhšom monotónnom výklade Žiaci nie sú rozvíjaní v zručnosti samostatne sa učiťArgumenty pre skupinovú výučbu Zvýšená aktivita žiakov Zapojenie všetkých žiakov pri práci v skupinách, spolupráca Zvýšenie sebavedomia žiakov, argumentácia Posilňovanie zodpovednosti za vlastné chyby Učenie sa vzájomnej tolerancii Získanie spätnej väzby Vzájomná kontrola v skupine, prípadné objasnenie si nejasností Väčší záujem o vypracovávanú úlohu, o preberané učivo všeobecneArgumenty proti skupinovej výučbe Žiaci sa často zameriavajú len na svoju prácu a práci ostatných skupín nevenujú pozornosť Obtiažna kontrola žiakov učiteľom, pozornosť učiteľa je roztrieštená Skupiny môžu byť hlučné Žiaci pracujú nerovnomerne, niektorí pracujú viac, iní menej Niektorí žiaci nemusia vzájomne spolupracovaťKeby sme teda skupinovú a hromadnú výučbu zhrnuli, zistili by sme, že sa vzájomne líšia. Rovnako tak aj ostatné typy výučby. Ak učiteľ správne zhodnotí zloženie a schopnosti triedy ako celku, môže zvoliť typ výučby, ktorý prinesie skvelé výsledky. Nie je pritom možné všetkým študentom maximálne vyhovieť.Študent, študentka, prípadne jeho či jej rodičia, by vždy mali dbať na to, aby si vedomosti získané vo výučbe dostatočne opakoval, opakovala, a prípadne sa látku doma doučil, doučila.Predovšetkým pri hromadnom, ​​frontálnom vyučovaní je opakovanie, domáce precvičovanie a samoštúdium nutnosťou. Učiteľ tu nepôsobí individuálne ako pri individuálnej alebo individualizovanej výučbe, ale hromadne. Je tak len na študentoch, aby si svoje znalosti individuálne upevnili.Pri nepochopení učiva študentom, študentkou, je vhodné nájsť lektora, ktorý učivo vysvetlí, precvičí, a ktorý pomôže študentovi, študentke, učivo pochopiť. Jednou z možností, kde lektora hľadať, je Škola Populo. Ak budete mať Vy alebo Vaše dieťa problém s pochopením učiva, neváhajte sa na Školu Populo obrátiť.

