Blog

Od chvíle, čo Covid-19 vstúpil do našich každodenných životov, uplynul už takmer rok. Od tejto doby sa zmenilo mnoho hlavne v našich dlhodobých plánov na cestovanie, návštev, pracovných ciest, až po každodenné záležitosti spojené s našimi pracovnými a školskými povinnosťami. A práve školy, a predovšetkým ich žiaci, študenti, ale aj rodičia, sa so situáciou, ktorá nastala, museli vo veľmi krátkom čase zorientovať. Ak teda cítite, že je i napriek všetkej snahe škôl situácia pre vaše deti nedostačujúca, ponúkame Vám riešenie. So Školou Populo môžete svojim deťom pomôcť nielen s prípravou na najrôznejšie skúšky, ale taktiež s každodennou prípravou preberaného učiva. Nemusíte sa už teda každý večer trápiť nad učebnicami a zošitmi, my tieto starosti aspoň čiastočne vyriešime za Vás. Aj keď školy a pedagógovia robia všetko, čo je v ich silách, niekedy to nemusí stačiť. Niektorí učitelia nemusia byť zdatní v práci s IT technológiami, či majú skrátka technický problém, ktorý nevedia vyriešiť. Na druhej strane sú žiaci, ktorí z rôznych dôvodov nemajú prístup k internetu, počítaču alebo sa taktiež stretávajú s technickými problémami. Ďalšou kapitolou je potom náročnosť takej online výučby, kedy má jeden pedagóg na starosti celú triedu, a len ťažko sa môže každému žiakovi individuálne venovať tak, ako by sám chcel. V takejto situácií je náročné zohľadniť schopnosti a pokročilosť jednotlivých študentov a dať každému z nich svoj priestor. To je to, kde podľa nás tkvie hlavný problém online výučby. Kedy je ten správny čas nájsť si doučovanie Niektoré deti sa tak môžu po niekoľkých týždňoch, či mesiacoch, začať vo výučbe strácať. Začínajú sa objavovať zadania, ktorým úplne nerozumejú, nie je im jasné, v čom v teste urobili chybu alebo nevedia, v ktorej učebnici, či na ktorej strane preberanú látku nájdu. Pokiaľ má pedagóg v triede 30 detí, je pre neho samotného náročné každému z nich individuálne odpovedať na jednotlivé, a veľakrát veľmi špecifické dotazy či iné podnety. Naviac má mnoho pedagógov doma vlastné deti, s ktorými riešia podobné problémy a nejasností.  Je teda dobré pozorovať, ako si Vaše dieťa pri online výučbe vedie. Nielen či má všetko potrebné vybavenie a či sa aktívne online výučby účastní, ale tiež ako jej rozumie. Pokiaľ totiž vyvstanú na povrch najrôznejšie nejasností, ako napríklad keď si študent nie je istý, či správne pochopil zadanie, rád by si danú látku zopakoval a precvičil alebo si opravil neúspešnú písomku, potom je ten správny čas na to, začať premýšľať nad doučovaní. Mnohí rodičia sa v túto chvíľu môžu začať rozhodnovať, či sa majú doučovania ujať sami alebo nie. Niekedy určite postačí domáca debata a problém je vyriešený, no niekedy to ale nie je dostatočné riešenie. V tejto chvíli ponúka Škola Populo pomocnú ruku všetkým rodičom, ktorým online doučovanie, zvláštne v období koronavírusu, môžeme zjednodušiť. Ako nájsť správneho lektora Veľa rodičov teda začne riešiť dôležitú otázku, a to komu svoje dieťa na doučovanie zverí. Iste si všetci prajú skúseného, empatického a schopného lektora. A presne takých u nás v Škole Populo máme. To potvrdzujú tiež číselné dáta, ktoré hovoria, že v januári 2020 sme odučili 520 online lekcií, čo bol v tej dobe štandard. V januári 2021 to už ale bolo 8800 online lekcií a dopyt stále rastie. Klasická školská online výučba, na základe našich skúseností, pokryje asi len 50% vyučovanej látky. Veľakrát majú deti dve alebo tri online hodiny denne, kde sa sústredia hlavne na slovenský a anglický jazyk a matematiku. Rodičia sa na nás preto obracajú hlavne vo chvíli, kedy sami na doučovanie starších detí nestačia alebo pri svojom pracovnom nasadení a starostlivosti o mladšie deti na doučovanie nenachádzajú kapacity. Mnohým rodičom tiež došlo, že k znovuotvoreniu škôl povedie ešte dlhá cesta, a že zotrvať na školskej online výučbe nie je dlhodobo udržateľné. Preto robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme našu online výučbu udržali na rovnako dobrej a kvalitnej úrovni, ako sa nám darilo doteraz. Chceme deťom a rodičom pomôcť doplniť veľakrát nedostačujúcu školskú online výučbu. K tomu nám najviac pomáha náš systém individuálneho doučovania, kde sa jeden lektor počas lekcie venuje iba jednému študentovi. Obaja tak majú dostatok času, aby sa spoznali, lektor môže zhodnotiť doterajšie znalosti daného študenta a, samozrejme, zistí, aký spôsob výučby študentovi najviac vyhovuje. Spoločne sa môžu vždy dohodnúť na tom, čomu sa budú venovať viac, a ktoré témy sú naopak jasné. Podľa situácie môžu viac precvičovať, vysvetľovať alebo sa niektorej téme venovať viac do hĺbky. Tento individuálny a flexibilný spôsob výučby dáva každému študentovi priestor, akému sa mu pri skupinovej školskej online výučbe nedostáva. Takýto študenti potom dosahujú lepších výsledkov v škole, cítia sa istejšie, sebavedomejšie a vedia, že sa majú vždy na koho obrátiť. Pre záujemcov tiež ponúkame možnosť požičania IT vybavenia, ktoré online výučbu este viac uľahčia.  Ak teda máte doma žiaka alebo študenta, ktorý by si rád precvičil to, na čo pri školskej online výučbe nezostáva čas, alebo by sa rád venoval cudziemu jazyku či predmetu, ktorý už niekoľko mesiacov študuje iba samoštudiom, neváhajte sa na nás obrátiť. Všetci lektori Školy Populo sú tu pre Vás nielen v dobe koronavírusu. Kompletnú ponuku doučovania a formulár pre záujemcov nájdete na www.skolapopulo.sk/doucovani. Tešíme sa na Vás!

Rodič ako učiteľ Celkom 20 pracovných dní ubehlo od okamihu, kedy sa vplyvom šírenia nebezpečného vírusu uzavreli doslova zo dňa na deň všetky školy. Nielen učiteľom a žiakom, ale aj rodičom sa neočakávane zmenil každodenný režim. Z bežnej rodičovskej otázky "Čo bolo dnes v škole?" sa stala otázka "Čo sa budeme dnes učiť?" Uzavretie škôl môže pôsobiť zavádzajúcim dojmom. V praxi sa uzavreli iba budovy škôl. Výučba ale naďalej prebieha, len novým a netradičným spôsobom, ktorý viac ako inokedy zapája práve rodičov. Kým za normálnych okolností stačilo skontrolovať deťom domáce úlohy a zhodnotiť prospech, teraz na rodičov dolieha tlak každodenných školských príprav spojených s plnením domácich úloh. Z pohľadu rodičov môže byť táto alternatíva výučby nielen nezvyklá, ale aj náročná, a to ako z hľadiska času, tak aj po psychickej stránke. Niektorí rodičia naďalej pracujú, iní zostali vplyvom okolností dočasne doma a v najhoršom prípade prišli o prácu. V každom prípade nie je pomyselný návrat k učebniciam jednoduchý. Mnoho rodičov tak hľadá pomoc prostredníctvom doučovania. Nie však hocijakého. Zvyčajne je doučovanie zamerané na jeden, maximálne na dva predmety, ktoré robia deťom najväčšie problémy. Veľmi časté je tiež doučovanie, ktorého cieľom je príprava na prijímacie skúšky alebo na maturitu. Teraz však doučovanie vyhľadávajú najmä rodičia s deťmi na prvom stupni základnej školy. Ich požiadavkou je nájsť takého učiteľa, ktorý pomôže ich deťom nie s jedným, ale s viacerými predmetmi naraz. Dôvod je jednoduchý. Pre deti v tomto veku nie je samoštúdium samozrejmosťou. Potrebujú učivo trpezlivo a zrozumiteľne vysvetliť bez ohľadu na to, či ide o matematiku, alebo o zdanlivo jednoduchú vlastivedu či prvouku. Komplexné doučovanie Kým rodičia mnohokrát márne hľadajú jednoduché pomenovanie svojej požiadavky a obávajú sa, že sa jedná o požiadavku nereálnu, v Škole Populo nesie jasný názov: Komplexné doučovanie. V praxi funguje tak, že sa v jednom doučovaní prepoja výučby niekoľkých predmetov. Zvyčajne sa jedná kombináciu predmetov slovenský jazyk a matematika, ktoré sú doplnené napríklad o vlastivedu, prvouku alebo tiež angličtinu. "Za normálnej situácie o toto doučovanie nie je príliš veľký záujem. V tejto chvíli nám však dopyt po komplexnom doučovaní veľmi vzrástol. Od začiatku marca evidujeme v Brne 45 dopytov po komplexnom doučovaní. Pre predstavu, iba 7 týchto klientov požadovalo tento typ výučby pred uzavretím škôl. Za posledné tri týždne sa teda dopyt po komplexnom doučovaní zvýšil takmer sedemnásobne a pribudlo nám 38 nových dopytov po komplexnom doučovaní. " hovorí riaditeľka brnenskej pobočky Adela Hronová. Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že nie je možné pre tieto kombinácie nájsť vyučujúceho, opak je pravdou. Ostatne, aj v škole v rámci prvého stupňa je bežnou praxou, že jeden učiteľ učí hneď niekoľko predmetov. V prípade Školy Populo sa navyše jedná o individuálne doučovanie. Pre zvolené predmety sú naplánované lekcie a v prípade, kedy je potrebné sa niektorému z nich venovať intenzívnejšie, je tomuto predmetu po dohovore s koordinátorkou vyčlenených viac lekcií. Pre rodičov je táto flexibilita v plánovaní výučby istotou, že celé učivo bude skutočne prebrané po všetkých stránkach, teda komplexne. Potvrdzuje to aj skúsenosť Markéty Otýpkovej z centra pre komunikáciu s klientmi a spracovania nových dopytov v Škole Populo: "Rodičia primárne nepožadujú zlepšenie prospechu. Cieľom doučovania je pre nich pomoc so zvládnutím nového učiva a správne vypracovanie domácich úloh. " Komplexné doučovanie tak pre rodičov predstavuje možnosť, ako aj v súčasnosti zabezpečiť ich deťom efektívnu pomoc s preberaným učivom. Zároveň im umožňuje, aby spolu s deťmi strávili spoločný čas inak ako len školskou prípravou. Keď náhla zmena systému odhaľuje nové možnosti Zmena vyvolaná súčasnou spoločenskou situáciou nám v rámci vzdelávania nepriniesla len obavy z toho, ako dopadne tento školský rok. Naopak sa ukazuje, že tak ako školy pristupujú k alternatívnym spôsobom výučby, odhaľujú sa aj skôr nevyužívané možnosti doučovania, ktoré viac ako inokedy môžu byť pre žiakov aj rodičov výraznou pomocou a zároveň uľahčením.

Obdobie pred prijímacími skúškami je pre všetkých študentov stresujúce. O to viac, keď sa spolu s obvyklou prípravou musia stretávať ešte s úlohami v poslednom ročníku na základnej škole. V tomto článku vám prinášame niekoľko užitočných rád, ako sa aj v tejto zložitej dobe na prijímačky pripraviť. Samoštúdium ako základ Za úplný základ môžeme považovať samostatné štúdium. Pred vlastnou prípravou je dôležité urobiť si zoznam všetkého, čo je nutné precvičiť. Problémové úlohy je vhodné si označiť a zamerať sa na ne. Vhodné je tiež využitie učebníc k prijímacím skúškam. Každoročne ich vydáva rad vzdelávacích centier a vydavateľstiev, stačí si len vybrať. Nesústreďte sa pritom iba na jedno vydanie alebo konkrétne vydavateľstvo. Každá z učebníc obsahuje iné úlohy, ktoré sú zadávané rôznymi spôsobmi. Učebnice a zošity Pri príprave využite aj školské učebnice a zošity z minulých ročníkov. Obsahujú učivo, ktoré by študent mal poznať, pretože sa riadia rámcovým vzdelávacím programom. Práve s týmito znalosťami by mali budúci študenti a študentky zo základnej školy odchádzať. Chápeme, že je toho veľa, čo študenti zabudnú. Na druhú stranu, testy nie sú nafukovacie ani nekonečné. Preto sa zamerajte práve na učivo, ktoré sa v nich najčastejšie opakuje. Naučte sa počítať konkrétne typy príkladov. Napríklad na začiatku každého testu z matematiky sa objavujú zlomky, výrazy a rovnice a na jeho konci vždy nejaká náročnejšia úloha. Medzi časovo náročnejšie typy úloh patrí tiež rysovanie. Individuálna príprava Aj v tejto nepriaznivej dobe je ďalšou možnosťou prípravy individuálne doučovanie. Pripravovanie sa so Školou Populo je prakticky zamerané a veľmi úspešné. Lektorov si vyberáme podľa prísnych kritérií a dbáme na to, aby boli na lekcie vždy pripravení. Študentom aj ich rodičom zabezpečujeme doučovanie "na mieru" a naše koordinátorky sa potom starajú o to, aby všetko prebehlo tak, ako má. Nestrácajte čas Pri príprave na konkrétne skúšky je tým najdôležitejším zostávajúci čas a tiež správny lektor. Často sa stretávame s tým, že rodičia hľadanie doučovania odďaľujú a deti im ani nepovedia, že niečomu nerozumejú. Príprava študentov bez pomoci rodičov či lektora zahŕňa vo väčšine prípadov náhodné vyplnenie testu, kontrolu podľa riešenia a nič viac. Študenti ďalej nepátrajú po zdôvodnení svojich chýb, a preto ich stále opakujú. Apelujeme preto na študentov, aby venovali príprave dostatok času. Je dôležité zaujímať sa o chyby, ktoré urobili, a zistiť, prečo ich odpoveď nie je správna. Kľúčom k úspechu je kvalitná a poctivá príprava. Pripravovanie sa so Školou Populo pokračuje Pripravovanie sa so Školou Populo je neohrozené, a to aj napriek všetkým opatreniam a nutnosti zostať doma. Naše lekcie prebiehajú online, študent aj lektor sa v daný čas pripojí na internet a lekcia môže začať. Každému študentovi či študentke môžeme požičať kameru a statív. Lektor tak v reálnom čase vidí, čo študent píše a môže ho hneď opraviť. Študenti tak môžu v príprave aj naďalej pokračovať. Ak nebudete váhať a včas si zaistíte online formu doučovania, môžete študentom naozaj pomôcť.

