Ako sa lepšie učiť: 2. diel

Ako pestovať vôľu k učeniu?

Každý asi pozná príklad ideálneho žiaka, ktorý sa neustále učí a všetko, čo dosiahol, získal jedine svojou nezlomnou usilovnosťou a drinou. Síce ho to nemuselo úplne baviť, ale získal si rešpekt učiteľov a vďaka nemu mal aj samé jednotky. Pre učiteľov sa stal vzorom a ostatným deťom bol ponúkaný ako príklad, ako sa správne učiť. A ak sa nejaké dieťa pýtalo, čo je tým, čo ho ženie ďalej - bola to vedľa iného jeho "silná vôľa" k štúdiu.

Väčšina detí sa takto určite skúšala učiť, ale len málokto bol ochotný niečo podobné dobrovoľne podstupovať. Látka, ktorú bolo potrebné sa nabifľovať, bola väčšinou nudná a oná "sila vôle" spočívala v tom, potlačiť v sebe prirodzenú túžbu sa hrať, ísť na chvíľu von za kamarátmi alebo len tak sa flákať a znalosti jednoducho vysedieť.

Čo ak je však tento model silnej vôle úplne zlý a jej nadobudnutie je v reáli podstatne ľahšie. Čo keď každý z nás si môže osvojiť, a to aj v detskom veku, pár postupov a trikov, ako si zvyšovať kapacitu svojej vôle a dosahovať identických úspechov ako oní bájni a nezlomní bifľoši?

Silnú vôľu si možno vytvoriť

So silnou vôľou sa človek nerodí, silnú vôľu je potrebné si vypestovať. Zásadná informácia, ktorú by sme v tomto smere mali poznať, je, že silná vôľa sa nebuduje počas náhodných úloh, ktoré nás donútia k vyšším výkonom. Pestovanie vôle teda nie je o tom sa do niečoho nútiť a prekonávať silne nepríjemné pocity, ale často je to o pravom opaku.

Naše rezervy voľnej energie sú totiž skoro neobmedzené a jediné, čo nám bráni v jej plnom využití, sme my sami, presnejšie povedané, náš mozog. Náš mozog totiž vyhodnocuje a určuje, koľko vôle nám na príslušnú úlohu nadávkuje, a keď sa mu minie trpezlivosť, dá nám to poznať veľmi jasne v podobe poklesu energie a nechuti niečo robiť. Svoj mozog musíme teda vycvičiť a často naň použiť i rôzne triky, ktoré ho udržia v ideálnej nálade a chode.

Dávkovanie

Jedným z prvých prístupov, ako si začať pestovať silnú vôľu,je prácu si dávkovať. Ak je pred Vami teda nejaká náročnejšia úloha, nepúšťajte sa do nej hneď bez predbežného plánovania, ale naopak si ju rozložte do menších úsekov. Samozrejme, je potrebné poznať deadline, kedy to musíte dokončiť. Niečo iné je úloha, na ktorú máte celý týždeň, a niečo iné je úloha, ktorá musí byť zajtra hotová. V oboch prípadoch je však možné to nejako segmentovať a venovať sa jej po častiach.

Prečo niečo také robiť? Náš mozog si totiž veľmi ľahko poradí s úlohami, ktoré nie sú zase tak náročné, trvajú krátko a nezačnú nás hneď nudiť. Ak si teda stanovíte napríklad jednu hodinu denne, kedy sa musí preštudovať istý úsek látky, potom máte k dispozícii zvyšok dňa na iné činnosti a Váš mozog Vám počas tejto hodiny poskytne prekvapivo vysokú mieru energie a vôle. Dôležité je stanoviť si nejakú hranicu či limit. Ak si napríklad povieme, že teraz prečítame pätinu textu a dáme si na to hodinu, náš mozog sa bude na túto pätinu sústreďovať lepšie, než keby sme chceli prečítať celý text. Alebo si naopak môžeme povedať, že prečítame počas tejto hodiny celý text veľmi rýchlo a povrchne, ale podtrhneme si dôležité pasáže a v ďalších hodinách sa už budeme venovať len týmto pasážam.

Ak sa budete snažiť a nebudete počas tejto hodiny štúdia alebo práce zbytočne prokrastinovať, budete prekvapení, že na ďalšie podobne vymedzené úseky Vám Váš mozog nebude už klásť taký odpor, začne Vám vychádzať v ústrety a za čas začne pri podobnej námahe ponúkať aj pozitívne emócie.

Vôľa k väčším úlohám

Tieto pozitívne emócie potom premenia aj Váš prístup k náročným úlohám, ktoré sú často limitované aj časom. A to isté platí aj u detí! Napríklad na písomku, ktorá dieťa čaká zajtra, sa bude učiť systematickejšie a rýchlejšie a nebude zaplavované pocitmi paniky a nervozity. A s podobnými menšími úspechmi sa budú meniť nielen jeho študijné alebo pracovné návyky, ale aj jeho osobnosť. Táto premena bude spočívať najmä v náraste jeho sebavedomia.

Silné sebavedomie tiež súvisí s tým, že sa naučí regulovať vlastnú voľnú energiu. Keď bude treba zabrať a pracovať celý deň, tak to jednoducho urobí. S Vašou pomocou si rozloží úlohu na menšie časti a postupne ich všetky absolvuje. To sa mu bude hodiť najmä počas prípravy na ťažšie skúšky, ako sú prijímačky, maturitu alebo reparát.

V mnohých prípadoch sa o vybudovanie týchto návykov vie postarať aj lektor, ktorý by ho mohol doučovať a s Vašimi inštrukciami aj viesť k väčšej metodickosti a systematickosti. Preto nie je na škodu si na pomoc prizvať aj niekoho iného, prípadne doučovanie. Objednajte si lekcie v Škole Populo.

Autor:

Bc. Adéla Hronová

Manažérka Školy Populo

Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.