Organizačné formy výučby
4. 9. 2019
Organizačné formy výučby

Leto sa nám skončilo a žiakov základných a stredných škôl čaká nástup do školy. Učitelia znovu predstúpia pred triedu a žiaci a študenti zasadnú do školských lavíc. Každý učiteľ učí inak, niekto je na vyučovaciu hodinu vybavený učebnicou a pracovným zošitom, niekto prezentáciou alebo učiteľ prichádza s tým, že žiaci budú pracovať v skupinách. Ako vyhovujú rôznym učiteľom rôzne štýly výučby, tak je tomu tak aj so študentmi či študentkami. Akou formou môžu učitelia vyučovať? Prípadne ako môžu byť študenti vyučovaní? To sa dozviete v tomto článku. Čo je to organizačná forma výučby? Toto je zrejme otázka, ktorú si kladie väčšina z vás. Keď ľudia prvýkrát počujú tento pojem, väčšinou si nedokážu nič predstaviť. Pod týmto pojmom sa skrýva usporiadanie výučby, teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha. Členenie organizačnej formy výučby: a) Individuálna výučba b) Hromadná výučba c) Individualizovaná výučba d) Projektová výučba e) Skupinová výučba f) Tímová výučba a)  Individuálna výučba Individuálna výučba je bežná napríklad v Škole Populo. Či už sa jedná o doučovanie alebo o výučbu cudzích jazykov, je pravidlom, že v Škole Populo prebieha výučba jeden na jedného. Študentovi či študentke je poskytnutý individuálny prístup a dostatok času na pochopenie učiva. Cieľom individuálnej výučby nie je odučiť žiaka a odísť, ale naučiť učivo žiaka tak, aby ho pochopil. Žiak aj učiteľ tak výučbu alebo doučovanie končia s dobrým pocitom a s vedomím, že sa posunuli o krok bližšie k stanovenému cieľu. b) Hromadná výučba Už z názvu tejto formy výučby je zrejmé, že je určená pre skupinu študentov. Najčastejšie sa hromadná forma výučby používa v školách. V skupine študentov rovnakého veku je preberaná rovnaká látka a študenti riešia rovnaké úlohy v rovnakom čase. Na rozdiel od výučby individuálnej tu nemá vyučujúci čas venovať sa jednotlivým študentom, výučba teda prebieha hromadne. c) Individualizovaná výučba Individualizovaná výučba prebieha rovnako ako hromadná, najčastejšie v triedach. Odlišuje sa však tým, že vyučujúci látku nevysvetľuje. Žiaci pracujú samostatne alebo v skupinách. Učiteľ má úlohu pomocníka a radcu. Poskytuje žiakom rady a návody pre samoštúdium. Žiakom sú pripravované problémy, pri ktorých riešení si overia, do akej miery sa danú látku naučili. Učiteľ tiež žiakov individuálne skúša. d) Projektová výučba Projektová výučba predkladá žiakom určitú úlohu k vyriešeniu, tú žiaci sami alebo v skupinách spracovávajú. Tento projekt má určitý cieľ a zmysel. Žiaci si pri jeho spracovaní prehĺbia znalosť učiva a naučia sa zručnosti jeho samostatného spracovania. Dôležité je, aby žiakov práce na projekte bavili a boli motivovaní ho dokončiť. e) Skupinová výučba Pri skupinovej výučbe sú žiaci rozdelení do menších skupín, v ktorých spoločne pracujú na jednej úlohe. Prácu v skupine si spoločne naplánujú, rozdelia a pri plnení úlohy si navzájom pomáhajú a poradia si. Zároveň sa učia argumentovať a tolerovať názory ostatných. Práca v skupine zlepšuje priebeh učenia a žiaci môžu dosiahnuť lepšie výsledky. Učiteľ je tu podobne ako pri individualizovanej alebo projektovej výučbe v úlohe radcu a pomocníka. Dohliada na skupiny a pomáha pri organizovaní ich činností. f) Tímová výučba Pri tímovej výučbe spolupracuje tím učiteľov, ktorí tvoria tematické celky a učebné plány. Tento tím pracuje s rôzne veľkými skupinami študentov. Učitelia môžu vyučovať spoločne rovnakú skupinu študentov v jeden čas, alebo pracujú spoločne, ale nemusia vyučovať rovnakých študentov. Pre tímovú výučbu je nevyhnutná kvalitná príprava. Učitelia si musia rozumieť a spolupracovať, aby dosiahli čo najlepšie výsledky.   Výučba online Ďalšou formou výučby je výučba online. Tá môže prebiehať individuálne alebo v skupinách.Študent alebo skupina študentov sa pripojí na internet a pomocou zdieľaného hovoru prebieha výučba. Táto forma výučby je vhodná len pre niektorých študentov. Študent a vyučujúci môžu byť od seba rôzne ďaleko a obaja sa musia koncentrovať na preberané učivo. Pokiaľ má študent tendenciu robiť čokoľvek iné, učivu nevenuje plnú pozornosť a výučba ho "nudí", je pre neho vhodnejšie zvoliť inú formu výučby. Organizačné formy výučby sa tiež môžu triediť z hľadiska času, napr. vyučovacia hodina (45 minút), vyučovacia hodina prax SOŠ (60 minút), exkurzie, alebo podľa hľadiska miesta výučby, napr. nešpecializovaná (tradičná) učebňa, špecializovaná učebňa (laboratórium, telocvičňa, jazyková učebňa), športové ihriská, školský pozemok.

Nezáväzný kontaktný formulár
Na základe vyplneného kontaktného formulára Vás budeme kontaktovať, zodpovieme všetky otázky a predstavíme Vám služby Školy Populo. V prípade, že sa s nami chcete spojiť ako prví, môžete nám zavolať na tel. +421 918 405 241.
+421
V prípade záujmu o doučovanie v iných mestách nás kontaktujte na tel. +421 918 405 241, prípadne formou e-mailu na info@skolapopulo.sk.
Doučujeme tiež v Česku a v Anglicku.
Sledujte nás na Instagrame!
© 2021 Vzdelávacie centrum Populo
Prevádzkovateľom stránok Škola Populo je Vzdělávací centrum Populo, z. s. IČO: 06746551, so sídlom Horní lán 1257/45, Nová Ulice, 779 00 Olomouc Spisová značka: L 16433 vedená na Krajskom súde v Ostrave.
Používame cookies, aby sme vám zaistili čo možno najjednoduchšie použitie týchto webových stránok. Ak budete naďalej prezerať naše stránky predpokladáme, že s použitím cookies súhlasíte.