Obdobie pred maturitou je náročné nielen pre študentov, ale aj pre učiteľov. Opatrenia spôsobené karanténou a nemožnosť "chodiť do školy" situáciu ešte komplikujú. Prichádzame preto s niekoľkými tipmi, ako nezaháľať a čo najlepšie sa pripraviť. Maturitné testy = najdôležitejší pomocník Väčšina učiteľov začína využívať maturitné testy z minulých rokov už na začiatku roka, kedy majú študenti maturovať. Vysvetľujú najčastejšie chyby a zameriavajú sa na nedostatky študentov. Napriek tomu by si teraz, v čase karantény, mal každý študent sadnúť a v pokoji si testy prejsť. A to aj tie, ktoré už videl. Druhou úlohou je odhaliť svoje slabé miesta a zamerať sa na ne. Je to podobné ako s prijímacími skúškami na strednú školu, ktoré maturanti absolvovali pred niekoľkými rokmi. Jedinou zmenou je podmienka dosiahnutia minimálneho počtu bodov, ktoré študent potrebuje, aby prešiel. U všetkých predmetov, z ktorých sa skladá jednotná skúška, sa typy úloh opakujú. Rovnako tak sa opakuje aj rozloženie testu. Neoddeliteľnou súčasťou prípravy by malo byť tiež využívanie záznamového hárku na zapisovanie odpovedí a zoznámenie sa s bodovaním jednotlivých typov úloh. Odmaturuj z ... a ďalšie učebnice Stretávame sa napríklad aj s otázkou: “Z akých učebníc sa mám učiť na maturitu z matematiky?” Pri všeobecnej príprave môžu študentom pomôcť učebnice sumarizujúce to najpodstatnejšie, čo sa v spoločnej časti skúšky môže objaviť. Niektoré z nich obsahujú aj úlohy na precvičenie alebo samostatný pracovný zošit. Vlastné poznámky Využitie vlastných učebníc a zošitov z minulých ročníkov. Obsahujú celé učivo, ktoré by mal študent vedieť, a ktoré by malo pokrývať rozsah učiva potrebného k príprave na maturitu. Pre študentov máme dobrú správu. Zásoba úloh, používaných v maturitných testoch, nie je nekonečná a typy jednotlivých úloh a príkladov sa v zadaniach opakujú. Poctivou prípravou sa teda dá na testy naučiť. Navyše sú verejne prístupné aj požiadavky k jednotlivým skúškam, a to na webových stránkach NÚCEM-u. Je tak možné sa pozrieť na to, čo sa v testoch objavuje.  Individuálna príprava Okrem samoštúdia je ďalšou možnosťou individuálna výučba. Tento spôsob výučby sa vyznačuje predovšetkým tým, že "šije" študentom lekcie na mieru. Lektor sa tak môže študentovi naozaj venovať a vysvetliť mu učivo detailne. Najcennejšia komodita - čas Deň má len 24 hodín, čas nenatiahneme, a preto je nedostatkovým tovarom. Dôležité je učenie neodkladať, neprokrastinovať a snažiť sa vyťažiť zo zostávajúceho času maximum. Nútená karanténa znamená pre mnohých študentov prekážku. Ak ste medzi nimi aj vy, skúste sa na to pozrieť z druhého pohľadu. Nemusíte chodiť do školy, uvoľnil sa vám tak čas navyše, ktorý môžete využiť. Naším tipom pre vás je venovať príprave dostatok času. Zaujímajte sa o chyby, ktoré ste urobili. Zisťujte, prečo nie je vaša odpoveď správna a kde robíte chyby. Nie je dôležité sa bifľovať, dôležité je učivo pochopiť. Vychytajte muchy, a ak budete stále tápať, požiadajte niekoho o pomoc. Výučba v Škole Populo stále beží Aby študenti neprišli o drahocenný čas a mohli sa štúdiu venovať naplno, prebiehajú teraz naše lekcie online. Študenti tak môžu v intenzívnej príprave pokračovať. Každému z nich zapožičiame kameru spolu so statívom. Lektor pri ich používaní tak môže študenta v reálnom čase opraviť. Všetky odpovede na otázky typu: “Ako sa lepšie učiť a čo robiť, keď učenie nelezie do hlavy?” už sa do tohto článku nezmestia. Napriek tomu pre vás máme ešte jednu radu. Nevzdávajte sa! Pripravte sa natoľko dobre, aby ste boli sami so sebou spokojní. Nezabudnite na motiváciu, a ak to len trošku pôjde, vyrazte von a urobte niečo pre seba i pre druhých. So správnym prístupom skúšku dospelosti určite zvládnete. "Neučíme sa pre školu, ale pre život." – Seneca

V súčasnej modernej spoločnosti sa neustále rozširujú možnosti, ako sa vzdelávať a ako nájsť ten najefektívnejší spôsob vzdelávania. Online forma doučovania je bezpochyby jedným z nich. Čo nás od tejto výučby odrádza? A aké sú naopak jej výhody? To všetko sa dozviete v našom článku. Oprávnené obavy? Online doučovanie môže mať viac podôb. My sa však zameriame na tú najznámejšiu a najobľúbenejšiu formu - videohovory. Niektorí ich pre bežnú komunikáciu používajú každý deň, či už sa jedná o aplikácie Skype, Meet, Messenger, WhatsApp a mnohé ďalšie. Využitia týchto aplikácií v rámci vzdelávania sa však stále mnohí z nás paradoxne obávajú. A dôvody? Stačí spomenúť tri najzásadnejšie. Nízka efektivita výučby. Prečo sa učiť online, keď je oveľa lepšie počúvať svojho učiteľa priamo v triede alebo mať individuálne lekciu, kedy sa lektor v učebni venuje v daný čas len svojmu študentovi? Strach z neznalosti. Priznajme si, že nie každý využíva sociálne siete a nie každý je technicky zdatný. Technické problémy. Ide o súbor drobných komplikácií, ku ktorým môže pri online výučbe dochádzať, napríklad nekvalitný obraz alebo zlý signál pre pripojenie. Hoci sa všetky spomínané dôvody zdajú byť opodstatnené, skúsme sa nad nimi na okamih zamyslieť a zvážiť, či v dnešnej dobe nejde len o obavy vychádzajúce práve z neznalosti. Keď nevieme, ako online doučovanie funguje v praxi, nemôžeme poznať ani jeho výhody, a rovnako tak nevieme, ako z technického hľadiska doučovanie realizovať.  Je to jednoduché, dostupné a efektívne. Síce má prezenčná výučba svoje nesporné výhody, ale jej online forma ich má tiež. Doučovanie môžete realizovať prakticky všade tam, kde je vhodné pripojenie. Výučba nie je ohrozená ani v okamihoch, kedy je z rôznych dôvodov znemožnená tá prezenčná. Pre príklad nemusíme chodiť ďaleko, súčasná ekonomická a spoločenská situácia spôsobená šírením koronavíru je dostatočným dôkazom. V tomto smere predstavuje online výučba alternatívu, ktorá dokáže efektívne udržať proces vzdelávania, a zároveň s tým dodržiavať preventívne opatrenia. Ako už bolo spomenuté v úvode článku, existuje rad aplikácií, ktoré je možné využiť. Sú buď voľne prístupné, alebo je možné bezplatne stiahnuť aspoň ich základné užívateľské verzie priamo do počítača. V súčasnej dobe je u väčšiny aplikácií zabezpečené veľmi kvalitné rozlíšenie obrazu a nastavenie zvuku. Jediné, čo k výučbe potrebujeme, je buď stolný počítač, notebook alebo tablet, webkamera a mikrofón. Aplikácie často navyše ešte umožňujú napríklad zdieľanie obrazovky, preposielanie materiálov a komunikáciu cez chat. K tomu tiež možné veľmi ľahko prenášať písaciu plochu pomocou pripojenia externej kamery. Tým sa opäť zvyšuje efektivita online výučby a takmer mizne rozdiel medzi tým, či je učiteľ v reálny čas so študentom v triede, alebo či sú obaja online. O tom, ako prebieha online výučba v praxi, sa možno dočítať na webových stránkach Školy Populo. Za zmienku stojí najmä krátka video ukážka, ktorá znázorňuje priebeh online doučovania, sprostredkovaného cez aplikáciu Google Meet. Všetko má svoje "muchy", ALE ... Napriek vysokej funkčnosti aplikácií a dostupnosti moderných počítačových doplnkov musíme aj tu počítať s možnosťou, že sa vyskytnú problémy. Napríklad vplyvom poveternostných podmienok alebo kvality internetového pripojenia môže dôjsť ku chvíľkovému výpadku spojenia. Na druhú stranu ani prezenčná výučba sa nezaobíde bez prerušenia či problémov. Nebojme sa preto hľadať a využívať nové spôsoby vzdelávania. Vyhýbať sa im len na základe neznalosti a planých obáv by totiž bola veľká chyba.

Čo keď neurobím prijímačky? Túto otázku si kladie minimálne polovica "prijímačkárov". A my im dokonale rozumieme. Kým v minulom článku sme sa venovali tomu, akú školu si vybrať, tak tentokrát sa pozrieme na túto u žiakov často kladenú otázku a vlastne celú cestu, ktorú si žiaci a žiačky musí prejsť. Než začneme, pozrime sa teda na celé prijímacie konanie a pripomeňme si, čo je potrebné zvládnuť. Pridáme tiež niekoľko, podľa nás, veľmi užitočných rád, ktoré Vám môžu pomôcť v období pred prijímacími skúškami, ale aj po nich. Výber strednej školy Voľba strednej školy je pre žiaka deviatej triedy veľmi obtiažna, často sa stretávame s tým, že študent vôbec nevie, čo by chcel študovať, a keď už nejaký skromný tip má, nie je si ním istý. Každý žiak potrebuje v týchto chvíľach plných obáv a napätia podporu a porozumenie. Veľmi dôležitá je aj komunikácia s okolím, študenti často potrebujú porozumenie, vypočutie a nezávislú radu. Takú radu môže poskytnúť napríklad učiteľ v škole, s ktorým žiaci môžu konzultovať voľbu ďalšieho vzdelávania. Podanie prihlášky Prvým krokom v procese je podanie prihlášky. Ku konečnému rozhodnutiu môžu budúcemu študentovi alebo budúce študentke pomôcť otázky, ktoré sme zverejnili v článku Voľba školy je len na Vás. Nech už bude voľba akákoľvek, je treba myslieť na dôležité termíny.  Až budete vypĺňať prihlášky, dajte si pozor na pravopis a na správne vyplnenie všetkých koloniek, nemenej dôležité je tiež správne zapísať meno žiaka a nikde sa nepomýliť. Naše odporúčanie pred vyplnením je jednoduché: Skopírujte si nevyplnené prihlášky a nanečisto si ich sami vyplňte. Kópiu si skontrolujte a až potom podľa kópie vyplňte aj originál. Je tak menšie riziko, že sa pri písaní pomýlite. Následne doručte prihlášky na Vami vybrané stredné školy. Prihlášky odporúčame na danú školu zaniesť osobne. Osoba, zodpovedná za ich zber, Vám vydá potvrdenie, že prihláška bola doručená. Nemusíte sa tak báť, že by sa niekde stratila. Potvrdenie môže byť napríklad v podobe pečiatky alebo dáta a podpisu danej zodpovednej osoby. V prípade, že prihlášku nemôžete do školy doručiť osobne, pošlite ju poštou, najlepšie je v tomto prípade doporučený list, v žiadnom prípade ju neposielajte obyčajne. Tak vzniká riziko, že by sa mohla niekde "zatúlať" alebo oneskoriť, a tým pádom by sa nestihla doručiť včas. Podací lístok si dobre uschovajte pre prípad, že by bolo nutné dátum odoslania preukázať. Príprava na prijímacie skúšky Nastáva dlhé obdobie neistoty. V tomto období sa žiaci, ktorí si zvolili maturitný odbor alebo gymnázium, pripravujú na prijímacie skúšky. Tých sa veľa budúcich študentov bojí a v ich tvárach často prevláda neistota. Uvedomujú si svoje slabiny a tí poctivejší, ktorí nechcú nechať nič na náhodu, sa snažia takéto slabiny eliminovať. Existuje rad možností, ako sa nedostatkov zbaviť. Pre tento boj je však dôležitá jedna komodita, ktorú žiaci často nemajú, väčšinou preto, že precenili svoje schopnosti. Touto komoditou je čas! Čas, ktorý môžu žiaci príprave venovať. Ako sa s tým teda vysporiadať? Dôležitý je pokoj, pozornosť, chuť sa niečo nové naučiť a porozumieť. Ďalej je potrebná pevná vôľa a v prípade potreby sa nebáť vyhľadať pomoc. Takouto pomocou môže byť rodič, kamarát, učiteľ alebo lektor. Problém je však často v tom, že si žiaci nutnosť vyhľadať pomoc často ani sami neuvedomia, v horšom prípade sa boja prísť za niekým s otázkou: "Čo to znamená?", Alebo "Ako by som to mohol / a vyriešiť?". Tento strach môže prameniť napríklad z toho, že sa boja posmechu, nejakej štipľavej poznámky alebo napríklad zlostného pohľadu. Preto je nesmierne dôležitá pozornosť okolia, napr. že sa svojich detí budete stále dookola pýtať, ako im príprava ide, a budete žiadať preukázanie pokrokov. Im to bude spočiatku pekne "liezť na nervy", napriek tomu sa práve vďaka týmto otázkam môžete dozvedieť o veľkom úspechu, ale aj probléme. Dôležité: riešiť problém včas Vo Škole Populo sa veľakrát stretávame s tým, že žiaci prídu neskoro. Aj napriek tomu, že už od septembra pravidelne vyzývame k poctivej a usilovnej príprave, sú stále takí, ktorí prídu až v marci. Pritom si ale neuvedomujú, že prijímačky sú v polovici mája a mesiac je na doplnenie znalostí v niektorých prípadoch skrátka málo. Máme síce lektorky a lektorov, ktorí sa neboja neúspechu a dokážu veľa, ale zázraky bohužiaľ nevedia. Misia prijímacie skúšky sa nezadržateľne blíži, je preto potrebné sa poriadne pripraviť. Niekoľko tipov ako sa lepšie učiť a čo robiť, keď učenie nelezie do hlavy, nájdete v našich článkoch. Ako to hovoril Konfucius: "Povedz mi a ja zabudnem; ukáž mi a ja si spomeniem; nechaj ma sa zúčastniť a ja pochopím. " Prijímacie skúšky, deň D Dňu D sa budeme podrobne venovať v niektorom z ďalších článkov, nezabúdajte nás preto sledovať. S prípravou na tento deň Vám môžeme pomôcť. Dokážeme pod študentom rozprestrieť pomyselnú záchrannú sieť základných znalostí, ktorá ho zachytí vo chvíli, keď všetko ostatné zabudne. Naši lektori kladú pri výučbe dôraz na pochopenie základných pojmov a operácií, bez ktorých sa so študentom neposunú ďalej. Práve tieto základné znalosti študentov mnohokrát zachráni vo chvíľach, kedy si myslí, že nevie vôbec nič. Čo keď neurobím prijímačky? Obavy z toho, že žiak či žiačka neurobí prijímacie skúšky, sú oprávnené. Každý človek sa niečoho bojí, sú to pocity, ktoré nemôžeme úplne odstrániť a zastaviť, môžeme ich však ovplyvniť. A to dôkladnou prípravou. Ak nebudete mať dôvod sa báť, pretože budete vedieť, že máte pevné základy, obavy síce úplne nezmiznú, ale určite sa zmiernia. Pre žiakov je dôležité si uvedomiť, že všetci v onej miestnosti majú tie isté pocity, boja sa. A práve emócie sú nástroj, ktorý často stavia všetkých uchádzačov do podobnej pozície. Nie je preto dôvod sa obávať viac, než je potrebné, a s kvalitnou prípravou budú všetky obavy určite menšie. List o neprijatí a následné odvolanie Ak študent naozaj neurobí prijímačky, stále ešte nie je nič stratené, pretože existuje možnosť podať odvolanie. Nezabúdajte na to, že každý študent má len jeden zápisový lístok, ktorý musí odovzdať, každý žiak tak môže nastúpiť len na jednu školu, aj keď sa hlásil na dve. To poskytuje šancu práve tým uchádzačom, ktorí prijatí neboli. Na rozhodnutie o neprijatí sa žiak môže odvolať do troch pracovných dní od písomného doručenia listu o neprijatí. Druhá a ďalšie kolá prijímacieho konania Pokiaľ nie je naplnená kapacita odboru, môže riaditeľ školy vyhlásiť druhé, príp. aj ďalšie kolá prijímacieho konania. Pri účasti uchádzača v týchto kolách je nutné vyplniť novú prihlášku a odoslať ju na príslušnú školu. Zoznam škôl, ktoré prijímajú žiakov v ďalších kolách prijímacieho konania, je obmedzený a ich zoznam nájdete vždy na webových stránkach kraja. Pokiaľ máte jednu konkrétnu školu, kam sa chcete hlásiť, vyhlásenie ďalších kôl nájdete aj na jej internetovej stránke.  Záverom by sme chceli všetkým uchádzačom popriať veľa šťastia pri prijímacích skúšok a pevné nervy, až sa na ne budete pripravovať. Dáme Vám ešte jednu priateľskú radu. Strážte si webové stránky škôl, ktoré Vás zaujímajú, ale nie tak, že na nich budete "visieť celé dni". Pozrite sa na ne ráno, na obed a večer, ale nájdite si čas aj na niečo iné. Odreagujte sa a vyrazte von, napríklad na prechádzku. A hlavne sa nebojte požiadať o pomoc. Ak budete mať s čímkoľvek problém, neváhajte sa na nás obrátiť. Naše koordinátorky v spolupráci s lektormi urobia všetko pre to, aby sa príprava podarila na výbornú. Nezabudnite, nie ste na to sami, lektori pobežia ten pomyselný maratón s Vami!

Stredná škola, vyššia odborná škola, vysoká škola, kto sa v tom všetkom má vyznať? Inštitúcií, ponúkajúcich vzdelávanie v terciárnom stupni, je neúrekom. Študenti ešte nezložili ani povinnú maturitnú skúšku a už sa majú rozhodnúť, či budú v štúdiu pokračovať. Je to pre mnohých z nich zložitá úloha. A pritom sa termíny podania prihlášok na terciárny stupeň vzdelávania neúprosne blížia. V tomto článku sa pokúsime pomôcť vám s výberom. Porovnáme súkromné ​​a verejné školy, školy vysoké a vyššie odborné a nezabudneme uviesť ani termíny odovzdania prihlášok.   1. Verejná alebo súkromná škola Ako prvé je dôležité sa rozhodnúť, či preferujete verejnú, alebo súkromnú školu. Každá z týchto možností má svoje výhody aj nevýhody. Hlavnou nevýhodou štúdia na súkromnej škole je školné, na škole verejnej platí školné za študenta štát. So štúdiom na verejnej škole je často spojených niekoľko typických a častých otázok. Ako dlho môžem študovať? Veľa ľudí sa mylne domnieva, že študent sa môže vzdelávať iba do dvadsiatich šiestich rokov. To však nie je celkom správna úvaha. Študovať so statusom študenta môžete naozaj iba do dvadsiatich šiestich rokov, pričom Vám štát platí iba určité roky odštudované na vysokej škole, pokiaľ ale študujete dlhšie, musíte si presahujúcej roky doplatiť. Koľko študentov sa hlási na verejné / súkromné ​​školy? Ďalšou výhodou súkromnej školy, a nevýhodou verejnej, školy je počet študentov. Kým súkromné ​​školy navštevuje radovo niekoľko desiatok študentov, maximálne stoviek, najväčšie verejné univerzity u nás majú študentov aj niekoľko tisíc. Preto majú študenti súkromných škôl niekoľko výhod, napr. individuálny prístup a štúdium v ​​menšom kolektíve. Kým na verejnej škole by sa tlačili v aule so stovkami ďalších študentov, na škole súkromnej je ich len niekoľko desiatok. Ďalšou pozitívnou výhodou je tiež fakt, že študent nie je iba číslo. Zatiaľ čo na verejných školách sa študenti "stratia v dave", súkromné ​​školy si zakladajú na spokojnosti študentov, na komornej atmosfére a priateľskom vzťahu vyučujúcich a študentov. Je dochádzka povinná? Najväčšou nevýhodou vysokých škôl všeobecne je povinná a dobrovoľná účasť na prednáškach, cvičeniach a seminároch. Berme to teraz všeobecne, každá škola, či už verejná, alebo súkromná, môže byť dobrou aj zlou výnimkou. Niektoré vysoké školy majú povinnú celú dochádzku, teda prednášky, cvičenia aj semináre, inde sú povinné len cvičenia a semináre. A niekedy robia školy pre študentov aj niečo naviac, usporadúvajú napríklad prednášky osobností z daného odboru alebo zabezpečia zaujímavého hosťa, ktorý študentov motivuje k ďalšiemu štúdiu. V každom prípade odporúčame chodiť aj na prednášky, ktoré nebudú povinné. Cvičenie a semináre totiž z prednášok často vychádzajú, a ak prednášku neabsolvujete, často potom učivu neporozumiete a na cvičení či seminári ste vlastne úplne zbytočne. 2. Vysoká škola alebo vyššia odborná škola V predchádzajúcom bode sme sa venovali rozdeleniu škôl na verejné a súkromné, teraz obdobným spôsobom porovnáme školy vyššie odborné a školy vysoké. Aký je rozdiel medzi vyššou odbornou a vysokou školou? Na vysokej škole sa jedná o akademický titul: bakalár, magister alebo inžinier. Na vyššej odbornej škole naopak hovoríme o titule neakademickom: diplomovaný špecialista. Bakalár aj diplomovaný špecialista sú tituly, ktoré študenti získavajú po troch alebo štyroch rokoch štúdia. Ak chce vysoká škola otvoriť odbor, ktorý bude vzdelávať budúcich odborníkov, musí mať z daného odboru špecialistov, ktorí budú študentov vyučovať a odbor zaštítia. U škôl vyšších odborných je situácia trochu ťažšia. Ak chce škola otvoriť daný odbor, musí získať stanovisko niekoľkých inštitúcií a ich kladné vyjadrenie. K tomu patrí aj to, že vyššia odborná škola nemôže otvoriť odbor, ak po odborníkoch práve z tohto odboru nie je dopyt na trhu práce alebo už odbor v okolí existuje a absolventov je každoročne dostatok. Musím do školy chodiť každý deň? Už pri rozdelení verejných a súkromných škôl sme sa zmieňovali o prednáškach, cvičeniach a seminároch, teraz túto informáciu ešte doplníme. Veľkou výhodou vysokých škôl je možnosť samostatného vytvorenia rozvrhu. Študenti dostanú zoznam povinných, povinne voliteľných a voliteľných predmetov, z ktorých si vyberajú práve tie, ktoré ich zaujímajú. Povinné predmety musia navštevovať a úspešne absolvovať všetky, z povinne voliteľných si môžu vyberať, a ak im stačí počet kreditov, voliteľné predmety už navštevovať nemusia. Študenti si tiež môžu vyberať z rôznych časov, v ktorých sa prednášky a cvičenia konajú. Je preto možné nakombinovať si rozvrh tak, aby študent chodil do školy len trikrát v týždni, alebo mal aspoň jeden pracovný deň voľný. Veľkou nevýhodou vyšších odborných škôl je stály rozvrh. Pretože je študentov v triedach malý počet, školám sa neoplatí vypisovať viac časov toho istého predmetu. Z tohto dôvodu ponúkajú vyššie odborné školy iba konkrétne predmety v konkrétnych časoch, ktoré sa priamo viažu k danému študovanému odboru. Čo sú to kredity? Kredity si môžete predstaviť ako body, pričom každý semester musia študenti nazbierať určitý počet bodov, inak nepostúpia do ďalšieho ročníka. Každý predmet, ktorý študent absolvuje, je inak náročný a všeobecne platí, že čím náročnejší predmet je, tým viac bodov (kreditov) získa. Ako je to s praxou? Na vysokých školách prevažujú znalosti teoretické, naopak vyššie odborné školy sa snažia prepájať teóriu s praxou a každá z vyšších odborných škôl často vysiela svojich študentov "do terénu", kde si overujú, že vedomosti, získané v školskej lavici, môžu využiť aj v praxi. Semester je zakončený skúškovým obdobím, kedy vyučujúci skúšajú študentov z prebranej látky. Ktorá škola je lepšia? Na túto otázku nedokážeme odpovedať, pretože záleží na uhle pohľadu. Ak zohľadníme len titul, väčšina ľudí odpovie, že lepšie je určite škola vysoká. Bakalár je predsa viac ako diplomovaný špecialista. Ak sa ale zameriame napr. na praktické zručnosti a prepojenie teórie s praxou, zistíme, že škola vyššia odborná jednoznačne zvíťazí. 3. BBA, MBA, LL.M. Že Vám tieto skratky nič nehovoria? Nevadí, poďme sa na ne spoločne pozrieť. BBA, MBA, LL.M. a rad ďalších zastupujú manažérske vzdelanie. Bachelor of Business Administration, skrátene BBA, je titul typický pre anglosaský svet a uvádza sa za menom. Štúdium BBA je vhodné pre študentov, ktorí prichádzajú rovno zo stredných škôl. Po absolvovaní a získaní titulu BBA môžu študenti pokračovať v nadväzujúcom štúdiu a získať MBA alebo LL.M. Program BBA možno študovať dištančne alebo online v slovenskom alebo anglickom jazyku, štúdium trvá 10 mesiacov. Master of Business Administration, skrátene MBA, je prakticky zamerané vzdelanie pre stredný a vyšší manažment. Program možno, rovnako ako BBA, študovať dištančne alebo online v slovenskom alebo anglickom jazyku. Štúdium tohto programu trvá 12 až 14 mesiacov. Posledným spomínaným je LL.M., čiže Master of Laws. Toto štúdium je určené nielen uchádzačom s predchádzajúcim právnym vzdelaním, ale aj uchádzačom, ktorí s právom pracujú aj bez predchádzajúceho právneho vzdelania a ktorí si chcú doplniť kvalifikáciu. Program možno študovať opäť dištančne alebo online v slovenskom jazyku a štúdium trvá 12 až 14 mesiacov. 4. Dokedy musím odovzdať prihlášku? Záleží na type školy a jej rozhodnutí. Ak školu ešte len budete hľadať, môžete použiť webovú stránku portalvs.sk (pre české školy: seznamškol.eu), ktorá Vám podľa požadovaných kritérií vyhľadá všetky dostupné školy. Ak danú školu rozkliknite, nájdete tu konkrétne webové stránky školy, na ktorých bude uvedený presný dátum, dokedy a kam musíte prihlášku odovzdať. Prehľad vysokých škôl môžete nájsť tiež na wikipédii. Všeobecne však platí, že čím skôr prihlášku odovzdáte, tým je to lepšie. Platí tiež, že väčšinu prihlášok možno vyplniť elektronicky priamo na stránkach zvolenej školy. Stále sa rozhodujete, či VOŠ-ka alebo výška? Ak stále váhate, skúste sa orientačne pozrieť na školy vo Vašom okolí, možno sa Vám niektorá natoľko zapáči, že na ňu nastúpite. A ak si hovoríte, že študovať nemá cenu, prečítajte si náš predošlý článok. Dočítate sa v ňom o tom, že vzdelanie je dnes nutnosťou. A štúdiom si predsa prinajmenšom aspoň o niečo predĺžite mladosť.

Určite ste sa už niekedy učili, nemyslíme teraz ale chodiť, hovoriť alebo jesť príborom, naopak máme na mysli riadený učebný proces a pociťovanú potrebu sa potrebnú látku naučiť. V takomto procese proti sebe stoja dve možnosti učenia. Prvou možnosťou je presne slovo od slova "odrapkat" napísaný text, naučiť sa niečo, čomu ani za mak nerozumiete. Druhým variantom je pochopenie učiva, jeho osvojenie. Celý cyklus vzdelávania je prelínanie dvoch vyššie uvedených možností učenia, bifľovanie versus pochopenie. Bifľovanie vs. pochopenie v praxi Než začneme, ukážme si bifľovanie a pochopenie v konkrétnej situácii, predstavme si študentov Renátu a Zbyňka. Kým Zbyněk sa najlepšie učí prakticky, teda tým, čo vidí a počuje, a učebnice pokladá za absolútnu zbytočnosť, Renáta sa v priebehu školských rokov naučila učebnice presne "papagájovať". Ani jeden z týchto spôsobov nie je úplne zlý ani úplne správny, niekedy sa jednoducho potrebujeme zadaný text slovo od slova naučiť, inokedy je zasa nutné konkrétnu vec pochopiť. Každý človek preferuje pri svojom učení iný postup, stratégie a učebné metódy. Na vyriešenie konkrétneho problému či učebnej úlohy je ale väčšinou nevyhnutné danú látku pochopiť, samotné teoretické fakty často nestačia. Bifľovanie v slovenskom školstve Slovenské školstvo je z veľkej časti postavené na výklade učiteľa spojeného s naučením sa učiva študentom. Často sa na učenie pozerá ako na "liatie informácií študentom do hláv". Doslova študentom servírujeme informácie, ktoré sa majú naučiť. Vďaka presne danému rozsahu učiva a učebným plánom majú učitelia na výučbu len obmedzený čas. Však to poznáte, naučiť sa, napísať test, potom to hneď zabudnúť a učiť sa ďalej. Typický priebeh štúdia. V dnešnej dobe sa študenti mnohokrát neučia ako látku pochopiť, porozumieť jej a následne vysvetliť. Študenti sa učia strany a strany teórie, pretože to od nich jednoducho niekto chce. Mnoho žiakov a študentov tiež nevie vyhľadávať a vyhodnocovať potrebné informácie. Pri písaní seminárnej práce často nerozlišujú, ktorý informačný zdroj vhodný je a ktorý naopak nie je, a náhodne využívajú Wikipédiu alebo prvé výsledky, ktoré im ponúkne dobrý "strýko Google". Učenie ako proces Proces učenia je neuveriteľne komplikovaný, a ak chceme dosiahnuť čo najlepšie výsledky, treba sa učiť efektívne, spojiť bifľovanie s pochopením, naučiť sa vybaviť si tejto informácie v spojitosti s nejakou aktivitou alebo predmetom. V článkoch na tomto blogu sa z času na čas venujeme práve štýlom učenia a tomu, ako sa správne učiť, ako naučiť deti učiť sa, ako sa naučiť učiť, ako sa učiť lepšie a rýchlejšie alebo ako na štúdium jazykov a čo robiť, keď to do tej hlavy nelezie. Každý z týchto článkov obsahuje rady, tipy a dôležité informácie, ktoré si teraz zhrnieme. Dôležitá je motivácia Myslíte si, že motivácia žiakov nie je podstatná? Že ju študent pri učení nepotrebuje? Mýlite sa. Motivácia ide ruka v ruke s procesom učenia. Ak sa má žiak niečo naučiť, musí vedieť prečo. Jednoduché odpovede typu: "Pretože skrátka musíš!" alebo "Ja som sa to tiež musel naučiť!" pritom nestačia. Žiaci potrebujú vedieť, k akému cieľu je daná látka dovedie a čo získajú tým, že sa budú učiť. Nezabúdajme tiež na pravidelnosť Veľkú úlohu pri učení zohráva pravidelnosť, jasné stanovenie toho, kedy a čo sa budem učiť. Nie je dôležitá doba, ktorú učením strávite, ale počet úloh, ktoré vypracujete. Zamerajte sa preto na stanovenie cieľa. Napríklad: každý deň vypočítam tri príklady. Každý deň sa naučím jednu kapitolu z učebnice. Nezameriavajte sa na kvantitu, ale na kvalitu. Mnemotechnická pomôcky Keď boli Braniboskí v Čechách, dala Predaná nevesta menom Libuše Viola Daliborovi Hubičku pri Čertovej stene. Dozvedeli sa to Dve vdovy a bolo po Tajomstve. A náhle poznáte všetky opery od Bedřicha Smetanu. Podobnú mnemotechnickú pomôcku si môžete vytvoriť skoro úplne na všetko, najlepšie je pritom vytvoriť si ju úplne sám. Helena nemá arašidy, krysa Xénia jej ich roztrúsila. Že Vám to nič nepripomína? Pozrite sa teda pozorne, Helena Nemá Arašidy, Krysa Xénia jej ich Roztrúsila. - Vzácne plyny: hélium, neón, argón, kryptón, xenón a radón. Zmena prostredia Ak študentovi učenie naozaj nelezie do hlavy a trápi sa, môže výrazne pomôcť zmena prostredia. Skúste sa presunúť na iné miesto v rámci bytu alebo domu, skúste učenie v parku alebo napríklad vo verejnej knižnici, nájdite si také miesto, kde sa čo najlepšie sústredíte, kde sa budete cítiť dobre. Techniky, pomocou ktorých si aj Vy môžete zlepšiť pamäť Kľúčov a ciest k dokonalej pamäti je niekoľko, zlepšiť pamäť môžete napríklad pomocou príbehov, na ktoré sa sústredíte. Sú ale aj ďalšie možnosti, ako si okamžite zlepšiť pamäť. Geniálnym trikom je využitie tajomstva pamäťových ciest. A ani ľudské telo, ako nástroj na zapamätanie, nie je na zahodenie. Neveríte? Tak to skúste, možno aj Vám taká škola pamäte pomôže. Parťák, ktorý pobeží "študijný maratón" s Vami Myslíte si, že nikto taký neexistuje? Alebo Vám naopak hneď niekto napadol? Ak nie, o niekom by sme vedeli. Poznáme mnoho ľudí, ktorí nebežia jeden, ale hneď niekoľko pomyselných maratónov ročne. Neobmedzujú sa pritom na ročné obdobie alebo na to, ktorý ročník zrovna žiak študuje. Pochopenie v Škole Populo V Škole Populo sa zameriavame na problémové oblasti každého študenta, snažíme sa nájsť jeho slabiny a vyplniť ich. Naši lektori sú odborníkmi vo svojom odbore, to však ale neznamená, že už všetko vedia. Aj oni sa stále učia, s každým ďalším študentom sa aj oni sami posúvajú ďalej. Študenti aj lektori sa učia navzájom. Študenti si zapĺňajú svoje medzery v učive a lektori zisťujú, ako s danými študentmi pracovať, vylepšujú svoje pedagogické zručnosti. V Škole Populo dbáme na to, aby sme mali tých najlepších lektorov, ktorí doučujú radi a s úsmevom na tvári. Vo chvíli, keď prídete do Školy Populo, ucítite pozitívnu energiu, priateľskú atmosféru a prítomné koordinátorky Vás privítajú s úsmevom. Aj každá lekcia je taká, skrátka chceme byť pozitívni. Nezameriavame sa na to, aby študent učivo vedel naspamäť, ale aby ho pochopil. Potom vieme, že naša činnosť nie je zbytočná. Preto ak potrebujete poradiť, doučiť alebo sa len chcete na niečo spýtať, neváhajte sa na nás obrátiť. Môžete k tomu využiť naše kontaktné formuláre, online chat, zavolať nám alebo sa za nami zastavte rovno na pobočku. Naše koordinátorky sa Vám budú rady venovať.

Zatiaľ čo na stredných umeleckých školách je už prijímacie konanie v plnom prúde, ostatné stredné školy ešte len vodia potenciálnych záujemcov po svojich priestoroch a oznamujú im tie najdôležitejšie informácie. Vybrať si tú najlepšiu strednú školu však nie je len tak a pre budúceho študenta je to veľmi dôležité rozhodnutie. Prijímacie konanie sa nezaobíde bez podania prihlášky a aby ste sa v tom mori informácií neutopili, napísali sme pre Vás nasledujúci článok. Nie je škola ako škola ... Stredoškolských odborov je veľa. Teraz sa zameriame na odbory ďalšie, maturitné a učebné odbory na gymnáziách a odborných stredných stredných školách. Štúdium na gymnáziu sa najčastejšie delí podľa jeho dĺžky na: - osemročné, na ktoré nastupuje žiak po ukončení piateho ročníka, prvá časť štúdia teda nahrádza druhý stupeň základnej školy a druhá časť potom školu strednú, - päťročné bilingválne, na ktoré môže žiak nastúpiť po ukončení ôsmeho ročníka - štvorročné, na tie sa žiak hlási z deviatej triedy a súčasťou jeho rozhodovania je aj možnosť voľby zamerania konkrétneho gymnaziálneho odboru Okrem vyššie spomínaných existujú tiež gymnáziá so športovým zameraním, na ktoré sa však vzťahujú prijímacie podmienky ako na umelecké školy, je teda nutné vykonať tiež skúšku talentovú. Nesmieme zabudnúť ani gymnáziá cirkevné, ktoré nájdeme v mnohých podobách. Obory maturitné sú také, ktoré študenta pripravujú k úspešnému zloženiu maturitnej skúšky na konci štúdia. V priebehu štyroch rokov sa žiaci usilovne pripravujú na štátnu i školskú časť maturitnej skúšky. Veľkou výhodou, ale aj nevýhodou maturitných odborov na odborných stredných školách je vzdelanosť študenta v jednom konkrétnom smere, či už technickom, či humanitnom. Práve vzdelanie v konkrétnom smere môže študentovi veľmi pomôcť pri ďalšom štúdiu na vysokej škole alebo pri výkone povolania. Tí študenti, ktorí maturitný odbor študovať nechcú, majú možnosť vzdelávať sa v odbore učebnom. Stredné školy ponúkajú širokú škálu učebných odborov, od automechanika až po záhradníka. Výučba tu prebieha inak ako na vyššie spomínaných typoch škôl. Jeden týždeň škola a jeden týždeň praxe, taký je častý priebeh štúdia, nie je to ale pravidlom. Veľkou výhodou učebných odborov je praktické odborné vzdelávanie, žiaci získavajú v priebehu štúdia zručnosti a skúsenosti vo zvolenom odbore. Školy ponúkajú prax v podnikoch a firmách, ktoré môžu byť školské i súkromné. Štátna alebo súkromná škola??? Uvažujete o štátnej škole? Alebo dáte radšej prednosť škole súkromnej? V spoločnosti sa môžeme stretnúť s názorom, že práve súkromné ​​školy sú zlé alebo nedokonalé, že štúdium na nich je ľahké a študent nemusí nič robiť. Niektorí rodičia súkromné ​​školy odsudzujú, hovoria o nich len to najhoršie, bez toho aby o nich niečo vedeli. Naproti nim stoja práve priaznivci súkromných škôl. Rodičia, ktorí sa nehľadiac na názor ostatných o tieto školy zaujímajú. Či už sa stretávame so školou súkromnou alebo štátnou, názor si musí vytvoriť každý sám. Jednotlivé školy majú svoje špecifiká, v niečom sa im darí lepšie a v niečom horšie. Pri výbere školy je nevyhnutný objektívny pohľad a hodnotenie. Súkromné gymnáziá a stredné školy všeobecne v ľuďoch často vyvolávajú predstavu, že ich musí zvládnuť každý, keď si za to platí. Existuje veľa mýtov vytvorených o súkromných školách, avšak skutočnosť je často niekde úplne inde. Naopak, o štátnych školách sa zase niekedy hovorí, že nevzdelávajú rovnako kvalitne ako školy súkromné. A keď už sme pri tom, viete, prečo sa na súkromných školách platí školné? Väčšinou je to doplatok za nadštandardné vzdelávanie. Súkromné ​​školy môžu byť rovnako ako školy štátne dotované, veľká časť z nich však ponúka niečo navyše, za čo si rodičia študenta musí priplatiť. (Ak to teda nie je dotované zriaďovateľom.) Niektoré školy, súkromné ​​i štátne, Vás môžu milo prekvapiť. Preto sa nenechajte zmiasť označením súkromná škola alebo skratkou s.r.o., zájdite sa na ne osobne pozrieť alebo si o nich zistite viac informácií. Ako vybrať tú najlepšiu školu? Každý študent má iné preferencie a očakávania, veľa žiakov už si tú "svoju" školu vybralo, a nič nepohne s ich názorom. Lenže sú tu aj takí, ktorí sa stále nemôžu rozhodnúť. Práve pre vás sme spísali otázky, ktoré by mali pri výbere typu vzdelávania a školy pomôcť. 1. Chcem študovať všeobecne? To znamená, že nemám vyhranený konkrétny odbor, avšak chcem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ak žiaka štúdium baví a chcel by pokračovať v štúdiu na vysokej škole, je pre neho najlepšou možnosťou všeobecné gymnázium. 2. Chcem sa vydať konkrétnym smerom? Žiak nemusí presne vedieť, čo chce robiť celý zvyšok života, pokiaľ však pozná smer, ktorému sa chce venovať, bude pre neho rozhodovanie jednoduchšie. Ak chce žiak pokračovať v štúdiu na vysokej alebo vyššej odbornej škole, ponúka sa možnosť lýceí (prírodovedecké, lekárske, športové ...) alebo gymnázií. Lýceum sa pritom obmedzuje na konkrétne odvetvia, napr. príroda, medicína alebo šport. Pri voľbe gymnázia sa študent môže zameriavať napríklad na jazyky. A v čom sa lýceá a gymnáziá líšia? Vzdelávanie na lýceu a na gymnáziu je podobné, rozdiel je predovšetkým v tom, na čo sa štúdium zameriava. Študenti gymnázií aj lýceí študujú rovnaké základné predmety, rozdiel je podľa zamerania, gymnáziá sa zameriavajú skôr na jazyky, lýcea na konkrétne odvetvia. Tieto predmety majú potom nastavený týždenný počet hodín, ktorý sa môže líšiť podľa jednotlivých škôl. 3. Chcem študovať konkrétny odbor? Chcem mať odborné vzdelanie? V prípade, že žiak vie, čo by chcel študovať, a zároveň chce mať odborné vzdelanie, prichádzajú na scénu stredné odborné školy, ktoré, ako už sme písali vyššie, ponúkajú množstvo odborov. 4. Baví ma študovať? Chcem mať maturitu alebo budem študovať učebný odbor? Sú študenti, ktorých nebaví pobyt v škole a sedenie v školskej lavici. Radšej sú vonku a robia niečo praktického. V takom prípade bude najlepšou variantou učebný odbor. Študent tu získa vedomosti a zručnosti v niečom konkrétnom, nebude ho nič držať v školskej lavici a štúdium ho tak bude baviť. Ak sa takýto študent rozhodne, že by chcel študovať ďalej a túži po maturite, nie je nič jednoduchšie ako nadstavbové štúdium. Pokiaľ žiaka ale študovať baví a zároveň vie, akému odboru by sa chcel venovať, je jednoznačnou voľbou maturitné vzdelávanie. Odborné školy vhodne kombinujú teóriu s praxou, zameriavajú sa na konkrétny odbor a venujú mu väčšinu času, ktorý študent v škole trávia. 5. Už máte vybrané? Alebo sa ešte rozhliadate? Pri výbere školy je dôležité, aby si študent vybraný odbor zvolil naozaj sám, aspoň z veľkej časti, aby ho študovať chcel a mal k nemu blízko. Nie je nič horšie, ako keď sa študent bude v škole nudiť a len pozerať do mobilu, takí študenti na školách čoskoro končí. Malá rada: Nechajte budúceho študenta, nech si voľbu odboru riadi sám, nájde si informácie na internete a príde s niečím konkrétnym. Potom sa s ním porozprávajte, prečo sa mu daný odbor páči a prečo by ho chcel študovať. Ak máte nejaké tipy, povedzte mu o nich, ale až potom, čo si ho vypočujete. Urobte si nachvíľku čas, sadnite si a diskutujte. Vymenujte všetky pre a proti. Nebojte sa otvoriť novým možnostiam. POZOR: Termín odovzdania prihlášok na stredné školy je ... Keď už sa pre konkrétnu školu rozhodnete, strážte si termíny. Každá škola si sama určuje, čo môže uchádzačovi pri prijímacom konaní "pomôcť". Touto pomocou myslíme diplomy, certifikáty alebo ocenenia, ktoré môžu pri prijímacom konaní pridať body, a rozhodnúť tak o konečnom umiestnení uchádzačov. Niekedy sa už aj samotná účasť na súťaži počíta, preto sa na tieto možnosti "pomoci" nezabudnite opýtať. Na záver tohto článku by sme Vám aj študentom chceli popriať veľa šťastia pri výbere strednej školy a tiež pri následnom prijímacom konaní, respektíve prijímacích skúškach. Ale o nich zase niekedy nabudúce ... "Neučíme sa pre školu, ale pre život." - Lucius Annaeus Seneca

"Vianoce sú sviatky pokoja, neskúšajte našu triedu. Keby ste nám päťku dali, ryby by Vám nechutili. " To sú typické slová a želania, ktoré si mnoho ľudí vybaví v súvislosti s nadchádzajúcimi sviatkami. Žiaci sa nechcú učiť a najradšej by podnikali všelijaké výlety, zúčastňovali sa podujatí, na školu pritom radšej ani nemyslieť. Lenže nie vždy je možné tieto želania vyplniť. Alebo sa snáď mýlime? A keď už sme pri tom, čo by ste odpovedali na otázku: "Ide dokopy učenie a Vianoce? A môže sa žiak učiť tak, aby o tom nevedel? " Odpovede nielen na tieto otázky nájdete v článku. Dospelí, deti, študenti, každý si Vianoce predstavuje inak ... Pokoj, pohoda a čas strávený s rodinou, tak si Vianoce predstavuje väčšina dospelých. Naopak Ježiško, stromček a mnohokrát nepríliš obľúbený kapor predstavuje Vianoce z pohľadu detí. Skriptá, učenie a pramálo voľného času a odpočinku, to by zase mohla povedať väčšina študentov. Ako sa učiť o Vianociach ... Svoje o tom vie aj Eva, ktorá sa každé Vianoce usilovne vzdeláva, aby januárové skúšky zvládla na prvýkrát. Napriek tomu, že jej učenie zaberá väčšinu voľného času, nájde si chvíľu aj na rodinu. A aby jej to učenie išlo pekne od ruky, využíva rad učebných techník. A práve o ne sa s Vami dnes podelíme. A myslite na to, že sa môžeme učiť lepšie a rýchlejšie. Prečítaj a opakuj - asi najrozšírenejšia a najznámejšia metóda. Spočíva v tom, že si časť textu prečítate, a potom sa ju pokúsite čo najpresnejšie zopakovať. Prečítaj a napíš - ďalším zo spôsobov, ako si informácie zapamätať, je ich prečítanie, zapamätanie a zapísanie. V niektorých prípadoch sa úspech dostaví okamžite, inokedy musíte učivo prepísať aj niekoľkokrát. Prepíš - niekomu tiež vyhovuje prepisovanie učiva, lenže kto na to má čas? Prepísať jednu stránku možno, prepísať ich desať - tak na to sa už väčšina študentov netvári veľmi prívetivo, a prepísať celé skriptá - tak na toto sa študenti netvária už vôbec. A my sa im ani nečudujeme, však komu by sa chcelo prepisovať učebnicu v desiatkach až stovkách strán? Vlastná učebnica - asi tou najlepšou kombináciou vyššie zmienených metód je vlastná učebnica. Že ste to ešte neskúšali? Chyba! Vezmite si rýchlo papier a ceruzku a ideme na to. Vlastná učebnica stojí za to! ... Už len názov "vlastná učebnica" neznie príliš vábne, avšak táto metóda učenia naozaj môže v učení pomôcť, a to nielen študentom stredných či vysokých škôl. Kombinuje zároveň text, obrázky a farby, ale hlavne samotné jej tvorenia napomáha mozgu si nové informácie zapamätať. Postup je vlastne úplne jednoduchý a vytvorenie takej učebnej pomôcky rozhodne nezaberie viac času ako neustále opakovanie učiva. Ak sa teda chcete efektívne učiť, pustite sa do jej tvorenia. Budete potrebovať papiere, prepisovačky, ceruzky, a keď nejaké nájdete, tak i pastelky alebo fixky. Medzi študentmi sú tiež obľúbené zvýrazňovače, aj tie preukážu obrovskú službu. Ďalej sú nevyhnutné materiály, z ktorých chcete čerpať, knihy, učebnice, skriptá, vlastné poznámky alebo prezentácie, ktoré učitelia zverejňujú. Všetky si ich rozložte okolo seba a začnite prvou témou. Napíšte názov a kľúčové body, ktoré si potrebujete zapamätať. Môžete použiť aj obrázky, ktoré na papier nalepíte. Nepíšte súvislý text cez celé riadky, pokúste sa o odrážky a podobne, ako je tomu na počítači, pekne okolo obrázkov. Vo chvíli, keď obrázky aj text našli svoje miesta, prichádzajú na rad farby - zvýrazňujte a podtrhávajte. Pokiaľ si máte zapamätať nejaký graf, zvýraznite si každé jeho políčko inou farbou. A myslite na súvislosti. Čím väčšia "blbosť" a "podivnosť", tým lepšie si ju ľudský mozog zapamätá. Pri učení využívajte fantáziu ... Fantázii sa určite nebojte a aj napriek tomu, že neviete veľmi kresliť, kreslite. V prípade, že škriabete ako mačka, rovnako píšte. Niektorí dokonca tvrdia, že pomáha aj spev, takže si pokojne spievajte. Nech už bude vaša zvolená metóda akákoľvek, bude len vaša, a určite bude dobrým základným kameňom pre úspech. Nad vlastnou učebnicou, plnou informácií, sa ale zbytočne nezdržujte, zaraďte do nej práve to podstatné. Vlnovky a všelijaké ozdôbky, tie si nechajte na inokedy. Tu je najdôležitejší obsah. Z vlastnej knihy sa vám bude oveľa lepšie učiť a ľahšie si zapamätáte informácie. Pri jej písaní prepojíte čítanie, opakovanie nahlas, písanie i zvýrazňovanie. Zapojíte teda najmenej tri zmysly - zrak, hmat a sluch. V prípade opakovania sú to len zrak a sluch, v prípade prepisovania len zrak a hmat. A ak si knihu len čítate, a ešte potichu, zapojíte len zrak. A to je dosť málo, nemyslíte? Vlastné vytvorené materiály využívajú aj žiaci, ktorí sú vzdelávaní niektorými z alternatívnych metód vzdelávania alebo sú vzdelávaní doma. Vytvárajú si vlastné portfólio a k svojim zošitom alebo učebniciam majú naozaj blízky vzťah. Napríklad žiaci Waldorfskej pedagogiky sa učia čítať z čítanky, ktorú im vytvoria rodičia, preto si ju vážia. Rovnako tak si aj vy môžete vážiť svoje dielo, pretože mu venujete čas. A má to jednu veľkú výhodu, bude vás to baviť. Knihy, videá, skriptá ... Ďalšími podpornými prostriedkami pri učení sú pre Evu videá, ktorých na internete nájde nepreberné množstvo. Eve tiež pomáha prečítať si rovnakú látku, ale v inej verzii. Každý učiteľ učí inak, píše inak, vysvetľuje inak. Siahnuť môžete po skriptách alebo učebniciach z rôznych škôl, ktoré taktiež nájdete na internete, stačí hľadať. K tomu, aby sme pochopili daný problém, niekedy stačí zmeniť štýl, akým sa na problém pozeráme. Učím sa, bez toho aby som o tom vedel ... Naproti Eve je tu ale ešte Adam, ktorý navštevuje základnú školu a najradšej zo všetkého odhodí aktovku do kúta a sadne si k počítaču. Nejaká škola ho vôbec nezaujíma. A keď sa má učiť, je to väčšinou katastrofa. Napriek tomu aj na takých žiakov možno vyzrieť bez toho, aby sme si to uvědomovali, alebo skôr bez toho, aby si to žiaci uvedomovali. Vianoce sú ideálnym prostriedkom, ako začať deti učiť písať a počítať, vzdelávať ich v tradíciách a pripomenúť tak sami sebe, prečo vôbec Vianoce slávime. Asi väčšina z nás zdobí na Vianoce stromček, a aj keď sa nájdu takí, ktorí zdobia napríklad fikus, nechajme deti, nech si ho nazdobia samé. Už len to, že im poviete: "Dopredu zaves tri modré gule a daj tam päť hviezdičiek," ich donúti počítať. Zapojte deti do výroby ozdôb z papiera, nie je to také ťažké a návodov nájdete veľa. A napríklad aj z obyčajného maškrtenia sladkostí môžete urobiť matematickú operáciu. Čo tak dať deťom za úlohu dať si na tanierik toľko kusov tých, toľko oných a toľko tamtých cukroviniek. Alebo priniesť určitý počet lyžičiek ku káve alebo čaju. Využite všetko, čo dieťa rado robí, a skúste do toho zapojiť matematiku. Češtinu môžete využiť napríklad pri písaní listu Ježiškovi, ktorý vyložene neznáša pravopisné chyby. A vianočné rozprávky? Aj tie sa dajú využiť, predovšetkým na pamäť a pozornosť. Pozrite sa na ne spoločne a nechajte dieťa prerozprávať, o čom rozprávka bola, kto bol záporná a kto kladná postava alebo ako sa hlavná postava volala. A nezabudnite sa ho opýtať na vlastný názor. Keď už nastane ten očakávaný deň D a dieťa sa nedočkavo vrhne ku stromčeku, môžete ho nechať rozdávať darčeky podľa mena, precvičí si tým čítanie. Zabrať môže dostať aj jeho trpezlivosť, pretože svoje darčeky rozbalí až na úplný koniec. Ide dohromady učenie a Vianoce? Teraz sa teda pokúsme odpovedať na onú ​​základnú otázku: "Ide učenie a Vianoce dohromady"? Z predošlých riadkov vyplýva, že ide. Len sa na ono učenie musí ísť rafinovane. Skúste sa uvoľniť a nemyslieť na to, koľko strán textu alebo skrípt na naučenie vám ešte zostáva. Namiesto vety: "Mám ešte deväťdesiat dva strán ...," použite vetu: "Mám už len deväťdesiat dva strán." Uvidíte, že zmena jedného slova dokáže zázraky. No ... zázraky asi nie, ale odlišnému pohľadu na vec určite prospeje. Záverom Vám chceme zaželať pokojné sviatky bez nehôd a s úsmevom na tvári. Nezabúdajte ale na učenie, a ak sa Vaše dieťa chystá na strednú školu alebo viacročné gymnázium, nepodceňujte prípravu. Než sa nazdáte, je tu január a prijímačky sa blížia.

Už ste sa niekedy vypravili do nejakej cudzej krajiny? A aký to bol pocit, keď ste miestnym obyvateľom nerozumeli? Keď ste od nich niečo potrebovali a nevedeli ste o pomoc alebo danú vec požiadať? Každému z nás v tej chvíli preletí hlavou more myšlienok, jednou z nich je napríklad aj niečo v zmysle: "Prečo ja som sa neučil cudzie jazyky." Odpovedí môže byť hneď niekoľko, rovnako tak ako spôsobov, ako sa cudzí jazyk naučiť. V tomto článku síce nepreberieme úplne všetky, avšak niekoľko z nich Vám predstavíme. 1. Metóda, sadnem do lietadla a až z neho vystúpim, budem cudzí jazyk perfektne ovládať. Tiež by ste si priali poznať túto metódu? Nie ste sami. Avšak v tomto prípade Vás musíme sklamať. Nikto zatiaľ nevymyslel nič, čo by sa aspoň vzdialene tejto metóde podobalo. Napriek tomu s troškou času a štipkou úsilia predsa len môžete nejakú tú znalosť dosiahnuť. Cieľ spočíva v tom, že si doma pred cestou vyhľadáte základné výrazy a frázy v danom jazyku. Idete do Talianska? Nájdite si teda tieto frázy v taliančine. Cestujete do Francúzska? Neváhajte si nájsť základné frázy vo francúzštine. Každý jazyk má svoje špecifiká, avšak s internetovými slovníkmi, ktoré dokážu predniesť aj výslovnosť, by slová ako dobrý deň, dovidenia, prosím a ďakujem, nemuseli byť žiadny problém. Tá chvíľka, ktorú prípravou strávite, sa Vám v cudzej krajine určite vyplatí. Nielenže budete mať dobrý pocit, aj miestnych Vaša ochota naučiť sa ich jazyk určite poteší. 2. Cudzí jazyk za niekoľko mesiacov Myslíte si, že k naučeniu sa jazyka treba roky alebo desaťročia? Ak sa chceme cudzí jazyk naučiť naozaj dôkladne, sedenie v škole a vyplňovanie cvičení alebo "bifľovanie" sa slovíčok nám veľmi nepomôže. Najlepším spôsobom, ako sa jazyk naozaj naučiť, je byť s ním v každodennom kontakte. Odletieť do krajiny, kde sa ním hovorí, a rozprávať. Nie každý však má túto možnosť. A od toho sú tu jazykové kurzy, ktoré naučia nielen gramatiku, ale aj konverzáciu. Ako prvé sa naučte najpoužívanejšie výrazy v danom jazyku, slovíčka skladajte do viet a nebojte sa urobiť chybu. Navyknite si na pravidelnú rutinu a výrazy alebo vety opakujte. Stačí niekoľko minút denne, vďaka ktorým sa viditeľne zlepšíte. 3. Stanovujte si ciele Stanovte si cieľ, ktorého chcete v jazyku dosiahnuť. Chcete vedieť si objednať kávu? Alebo sa ubytovať v hoteli? A čo takto zoznámiť sa s niekým miestnym a viesť s ním niekoľkominútový rozhovor? Podľa svojho cieľa si rozvrhnite učenia. K tomu, aby ste sa ubytovali v hoteli, nepotrebujete vedieť všetky časy používané v jazyku. Naopak, na zvládnutie skúšky a získanie certifikátu Vám určite základné frázy stačiť nebudú. Nebojte sa preto stanovovať si postupne väčšie a väčšie ciele. 4. Pozerajte sa na filmy, počúvajte hudbu a rozoberajte texty To sa nám povie, veď filmy dnes sleduje každý, každý sa už niekedy stretol s nejakým tým textom piesne a články na internete - veď jeden taký čítate práve teraz. Chápeme Vás, napriek tomu toto nie je ten typ článku, ktorý sme mali na mysli. Ak sa chcete naučiť rozumieť jazyku, sú najlepšie filmy a seriály. Ak teda máte chuť sa na nejaký pozrieť, zvoľte radšej originál so slovenskými titulkami. Až si začnete byť istí tým, čo postavy hovoria, zmeňte titulky na cudzojazyčné a až film uvidíte po niekoľkýkrát, vypnite titulky úplne. Nezúfajte, keď niečomu hneď na prvýkrát neporozumiete, ak to bude možné, pozastavte video a pozrite sa o kúsok späť, na druhýkrát už mu budete rozumieť oveľa lepšie. Podobne je tomu s článkami alebo pesničkami. Nájdite si text pesničky a skúste ho preložiť, povedať, o čom interpret spieva a zaspievajte si s ním. Je jednoduché spievať si slovensky, tak prečo to neskúsiť v inom jazyku. Veď aj nášmu jazyku sme sa museli v detstve naučiť a spev, aj keď len sám pre seba, berieme mnohokrát za samozrejmosť. 5. Hrajte sa a nechajte sa odmeňovať Myslíte si, že si z Vás robíme srandu? Ani náhodou. Napríklad o duolingu ste už určite počuli, ak nie, radi Vás s ním zoznámime. Duo je sova, ktorá je Vaším spoločníkom v ceste za naučením sa jazyka. Aplikácia je skvelá na opakovanie slovíčok. Hra Vás skúša a za správnu odpoveď udeľuje body. Prekladáte, počúvate, dopĺňate alebo vyberáte z obrázkov. Za chybu sa nevyhadzuje, a pretože je chyba Vaša kamarátka, aplikácia Vás nechá vetu napísať znovu a opakovať jej písanie tak dlho, kým nebude správne. Okrem toho sa každý týždeň zúčastňujete týždenného rebríčka a súťažíte s ostatnými hráčmi o postup do vyššej ligy. Hra sa Vám tiež každý deň pripomenie, máte tak istotu, že nezabudnete slovíčka denne precvičovať. Pri pohľade na dobu, po ktorú študujete - v dňoch, budete sami na seba pyšní. A čo máte z tých minút, kedy len tak bez cieľa surfujete po internete? 6. Spestrite si pokojne sami so sebou Už ste si niekedy pri nejakej činnosti nahlas opakovali, čo je potrebné urobiť? Aký je nasledujúci krok? Treba pri varení orestovať cibuľu, pridať na kocky nakrájané mäso, okoreniť a podusiť? Alebo vyvŕtať dierku, natĺcť hmoždinku, nasadiť skrutku, zasádrovat a zavesiť obraz? Rozprávajte sa, je jedno, že Vás nikto nepočuje, je dôležité, že sa počujete Vy. Opakujte si postup v cudzom jazyku. Je jedno, či to budú suroviny do polievky alebo nákup v obchode, napíšte si nákupný zoznam inak a miesto češtiny používajte cudzí jazyk. Rozšírite si tým slovnú zásobu a prestanete sa báť hovoriť. Môžete tiež pomenovávať veci, ktoré vidíte okolo seba. Idete po ulici a vidíte auto, povedzte auto a pridajte aj jeho farbu. Počujete spievať vtáky, cítite vietor, vidíte, že prší, pomenujte to. Keď si nebudete vedieť rady, je tu slovník, ktorý Vám s hľadaním vhodného slovíčka pomôže. 7. Motivujte sa Motivácia je v učení sa čomukoľvek tým najúčinnejším učiteľom. Zamyslite sa nad tým, čo chcete dosiahnuť a tiež nad tým, ako to dosiahnuť. Základom je rozhodnutie, ako získam informácie, kde ich získam a ako s nimi naložím. Pretransformujme to teda do jazyka - ako sa naučím jazyk, kde sa naučím jazyk a ako s danými znalosťami naložím. Budem len sedieť doma a už nikdy cudzím jazykom neprehovorím, alebo si kúpim letenku a poletím do danej krajiny? Rozhodnutie je, samozrejme, na Vás, napriek tomu najlepším učiteľom je prax. Preto zoberte odvahu, sadnite do lietadla a vyrazte. Nebojte sa dať si práve túto cestu za cieľ a nechajte motiváciu, ako svoj hnací motor, nech Vám v učení pomôže. 8. Vyhnite sa klišé Poznáte to, vety, ktoré Vás brzdia. Myšlienky, ktoré Vás presviedčajú o niečom, čo nemusí byť úplná pravda. Tu je niekoľko z nich: Nehovorte si, že ste príliš starí. Učiť sa jazyky môžete v každom veku. Jazyky mi nejdú. Je pravdou, že niektorým ľuďom ide lepšie matematika, iným naopak jazyk. Avšak nehľadajte prekážky, hľadajte spôsoby, ako ich prekonať. Ak si napríklad nie ste istí, že sa jazyk naučíte sami bez pomoci, nájdite si kurz. Bojím sa, že sa mi budú ostatní smiať. Nebojte sa, veď ostatní návštevníci onoho kurzu sú na tom úplne rovnako ako Vy. Ak sa bojíte chyby v zahraničí, nebojte sa. Miestni sa Vám budú snažiť porozumieť a pomôcť, a ak sa pred nimi strápnite, nevadí, veď je len malá pravdepodobnosť, že ich ešte niekedy znova stretnete. 9. Nehľadajte dôvody, prečo to nejde, ale možnosti, ako by to mohlo ísť Sadnite si k internetu a hľadajte. Metód, ako sa jazyk naučiť je veľa. Napriek tomu tou najúčinnejšou je lektor. Nájdite preto agentúry vo Vašom meste, zistite, akou metódou jazyk učia a vyskúšajte si ukážkovú lekciu (niektoré agentúry ju ponúka zadarmo, iné za poplatok). Ak sa Vám metóda zapáči, neváhajte sa pustiť do učenia. Veľmi skoro zistíte, ako dôležité je mať lektora. Pokiaľ Vám aj napriek všetkému úsiliu žiadna z agentúrami používaných metód nevyhovie, nezúfajte. Ľudia musia obísť najrôznejšie miesta, vyskúšať zopár lektorov, než nájdu toho, ktorý im vyhovuje. Je tiež rozdiel medzi individuálnou a skupinovou výučbou, podrobne sme ich rozoberali v organizačných formách výučby. Ak informácie zhrnieme, jednoznačnou výhodou individuálnej výučby je to, že máte lektora sami pre seba, že sa venuje iba Vám a nič Vám neutečie. Lekciu môžete preplánovať a povedať, čo konkrétne Vám vadí alebo čo potrebujete bez ohľadu na zvyšok skupiny. Vhodným miestom, kde takého lektora hľadať, je Škola Populo. Koordinátorky zistia Váš cieľ a nájdu Vám lektora na mieru. Celá výučba bude tak len vo Vašej réžii a nemusíte sa báť, že sa Vám lektor bude smiať. Len si to predstavte, veď on bol pred pár rokmi v rovnakej situácii, ako ste teraz vy - nevedel vôbec nič a teraz môže sedieť pred Vami a pomôcť Vám docieliť to, čo v tejto chvíli docieliť chcete.

Čo Vás napadne, keď sa povie slovo ŠKOLA? Základná škola, stredná škola, vysoká škola, niekoho možno tiež to, že škola je základ života. Nech už vymyslíte odpoveď akúkoľvek, takmer vždy Vás nakoniec napadne jedno z dvoch mien - Mária Terézia alebo Jan Amos Komenský. Školskú dochádzku v Slovenskej republike určite veľmi dobre poznáte, ale viete, kde a kedy bola povinná školská dochádzka zavedená ako prvá? Alebo ako vyzerala školská dochádzka za vlády Márie Terézie? A napadlo Vám niekedy, že zahraničné školstvo nemusí byť rovnaké ako to slovenské? Odpoveď na nielen tieto otázky Vám poskytneme v nasledujúcom článku. Zavedenie povinnej školskej dochádzky Jedna z úvodných otázok znela: "Kde a kedy bola povinná školská dochádzka zavedená ako prvá?" Ak si myslíte, že na území dnešných Čiech, Moravy a Sliezska, pletiete sa. Napriek tomu pre odpoveď nemusíte jazdiť nikam ďaleko. Ako prvé zaviedlo povinnú školskú dochádzku roku 1592 protestantské vojvodstvo Pfalz-Zweibrücken, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Nemecka. Školstvo za Márie Terézie Na slovenskom území zaviedla túto povinnosť až Mária Terézia, ktorá roku 1774 nechala položiť jej základy. Neskôr, roku 1869, bol vyhlásený ríšsky školský zákon, ktorý určoval, že povinná školská dochádzka začína v šiestich rokoch a trvá pre chlapcov i dievčatá po dobu ôsmich rokov. Základné školstvo sa vtedy delilo, podobne ako dnes, na dva stupne, školu všeobecnú a školu občiansku. Všeobecnú školu navštevovali nielen žiaci od 6 do 11 rokov, ale aj tí, ktorí nepokračovali v štúdiu na občianskej škole. Prvé československé školstvo Ani po vzniku Československa sa školský systém príliš nezmenil. Vtedajšia vláda ho len upravila pre svoje potreby. Zákon zaviedol spoločné triedy pre dievčatá i chlapcov, zrušil úľavy z povinnej školskej dochádzky a rozdelil vzdelávanie. Žiaci navštevovali najprv všeobecné školy, po vzore habsburskej monarchie, a následne pokračovali v štúdiu na vyšších všeobecných školách, mestských školách alebo na jednej zo stredných škôl. Tí žiaci (14-16 rokov), ktorí ďalej na pokračovacích školách neštudovali, povinne navštevovali kurzy pri školách všeobecných alebo občianskych. Školstvo vo svete Toľko k zavedeniu školskej dochádzky a ku školskému systému na území dnešnej Slovenskej republiky. Ale nie všade je školstvo rovnaké. Svetové školstvo sa od toho slovenského vo väčšej či menšej miere odlišuje, pritom tri základné stupne vzdelávania zostávajú. Základné delenie vzdelávacieho systému – stupňov vzdelávania: Primárny stupeň zahŕňa predovšetkým povinnú školskú dochádzku, teda prvý a druhý stupeň základnej školy. Je pritom na konkrétnom štáte alebo správnom obvode, aby si určil jeho dĺžku. K sekundárnemu stupňu vzdelávania sa radia stredné školy, terciálny stupeň zastupujú školy vysoké alebo vyššie odborné. Nie všade však nájdeme tie isté formy stupňov a škôl. Na nasledujúcich riadkoch Vás postupne zoznámime so školskou dochádzkou vo vybraných krajinách sveta. Taliansko - Európa: Ako prvé sa pozrieme na Taliansko. Tento štát, hoci je nám pomerne blízko, má školstvo, ktoré sa od toho slovenského značne odlišuje. Hlavne teda v trojmesačných hlavných prázdninách. Tento fakt pritom nie je tak skvelý, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Žiaci totiž navštevujú školu aj v sobotu. Nástup k povinnej školskej dochádzke je pritom rovnaký, ako v Slovenskej republike, teda v šiestich rokoch. Najprv navštevujú prvý stupeň, a to až do jedenástich rokov, potom nižšiu strednú školu, ktorá nahrádza druhý stupeň, a z nej následne v štrnástich rokoch prestupujú na školu strednú. Povinná školská dochádzka trvá v Taliansku 12 rokov. Talianske deti teda dostávajú v školách dosť zabrať. Čínska ľudová republika - Ázia: Ale nezostávajme len v Európe, pozrime sa aj do Ázie, konkrétne teda do Číny, kde povinná školská dochádzka trvá 9 rokov. Základná škola má v Čínskej ľudovej republike zvyčajne šesť tried, tri nižšie a tri vyššie. Nasleduje vzdelávanie na nižšej strednej škole, ktorá má taktiež tri triedy. V priebehu školskej dochádzky sa žiaci učia rovnaké predmety, ako v Slovenskej republike, navyše je tu čínština, čo je v tomto štáte pochopiteľné. Čínske školstvo pritom veľmi rýchlo silnie, a hoci by malo byť, rozhodne nie je zadarmo. Amerika: Západnú pologuľu v tomto článku reprezentujú hneď dva štáty, sú nimi USA a Kanada. Hlavný rozdiel medzi slovenským a americkým školstvom je jednotnosť slovenského školstva. Ak prídeme na akúkoľvek školu v rámci Slovenskej republiky, vždy sa stretneme s podobnými pravidlami, priebehom štúdia, učebnicami, čo v USA neplatí. Spojené štáty - USA Ak navštívime niekoľko škôl napríklad v USA, zistíme, že každá z nich má iný vzdelávací program, často začína povinná školská dochádzka v rôznom veku dieťaťa a to od 5 do 8 rokov, žiaci preto zo škôl odchádzajú medzi 14 a 18 rokom. Je tomu tak vďaka provinciám, ktoré školy spravujú. Prvým stupňom vzdelávania je v USA škôlka, takzvaná Kindergarden, nasleduje Primary School, kde žiaci študujú prvých päť rokov. Middle School je obdobou nášho druhého stupňa, od šiestej do ôsmej triedy, a na ňu nadväzuje High School, ktorú žiaci navštevujú až do 18 rokov veku, teda od deviateho až do dvanásteho ročníka. V USA existujú iba všeobecne zamerané stredné školy. Vzdelávanie na nich je veľmi podobné slovenským vysokým školám. Študent musí za štyri roky splniť určitý počet kreditov a predmetov. Z tých základných musia absolvovať 8 semestrov angličtiny (počítajú sa sem aj divadlo, príhovory, debaty alebo kreatívne písanie), 6 semestrov matematiky a 4 semestre cudzieho jazyka, najčastejšie španielčiny. Veľkou výhodou pre študentov je tiež to, že stredné školy v USA ponúkajú veľké množstvo rôznych predmetov, a to v rozmedzí niekoľkých desiatok až stoviek možností. Študent sa tak môže špecializovať na konkrétny predmet, ktorý ho baví a chce ho študovať. Kanada V Kanade môžu byť rozdiely aj medzi školami v rámci provincie. Školy sú spravované tzv. Školskou radou, ktorá rozhoduje o dôležitých záležitostiach škôl v obvode (poplatky za vzdelávanie, platy vyučujúcich, stavebné úpravy škôl, financovanie vybavenia). O každodenných záležitostiach spojených so školou rozhoduje riaditeľ. Školská dochádzka trvá v Kanade 12 rokov, žiaci však môžu štúdium ukončiť aj skôr a to konkrétne v 15 rokoch, pokračovanie do 18 rokov je nepovinné. Kanadské stredné školy ponúkajú žiakom na štúdium základné predmety, ďalej si môžu vybrať predmety, ktoré ich zaujímajú a zdokonaľovať sa v nich. Bežný školský deň trvá 7 hodín vrátane 1 hodiny na obed. Austrália Medzi štáty, ktoré v tomto článku predstavujeme, sme samozrejme nemohli zabudnúť na celý kontinent. A to Austráliu. Veľkou zaujímavosťou je doba začiatku školského roka. Pretože je Austrália na južnej pologuli Zeme, ročné obdobia tu vyzerajú úplne opačne ako u nás. Najväčšie horúco prichádza v tom istom období, v akom je v Slovenskej republike zima, preto austrálsky školský rok začína vo februári a končí v čase, keď k nám prichádza zima. Egypt – Afrika: A ako poslednú nesmieme vynechať tiež Afriku, školstvo je tu všeobecne na nízkej úrovni, aby sme však niektorým štátom nekrivdili, musíme zdôrazniť, že kvalita školstva sa v Afrike veľmi líši. Je však faktom, že gramotnosť v niektorých štátoch je veľmi nízka. Štátom, ktorý sme sa rozhodli v tomto článku predstaviť ako afrického zástupcu, je nám známy a Slovákmi a Čechmi, obľúbený a často navštevovaný Egypt. Egyptský vzdelávací systém môžeme v zásade rozdeliť na 2 systémy, štátny a súkromný. Hoci sa to nezdá, tieto dva systémy sa razantne odlišujú. Zatiaľ čo v štátnom školstve študenti neplatia žiadne poplatky, súkromný systém je dostupný len pre veľmi bohatých ľudí a cudzincov žijúcich v Egypte. V štátnych školách môže byť aj viac ako 40 žiakov v triede a vzdelávanie je otvorené všetkým obyvateľom. Za vzdelávanie súkromné ​​vláda nezodpovedá, je tu menší počet študentov aj kvalitnejšia výučba. Bežná je tiež výučba v arabčine na štátnych školách a v angličtine na školách súkromných. Školstvo je naprieč svetom veľmi odlišné, a nie vždy pre cudzincov pochopiteľné. Ale skúste sa zamyslieť. Čo by asi povedali žiaci a žiačky základných škôl, keď by sme povinnú školskú dochádzku predĺžili na 12 rokov? A ako by sa tvárili, keby sme ich postavili pred úplne iný vzdelávací systém, než na aký sú študenti či študentky zvyknutí? Problém so vzdelávaním a so systémom vo všeobecnosti by však mohli mať všetci študenti, nielen tí slovenskí. Veľmi zaujímavé je porovnanie egyptskej a britskej základnej školy. Pre študentov, potomkov cudzincov žijúcich v Egypte, je podľa onoho porovnania lepšie vzdelávať sa na súkromných školách. Každá škola vyzerá inak, na každej škole sa inak učí, preto je sa hodí pripomenúť jedno príslovie: Iný kraj, iný mrav. A to platí aj o školstve.

V predošlých článkoch sme sa venovali organizačným formám výučby, alternatívnym spôsobom vzdelávania a domácej výučbe. Tentokrát si predstavíme metódu, ktorá spája mnoho inštitúcií i rodičov. Výučba matematiky pomocou Hejného metódy sa rozšírila do mnohých krajín. Poďme sa teraz spoločne pozrieť na túto metódu, jej zakladateľa a princípy, ktorými sa riadi. Hejného metóda Zakladateľom je Milan Hejný, avšak princípy samotnej Hejného metódy vznikli skôr. Vít Hejný, otec Milana Hejného, ​​zisťoval, prečo si jeho žiaci radšej pamätajú vzorčeky, než aby sa snažili porozumieť problémom a prísť na ich riešenie. Preto sa Vít Hejný rozhodol hľadať neštandardné úlohy a testovať ich na žiakoch. Jeho poznatky sa však kvôli politickej situácii viac nerozšírili. Nadviazal na ne až zakladateľ tejto metódy Milan Hejný, ktorý otcové poznatky rozpracoval a spoločne so svojimi spolupracovníkmi ich v roku 1987 publikoval. V deväťdesiatych rokoch začal postupne vznikať tím, ktorý sa novou metódou zaoberá. Pod nakladateľstvom Fraus napísali učebnice pre žiakov navštevujúcich prvý stupeň základnej školy. Roku 2013 bola Milanom Hejným založená spoločnosť H-mat, ktorá novú metódu rozvíja a šíri. Hejného metóda sa rozbehla najmä v susednom Česku, ale zaujímajú sa o ňu aj ostatné krajiny v Európe ako Fínsko, Švédsko, Poľsko, Grécko. Dokonca má svojich priaznivcov už aj v Kanade. Na Slovensku je ešte v začiatkoch, uplatňuje ju zatiaľ len zopár škôl. Kľúčové princípy metódy Ako každá metóda sa aj táto riadi určitými princípmi. Konkrétne je ich 12 a zakladajú si na tom, aby sa žiaci stretávali s matematikou radi a objavovali ju s radosťou. 1. Budovanie schém - dieťa vie aj to, čo sa neučilo Priblížme si tento princíp na jednoduchom príklade. Ak sa vás niekto spýta na počet dverí vo vašom byte, asi mu neodpoviete hneď. Po chvíli mu však správne číslo poviete. Predstavíte si totiž schému vášho bytu a v duchu spočítate dvere. Obdobne je to aj s matematickými schémami. Žiaci si predstavujú určité situácie a spájajú si ich s číslami. Schémy majú svoje vlastnosti. Medzi ne patrí napríklad to, že sa utvárajú v dôsledku potrieb človeka. Ak potreba chýba, schéma sa nevytvorí. Ďalšia z vlastností je napríklad to, že spoločné riešenie problému môže viesť k lepšiemu riešeniu, ako keď rieši problém jednotlivec. Deti majú schémy v hlave tiež. Hejného metóda ich posilňuje, navzájom prepája a vyvodzuje z nich konkrétne úsudky. Aj preto si deti rýchlo uvedomia, že polovica je tiež aj číslo (0,5), alebo nemajú problémy s inak veľmi “problémovými” zlomkami. 2. Práca v prostrediach - výučba opakovanou návštevou Ak deti poznajú prostredia, v ktorých sa cítia dobre, neznáme veci ich nerozptyľujú. Plne sa sústredia len na zadanú úlohu a neznámy kontext ich neobťažuje. Každé z približne 25 použitých prostredí funguje trochu inak (rodina, cesta autobusom, jednoduché krokovanie, …). Systém prostredí je motivačne nastavený tak, aby zachytil všetky štýly učenia sa a fungovania detskej mysle. Tá je potom motivovaná k ďalším experimentom. Využitie približne 25 rôznych prostredí ponúka viacero možností. Tieto prostredia obsahujú na seba nadväzujúce úlohy, ktoré majú rovnaký námet. Pestré úlohy sa stávajú výzvou a nabádajú žiakov k odhaleniu ich riešenia. 3. Prelínanie tém - matematické zákonitosti neizolujeme Informácie neodovzdávame dieťaťu samostatne, vždy sú uložené v známej schéme, ktorú si dieťa kedykoľvek predstaví. Matematické javy a pojmy od seba neodtrhávame, ale zapájame pri nich rôzne stratégie riešení. Dieťa si potom samo vyberá, čo mu vyhovuje viac a čo mu je viac prirodzené. Na hodinách potom nepočuť ono klasické: "Jááj, pani učiteľka, to sme preberali pred dvoma rokmi, to si už nepamätáme …” Matematika je o súvislostiach, ktoré si žiaci vybavujú spoločne s ostatnými poznatkami. A to v schémach. Žiaci dostávajú možnosť si vybrať pre seba ideálnu stratégiu na vyriešenie problému. V praxi to teda znamená, že je žiak oboznámený s mnohými možnosťami, ako príklad vyriešiť. Sám si však vyberie jednu, tú pre neho správnu. Témy sa stále opakujú a tým sú pre žiakov zrozumiteľnejšie, pochopiteľnejšie a zábavnejšie. Žiaci sa napríklad učia sčítať a odčítať v rôznych prostrediach. Pri činnostiach ako tlieskanie, krokovanie alebo zapisovanie šípok, pri hre a riešení úloh z prostredia autobusu (nástup a výstup cestujúcich) alebo za pomoci geometrických prostredí (voľba dlaždíc potrebných pre pokrytie podlahy, tvorenie obrazcov z drievok a pod.). 4. Rozvoj osobnosti - samostatné uvažovanie žiakov Jednou z hlavných motivácií prof. Hejného pri vytváraní novej metódy bol dôraz na to, aby sa deti nenechali v živote manipulovať. Pri výučbe je dôležité, aby učiteľ nepodával žiakom hotové poznatky. Žiaci sa učia argumentovať, diskutovať a vyhodnocovať. Žiaci vedia, čo je pre nich správne, rešpektujú druhého a vedia sa rozhodovať. Hejného metóda so sebou prináša aj spoločenské zručnosti. Sú nimi napríklad pozornosť, porozumenie, využívanie nápadov druhých k vlastnej inšpirácii, sebapoznanie a sebahodnotenie. 5. Skutočná motivácia - neviem a túžim vedieť Všetky matematické úlohy sú v Hejného metóde postavené tak, aby deti ich riešenie "automaticky" bavilo. Správna motivácia je tá, ktorá je vo vnútri, nie nútenie zvonka. Deti prichádzajú na riešenie problémov vďaka svojej vlastnej snahe. Neokrádajme deti o radosť z vlastného úspechu. Vďaka atmosfére v triedach sa potom kolegiálne tlieska všetkým – aj tým, ktorí na daný jav, či riešenie prídu neskôr. Úlohy sú vymyslené tak, aby ich riešenie žiakov bavilo a aby k výsledku dospeli sami vďaka svojej snahe. Každé dieťa je zvedavé a má silnú potrebu poznávať. Motivácia detí je často naliehavá (dieťa chce niečo vedieť hneď teraz) a prchavá (dieťa chce vedieť všetko o danom priestore). 6. Reálne skúsenosti Ak necháme jedného žiaka spočítať okná, ďalší žiak podobným spôsobom spočíta knihy alebo ovocie. Žiaci sa učia od seba navzájom a spoznávajú, že tento počet môžu vyjadriť napríklad na prstoch alebo pomocou zápisu čísla. Využívame vlastné skúsenosti dieťaťa, ktoré si samo vybudovalo od prvého dňa svojho života – doma, s rodičmi, pri objavovaní sveta vonku pred domom, či na pieskovisku s ostatnými deťmi. Staviame na konkrétnej prirodzenej skúsenosti, z ktorej dieťa následne dokáže urobiť všeobecný úsudok. Deti napr. "šijú šaty" pre kocku, a tým sa automaticky naučia, koľko má kocka stien, koľko vrcholov, ako vypočítať jej povrch … Aj keď žiak pri riešení úlohy neuspeje, napriek tomu získa skúsenosť a zapamätá si postup, akým sa k výsledku nedostane. Preto neskôr pri druhom riešení zvolí postup iný, až sa nakoniec dopracuje k správnemu riešeniu. 7. Radosť z matematiky Skúsenosti hovoria jasne: tá najúčinnejšia motivácia prichádza z detského pocitu úspechu, z jeho úprimnej radosti, ako dobre sa mu podarilo vyriešiť primerane náročnú úlohu. Je to radosť z vlastných pokrokov, ale aj z uznania spolužiakov a učiteľa. Matematika tak pre deti nie je "strašiakom", o ktorom už v slovenskom školstve kolujú legendy. Naopak, keď vidia vzorček, ich reakcia nie je averziou, ale nadšením: To poznám, to vyriešim! 8. Vlastný poznatok Každá vec, ktorú sa naučíme sami, nám urobí väčšiu radosť, ako vec, ktorú dostaneme už hotovú. Preto sú úlohy koncipované tak, aby mali žiaci možnosť matematiku spoznávať. Objavovať nové informácie a zbierať poznatky. Vďaka vlastným skúsenostiam si danú látku zapamätajú a porozumejú jej oveľa lepšie, než v prípade, že by sa pojmy učili naspamäť. Keď má prvák poskladať zo zápaliek štvorec, vezme jednu, druhú, tretiu … Stále mu to nestačí, vezme preto štvrtú zápalku a poskladá štvorec. Potom sa rozhodne poskladať väčší štvorec. Vezme ďalšie zápalky a zloží väčší štvorec. Už začína tušiť, že ak bude chcieť poskladať ešte väčší štvorec, potrebuje na to vždy ďalšie štyri zápalky. Je na ceste k objavu vzorca na výpočet obvodu štvorca. 9. Učiteľ ako sprievodca Pri výučbe Hejného metódou je učiteľ organizátorom hodiny, zadáva úlohy a povzbudzuje žiakov v objavovaní. Hlavnými postavami v hodine sú vždy žiaci, ktorí daný problém riešia a diskutujú o ňom. Zdieľajú si svoje poznatky a skúsenosti. Prehlbujú si navzájom vedomosti a zovšeobecňujú ich. 10. Práca s chybou - Predchádzame zbytočnému strachu detí Vždy, keď urobíme chybu, poučíme sa a nabudúce ju už neurobíme. Rovnako to je aj  s chybami v matematike. Ak cesta, ktorú si žiak k vyriešeniu príkladu zvolí, nie je správna, nedopočíta sa k výsledku. Pri druhom pokuse teda logicky zvolí iný postup. Učia sa hľadať chyby a vysvetľovať, prečo ich urobil, a nabudúce sa mu podarí vypočítať úlohu rýchlejšie a lepšie. Chyby využívame ako nástroj na učenie. Podporujeme deti, aby si chyby našli sami, a učíme ich vysvetľovať, prečo chybu urobili. Vzájomná dôvera medzi dieťaťom a učiteľom potom podporuje radosť žiakov z vykonanej práce. 11. Primerané výzvy Každý žiak je iný, každému ide lepšie iné učivo a každý inak rýchlo postupuje. Preto sú žiakom predkladané rôzne ťažké úlohy. Každému podľa jeho aktuálnych schopností a zručností. 12. Podpora spolupráce Cieľom je, aby robili všetci žiaci pokroky a radovali sa z úspešne vypočítaného príkladu. Každý z nich pritom vie svoj výsledok okomentovať, teda povedať, ako príklad počítal. Ostatní si z jeho postupu môžu vziať príklad, a tým si rozširujú svoje poznatky. Deti nečakajú, kým sa výsledok objaví na tabuli. Pracujú v skupinkách, vo dvojiciach alebo samostatne. Každý žiak je schopný povedať, ako sa k výsledku dopracoval a vie to vysvetliť i druhým. Výsledok sa rodí na základe spolupráce. Učiteľ tu nie je konečnou autoritou, ktorá len povie, kde je pravda, a otočí ďalšiu stranu učebnice. Žiaci si budujú vlastné plnohodnotné poznatky, o ktorých neustále premýšľajú. Učebnice podľa prof. Hejného Ako sme sa už zmienili, pri výučbe sú používané špeciálne učebnice s najrôznejšími typmi úloh rôznych obtiažností. Rovnako tak má učiteľ možnosť predložiť pred žiaka test, pri ktorom si bude môcť vybrať, či vyrieši ľahkú, ťažšiu alebo najťažšiu úlohu. Pri ich písaní sa autorský tím riadi niekoľkými zásadami: porozumenie je dôležitejšie ako zručnosť, chyba nie je nežiaduca, platí príslovie, že chybami sa človek učí, primerané možnosti pre každého žiaka, poskytneme žiakovi čas, aby učivo pochopil, nepredkladáme mu už hotové informácie, necháme ho, nech na riešenie príde sám, pri výučbe je dôležitá komunikácia, preto je učiteľ zároveň poradcom, moderátorom diskusií aj dirigentom celej výučby. Rovnako ako každá nová i stará metóda sa aj táto nezaobíde bez svojich podporovateľov a kritikov. Prieskum konaný v roku 2018 ukázal, že žiaci, ktorí sa učia Hejného metódou, sú v matematike rovnako úspešní, ako tí, ktorí sa ju učia metódami klasickými. Prečo ju teda niektorí nechcú? V porozumení matematiky pomáha tejto metóde aj forma hry a aj digitálna hra Matemág, ktorá žiakov sprevádza cestou plnou dobrodružstva, matematiky a hádaniek. Prevedie deti matematikou tak, že si ani neuvedomia, že si ju precvičujú a nebudú chcieť s jej hraním až do poslednej chvíle prestať. Matematika sa pomocou tejto metódy vyučuje už na viac ako 700 školách. Ak sa Vám metóda zapáčila a chcete sa o nej dozvedieť viac, kontaktujte školu vo Vašom okolí, pomôcť Vám môže mapa škôl podporujúcich túto metódu. Dozviete sa z nej tiež, v akom rozsahu je na konkrétnych školách matematika vyučovaná.

V predošlých článkoch sme sa venovali obvyklým aj menej obvyklým podmienkam vzdelávania, teda tomu, ako môžu učitelia vyučovať alebo naopak ako môžu byť žiaci vyučovaní. Ale čo keď je to inak? Čo ak je dieťa natoľko zvedavé, že ho školský systém vzdelávania jednoducho brzdí? A môže mať žiak súčasne rodičov a učiteľov? Aké výhody a nevýhody môže mať domáce vzdelávanie? Na tieto otázky sa Vám v tomto článku pokúsime odpovedať. Vznik: Najprv by sme si mali pojem domáce vzdelávanie ľahko priblížiť. Tento spôsob vzdelávania žiakov, prípadne študentov, patrí medzi takzvané alternatívne spôsoby vzdelávania. Vzniklo v 60. rokoch minulého storočia v USA. A okrem Nemecka je dnes legálne vo všetkých krajinách Európskej únie. Podmienky domáceho vzdelávania: Tento druh vzdelávania môžeme nájsť na vybraných základných školách. Domáce vzdelávanie sa tiež nezaobíde bez podmienok. Prvou z nich je, že sú žiaci vzdelávaní v súlade s Rámcovým vzdelávacím programom a Školským vzdelávacím programom školy. V praxi to znamená, že žiak sa učí úplne rovnaké učivo ako jeho spolužiaci v škole. Len s tým rozdielom, že domáce vzdelávanie je rýchlejšie a efektívnejšie pre samotného žiaka - nezdržuje sa pri učive, ktorému rozumie, a učí sa svojím vlastným tempom. Ďalšia z podmienok je povinné preskúšanie, a to najmenej dvakrát za školský rok. Formu preskúšania stanovuje škola a výsledok je často žiakom vydávaný v slovnej forme. Podobu hodnotenia však navrhujú rodičia, preto sa môže u žiakov líšiť. Tretia a rozhodne nie posledná podmienka je vzdelanie rodičov. Najčastejšie vyučuje žiaka matka, preto je dôležité jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie. V prípade, že dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy, musí mať vzdelávajúci rodič minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou. V prípade druhého stupňa je to už vzdelanie vysokoškolské. Posúdenie žiadosti: Žiadosť rodičov o domáce vzdelávanie dieťaťa posudzuje riaditeľ školy. K tejto žiadosti musia rodičia doložiť vyjadrenie psychologicko-pedagogickej poradne a najvyššie dosiahnuté vzdelanie učiaceho rodičia. Ak rodičia podmienky školy a celého individuálneho vzdelávania neplnia, môže škola dohodu o domácom vzdelávaní vypovedať a žiak je zaradený do bežného režimu školy. V prípade domáceho vzdelávania sú žiakom často zapožičané učebnice, odporúčané pracovné zošity a pod. Žiaci sa často môžu tiež zúčastniť akcií školy, výletov alebo iných aktivít organizovaných školou. Výhody domáceho vzdelávania: Každý rodič pozerá na domáce vzdelávanie inak. Poďme si teraz spoločne predstaviť hlavné výhody, ktoré tento spôsob vzdelávania pre žiaka má. Po prvé je to prirodzená forma učenia. Žiak nemusí celý deň sedieť v školskej lavici alebo pri písacom stole. Môže rodičom pomáhať pri bežných domácich činnostiach, napríklad tým, že spočíta vyprané tričká alebo spáruje ponožky. Môže pomáhať pri nákupe, počítaním rožkov alebo celkovej ceny nákupu. A nie je to len matematika. V prípade, že žiak býva v rodinnom dome, môže sa učiť na záhrade, spoznávať stromy, pozorovať, ako sa v priebehu roka menia. Toto všetko ukazuje žiakovi, prečo sa všetkým týmto zručnostiam a znalostiam učí a načo ich potrebuje. Je to jeden zo spôsobov motivácie, na ktorý sa často v bežnom vyučovacom režime zabúda. Ďalšiu výhodu poskytuje vlastná individualita žiaka. Každý žiak sa učí inak rýchlo a každému ide lepšie či horšie niečo iné, preto je dôležité pozerať na každého individuálne. Žiaci sa zbytočne nezdržujú triedou a učia sa svojím vlastným tempom. V prípade, že ich niečo viac zaujíma, majú priestor si vedomosti doplniť. Naopak, v prípade, že žiak učivo nepochopil, môže sa mu rodič viac venovať a bez ohľadu na zvyšok triedy poskytnúť dieťaťu potrebný čas na pochopenie. A pre koho je táto alternatíva vzdelávania vhodná? Najčastejšie sú takto vzdelávaní žiaci s hendikepom, ale dôvodov môže byť oveľa viac. Túto formu výučby volia tiež rodičia, ktorí trávia so svojimi deťmi dlhšiu dobu v zahraničí, sú veriaci alebo žijú v súlade s prírodou. Táto alternatíva je tiež vhodná pre žiakov, ktorí sú zvedavejší a ich rodičia im chcú poskytnúť väčší priestor pre učenie. Aj upevňovanie rodinných väzieb môže byť dôvodom k domácemu vzdelávaniu, rovnako tak ako odovzdávanie hodnôt rodiny. Ako začať? Domáce vzdelávanie je o protikladoch. Individuálny prístup verzus socializácia dieťaťa. V praxi vyzerá domáce vyučovanie odlišne ako na papieri a tiež inak, než si väčšina ľudí predstavuje. Prax z domáceho vyučovania môže byť podnetom pre tých, ktorí nad touto alternatívou váhajú. A ako na to, keď chcete svoje dieťa učiť po svojom? Cesta je v prípade prvého stupňa celkom jednoduchá. Najskôr sa pozrite na zoznam škôl, ktoré podporujú domáce vzdelávanie, a nájdite tú, ktorá je Vám najbližšie. Kontaktujte učiteľov vo vybranej škole a dohodnite sa na postupe. Radi Vám poradia, ako konkrétne u danej školy postupovať. V prípade, že chcete, aby Vaše dieťa na túto školu prestúpilo, je nutné vyplniť žiadosť o prestup, ktorú schváli riaditeľ školy. Ďalej musíte zájsť do psychologicko-pedagogickej poradne, ktorá vydá vyjadrenie, nie odporúčanie, k domácemu vzdelávania. V neposlednom rade tiež doložte svoje alebo partnerkine / partnerovo najvyššie dosiahnuté vzdelanie. A po schválení a potrebných úkonoch môže individuálna domáca výučba začať.  Každé dieťa je originál, nenájdeme dve, ktoré by boli úplne rovnaké. Preto k nim musíme pristupovať odlišne. V prípade, že existuje učivo, ktoré rodič príliš neovláda, môže byť riešením individuálne doučovanie v Škole Populo. Skúsení lektori urobia všetko pre to, aby žiak všetko pochopil a odchádzal s pocitom, že jeho práca prináša výsledky. Ak teda individuálne doučovanie hľadáte, neváhajte sa na nás obrátiť.

V tejto časti blogu si postupne predstavíme najrôznejšie spôsoby, ako môžu učitelia vyučovať, alebo naopak ako môžu byť študenti či študentky vyučovaní. V zásade môžeme tieto spôsoby rozdeliť na dve skupiny. Organizačné formy výučby a alternatívne školstvo. A práve Waldorfskej pedagogike, ktorá je súčasťou alternatívneho školstva, sa budeme v tomto článku podrobnejšie venovať. TRADIČNÉ VS. ALTERNATÍVNE ŠKOLY Aby sme sa mohli v systéme lepšie orientovať, najprv v krátkosti predstavíme delenie už spomínaných foriem výučby. Ako bolo už na úvod povedané, spôsoby výučby môžeme rozdeliť do dvoch skupín: – Prvou skupinou sú klasické školy so svojimi organizačnými formami výučby. Tento typ vyučovania iste poznáte. Učiteľ sa môže postaviť pred triedu a prednášať výklad, zadať študentom či študentkám samostatnú prácu, rozdeliť ich do skupín alebo ich individuálne vzdelávať. – Druhá skupina je o poznanie menej rozšírená. Dôvodov je hneď niekoľko, predovšetkým to, že rodičia často pristupujú k vzdelávaniu konzervatívne a od škôl očakávajú, že budú ich deti vyučovať rovnako, ako boli sami vyučovaní. Napriek tomu si alternatívne školstvo našlo aj v Slovenskej republike svojich zástancov, predovšetkým pre spôsob, akým sú žiaci na týchto školách vzdelávaní.  V Slovenskej republike môžu žiaci a študenti navštevovať dva typy škôl. Do prvej skupiny patrí Waldorfská škola, Montessori škola alebo Daltonský systém. Do druhej skupiny radíme Lesné alebo prírodné školy. Všetky tieto školy majú ale jedno spoločné, a to odlišný spôsob vzdelávania žiakov a študentov. Tým sú často vytvárané materiály "na mieru" a učia sa bez pomoci klasických učebníc. Študentom je tak daná možnosť slobodne sa rozhodnúť a samostatne sa rozvíjať. Rudolf Steiner a prvé školy Waldorfská pedagogika stavia na myšlienkach Rudolfa Steinera, rakúskeho filozofa, ezoterika a sociálneho mysliteľa. Ten vybudoval svoju prvú školu na želanie Emilia Molto, spolumajiteľa a riaditeľa továrne na cigarety Waldorf-Astoria, v roku 1919 v Stuttgarte. Táto škola mala pôvodne slúžiť pre deti robotníkov už spomínanej továrne. Postupne sa však táto metóda začala šíriť a vznikali ďalšie školy v Nemecku, Švajčiarsku alebo vo Veľkej Británii. Svoj útlm zažili školy v období druhej svetovej vojny, kedy boli buď uzavreté vedením, alebo zakázané štátom. Po vojne počet týchto škôl začal opäť stúpať. V Slovenskej republike sa Waldorfské základné a materské školy objavili až v roku 2001, kedy boli školy tohto typu začlenené do experimentálneho overovania. V tomto čase, napríklad, v Českej republike boli tieto školy už dávno začlenené do štátneho systému. Vlastná individualita Na rozdiel od klasických škôl sa Waldorfská škola vyznačuje tým, že neodovzdáva študentovi len vedomosti, ale rozvíja aj jeho tvorivé schopnosti a sociálne zručnosti. Učitelia tiež zohľadňujú vlastnú individualitu každého študenta, preto sú na zozname vyučovaných predmetov pridané tiež predmety tvorivo - umelecké, ktoré dávajú študentom možnosť vyniknúť v tom, čo ich baví. V hudobnej výchove sa už od prvej triedy všetci žiaci učia hrať na flautu a spievať. Hra na hudobný nástroj je tiež súčasťou každodenného vyučovania v blokoch. Výučba v blokoch Tieto bloky obvykle trvajú tri až štyri týždne a ich cieľom je plné sústredenie študenta na jeden predmet. Po tomto bloku nasleduje blok výučby iného predmetu. Bloky vyučovania vo všeobecnosti začínajú a trvajú cca dve hodiny do veľkej prestávky. Vyučujú sa tak predmety ako matematika, slovenský jazyk, prírodoveda alebo dejepis. Po prestávke nasledujú 45 minút dlhé hodiny cudzích jazykov alebo iných predmetov. Slovné hodnotenie Žiaci sa tu tiež nestretávajú s tradičnou formou hodnotenia, ale so slovným hodnotením. Toto hodnotenie dáva vyučujúcemu možnosť zdôrazniť študentove slabiny alebo naopak jeho prednosti. Výnimkou je prestup študenta či študentky na strednú školu, v takom prípade je slovné hodnotenie doplnené ešte klasickými známkami. Študentov pri výučbe nemotivujú známky, ale ich vlastný záujem niečo sa dozvedieť. Absencia klasických učebníc Pri výučbe nie sú používané klasické učebnice. Učiteľ vytvára a vyberá materiály žiakom "na mieru", na výrobe materiálov sa však podieľajú aj rodičia, a to napríklad v prvej triede, kedy svojim deťom vytvárajú ich prvú čítanku. Tá sa skladá z obrázkov a básničiek. Cieľom je, aby si k tomuto materiálu deti vytvorili vzťah. Namiesto učebníc si študenti zapisujú svoje poznatky do zošitov, a vytvárajú si tak svoju vlastnú učebnicu. Pomalšia výučba čítania a písania Vďaka tomu, že žiaci nepotrebujú učebnicu, vzniká priestor pre pomalšie vyučovanie čítania a písania. V prvom ročníku sa žiaci postupne zoznámia so všetkými písmenami abecedy, v polovici druhého ročníka potom prichádza na rad čítanka od rodičov. Písať sa žiaci učia súbežne s výučbou písmen, najprv píšu písmená samostatne, neskôr v jednotlivých slovách z nich zložených. Najprv sa žiaci učia písať tlačenými písmenami, v tretej triede potom písaným písmom. Skorá výučba cudzích jazykov Typická je tiež výučba dvoch cudzích jazykov už od prvého ročníka základnej školy. Najprv sa žiaci učia jazyk formou hovorovou (pesničky, básničky, riekanky) a až vo štvrtom ročníku je k tejto forme pridaná aj forma písaná (gramatické javy, slovosled a pod.). Tvorivá činnosť všetkých žiakov Dôraz je tiež kladený na tvorivú činnosť, žiaci vytvárajú vlastné výrobky (vlastný odev, predmet z dreva, predmet z kovu). Všetky tieto činnosti vykonávajú všetci bez rozdielu pohlavia. Do výučby sú zaradené aj predmety ako eurytmia (pohybové umenie typické pre waldorfskú školy) a kreslenie foriem (kreslenie rozlične symetrických obrazcov voľnou rukou).  Výučba zážitkom Výučba pomocou zážitku, aj o to waldorfská pedagogika usiluje. Preto sa žiaci a študenti každú novú látku učia maximálne naživo, obrazovo a pomocou fantázie. Napríklad výučba násobilky prebieha za pomoci rytmickej aktivity spojenej s pohybom. Prirodzená autorita učiteľov Učitelia majú vo svojich triedach prirodzenú autoritu a so svojimi študentmi sa zdravia aj lúčia podaním ruky. Preferovaný je jeden triedny učiteľ po celú dobu štúdia, v prípade základnej školy od prvého až po deviaty ročník. Tento učiteľ tiež vo svojej triede vyučuje maximálny počet predmetov. Slávenie sviatkov a slávností Okrem netradičnej výučby je tiež kladený dôraz na slávenie sviatkov a slávností, v ktorých sa študenti zaoberajú predovšetkým ich zmyslom pre človeka a ponaučením. Súčasťou školského roka sú tiež jarmoky, slávnosti a akadémie, na ktorých študenti predstavujú svoje výrobky alebo predvádzajú dramatické umenia. V ôsmom ročníku tiež žiaci nacvičujú predstavenie, ktoré niekoľkokrát zahrajú, a s ktorým vystupujú aj na divadelnom festivale waldorfských škôl v českom Písku. Učitelia, žiaci a rodičia - tri základné piliere vzdelávania Waldorfské školy zapájajú do svojich aktivít aj rodičov. A to nielen tvorbou čítanky pre tých najmladších. Rodičia sú popri žiakoch, študentoch a učiteľoch akýmsi tretím pilierom vzdelávania. Rodičia sa zapájajú do všetkých aktivít školy, pomáhajú pri organizovaných akciách a aktívne sa zúčastňujú triednych schôdzok konaných každý mesiac. Na týchto školách je často vyžadovaná úhrada zvýšených nákladov na výučbu, školné. Kritika waldorfskej pedagogiky Waldorfská pedagogika sa aj napriek svojej snahe odlíšiť sa od klasického vzdelávacieho systému stále stretáva s kritikou. Predovšetkým pre absenciu klasického známkovania a skorú výučbu cudzích jazykov. Ďalšími z kritizovaných bodov sú tiež duchovné stránky vzdelávania, absencia učebníc a príliš veľká zodpovednosť triedneho učiteľa. Záverom treba povedať, že každá škola má svoje pozitíva, body v ktorých vyniká, a svoje negatíva, naopak niečo, čo je potrebné zlepšiť. Pri výbere školy je však dôležité zistiť či presne táto škola bude budúcemu žiakovi, žiačke, študentovi, študentke vyhovovať. Zároveň je výber školy aj o presvedčení rodičov o tom, akým štýlom chcú, aby bolo ich dieťa vyučované. "Nesmieme vychovávať ľudí nespokojných so sebou, uzavretých do svojho vnútra, ale musíme vychovávať ľudí, ktorí môžu slobodne a otvorene predstupovať pred svet a ktorí môžu slobodne a otvorene konať v zmysle toho, čo je prospešné svetu." (R. Steiner).

V tejto časti blogu  sa zaoberáme organizačnými formami výučby. Ak už sa bavíme o ktorejkoľvek z nich, všetky majú jedno spoločné, a to dieťa v centre pozornosti. Tento seriál by nebol kompletný, keby sme sa nezmienili o priekopníčke novej metódy školskej výučby a jej poznatkoch. V tomto článku sa teda budeme zaoberať Mariou Montessori a jej originálnym spôsobom výučby. Maria Montessori K pochopeniu Montessori pedagogiky je nutné zaoberať sa predovšetkým jej predstaviteľkou. Ženou, ktorá verila, že dokáže zmeniť svet. A aj napriek tomu, že jej život sa niekoľkokrát otriasol v základoch, nikdy sa svojej práce nevzdala a každé svoje rozhodnutie smerovala k podpore vzdelávania detí. Maria Montessori, priekopníčka školskej výučby a bojovníčka za ženské práva. Štúdium Maria Montessori sa narodila 31. augusta 1870 v meste Chiaravalle v strednom Taliansku. Už od detstva ju zaujímala veda a nebola teda dievčaťom, akú by si vtedajšia spoločnosť predstavovala. V tom čase totiž bolo bežné, že sa dievčatá  učili domácim prácam a sústavne sa pripravovali na život v domácnosti, po boku svojich úspešných manželov. Napriek tomu si išla Maria za svojím a usilovne študovala. Aj napriek neľúbosti okolia dokázala, že je hodná dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovila. Roku 1896 úspešne odpromovala na Univerzite v Ríme a stala sa tak úplne prvou lekárkou v Taliansku.   Univerzitná klinika Jej práca začala na Univerzitnej psychiatrickej klinike v Ríme, kde sa stretla s deťmi označovanými ako choromyseľné. Márii sa tento prístup nepáčil a ešte viac sa jej nepáčilo, že tieto deti mali zostať na okraji spoločnosti. Začala ich teda pozorovať a zistila, že ak im poskytne dostatok podnetov, začne sa ich mozog prirodzene učiť. Deti robili vo svojom správaní, ale aj vo vzdelaní, veľké pokroky. Urobila vtedy veľmi odvážny krok a nechala deti napísať porovnávacie testy. Zamlčala však, že sú z tohto ústavu. Výsledky testov všetkých prekvapili a Maria začala skúmať, prečo tomu tak je. Jej životom však otriaslo hneď niekoľko udalostí. V prvom rade skutočnosť, že sa musela vzdať svojho dieťaťa. V tej dobe nebolo zvykom, aby bola žena slobodnou matkou. Ďalšou udalosťou v jej živote bolo, že si jej životná láska vzala niekoho iného. Maria sa teda plne ponorila do práce a svojho syna len občas navštevovala. Až keď bol jej syn väčší, vzala si ho k sebe a uvádzala ho ako adoptívneho syna alebo synovca. Od tej chvíle boli takmer stále spolu.   Dom detí Neskôr sa zaoberala vzdelávaním liečebných pedagógov a pracovala ako detská lekárka. Okrem toho tiež študovala antropológiu a psychológiu. Svoje poznatky potom využila pri práci s deťmi, predovšetkým v Dome detí, ktorý bol určený pre chudobné deti predškolského veku. Montessoriová ich pozorovala a výsledky svojich pozorovaní využila v praxi. Opierala sa vtedy o to, že deti sú prirodzene zvedavé a radi sa učia, ak im sú poskytnuté podnety, ktorými by sa mohli zaoberať. Maria zamestnávala deti  praktickými činnosťami, aké mohli vidieť u dospelých. Bolo to napríklad utieranie prachu alebo zametanie. Zistila, že deti robia tieto činnosti radi, pretože si potom pripadajú viac ako dospelí. Tieto deti sa tiež dokázali sami rozhodovať a plne sa sústrediť na práve vykonávanú činnosť.   Kniha o Montessori pedagogike Maria Montessori svoje poznatky zaznamenala do knihy o pedagogike. Práve táto publikácia jej vyniesla svetovú slávu. Maria navštívila najrôznejšie štáty a šírila svoje poznatky vzdelávaním budúcich pedagógov. Nezľakla sa ani v čase, keď prišla prvá svetová vojna, práve naopak. Stále väčšiu nádej na svetový mier vkladala do detí, ktoré budú schopné sami sa slobodne rozhodovať. Doba fašizmu však pre Mariu predstavovala ďalšiu ranu, tentoraz v podobe zatvorení Montessori škôl. Jej knihy a podobizne sa pálili a jej metóda upadala do zabudnutia. V tomto období našla Maria útočisko v Indii, kde ďalej šírila a rozvíjala svoje metódy výučby. Záver života Po vojne sa opäť vrátila do Európy. Pretože však bolo jej učenie zabudnuté, začala od začiatku a aj vo svojich viac ako sedemdesiatich rokoch začala znovu vzdelávať budúcich pedagógov. Zomrela vo veku 81 rokov v Holandsku. Jej práca a súkromný život boli viac než prepojené, jedno nadväzovalo na druhé. Centrom jej pozornosti bolo dieťa. A práve dieťa je stredobodom celej Montessori pedagogiky, ktorá je úplne odlišná od tradičného poňatia vzdelávania. Montessori vzdelávanie Montessori školy sa riadia niekoľkými princípmi, vďaka ktorým prebieha vzdelávanie prirodzene. Žiaci neberú učiteľa ako autoritu, ale ako rovnocenného partnera. Ako funguje Montessori škola? Všetky informácie o Montessori v kocke. Montessori trieda Montessori triedy majú niekoľko spoločných znakov. Priestor býva usporiadaný do kútikov, kde sa môžu žiaci samostatne učiť a celá trieda tak tvorí celok, ktorý je prispôsobený voľnému a pohodlnému pohybu. Nábytok je prispôsobený potrebám žiaka, predovšetkým teda svojou veľkosťou. Vybavenie s pomôckami, vrátane obrázkov na stenách, je vo výške detských očí. V Montessori triede nenájdete lavice, ani katedru. Dôraz je kladený na to, aby si žiak mohol slobodne vybrať miesto, kde bude pracovať. Učivo je prirodzene zoradené od jednoduchého k tomu zložitejšiemu a je predovšetkým podstatný slobodný a samostatný rozvoj žiaka. Ten si tiež slobodne vyberá, ktorej aktivite sa bude v danú dobu venovať. Zmiešané vekové skupiny Súčasťou Montessori výučby sú tiež zmiešané vekové skupiny, v ktorých vzniká priestor pre kooperáciu, a žiaci sa od seba môžu vzájomne učiť. Platí, že čo vie žiak vysvetliť, tomu tiež rozumie. Vďaka obvyklým skupinám podľa trojročí (trojročné vekové rozpätie medzi žiakmi v jednej triede) sa žiaci učia tolerancii, trpezlivosti a úcte k ostatným. Partnerský prístup Partnerský prístup umožňuje žiakom vybudovať si sebaúctu a vlastnú hodnotu. Títo žiaci dodržiavajú dohody, dokážu si sami hľadať informácie a vytvárať si vlastný názor. Vedia spolupracovať a podporiť niekoho, keď to naozaj potrebuje. Ticho a pokoj Dôležitým prvkom sú tiež ticho a pokoj. V Montessori školách nenájdete učiteľa, ale akýchsi sprievodcov, ktorí pomáhajú žiakom pri ich objavovaní. Pomôcky, ktoré žiaci používajú, uspokojujú ich aktuálne potreby a vedú ich k plnému sústredeniu na danú činnosť. Pokoj pomáha žiakom efektívne sa učiť. Ďalšími kľúčovými zručnosťami sú slušnosť, úcta, schopnosť pomáhať si a spolupracovať. Žiaci dokážu v pokoji vyriešiť spor alebo ovplyvňovať to, čo zažívajú. Miesto a poriadok V tomto systéme má všetko svoje miesto a svoj poriadok. Vďaka tomu sa žiaci dokážu v priestore ľahko orientovať. Vedia, kde čo nájdu. Zároveň si vážia toho, že daná vec je na svojom mieste a radi sa zapájajú do upratovania, pretože vedia, že na tomto mieste bude nabudúce hľadať tú konkrétnu vec niekto iný. Od celku k detailu Montessori postupuje od celku k podrobnostiam. Celé vzdelávanie začína pohľadom na celok, ďalej sa výučba zameriava na detaily. Výučba sa nedelí na jednotlivé predmety (slovenský jazyk, matematiku, anglický jazyk a ďalšie), ale zostáva v blokoch, ktoré zahŕňajú všetky odbory, ktoré sa vzájomne prepájajú. "Pomôž mi, aby som to dokázal sám." Život je o krokoch, o nadobúdaní samostatnosti a nezávislosti. Preto Montessori systém pomáha deťom k fyzickej samostatnosti a starším žiakom vybudovať si intelektuálnu nezávislosť. Deti sa učia, že nemusia čakať na pokyn a inštrukcie. Podporujú ich, aby premýšľali, kládli si otázky a hľadali na ne odpovede. Aby boli schopné vytvoriť si svoj názor. Montessori znamená vedieť, čo deti potrebujú. Montessori pomôcky a organizácia práce umožňujú žiakom prežiť uspokojenie z vykonanej práce. Dokážu sa sami rozhodovať a zodpovedajú za svoje rozhodnutia. Žiaci sa môžu stať tým, kým chcú byť. Zmyslom Montessori nie je žiakov niečo naučiť, ale zistiť, čo potrebujú vedieť. Dieťa hľadá podnety pre svoj rozvoj vo svojom bezprostrednom okolí. Spontánne siaha po materiáli, ktorý zodpovedá jeho mentálnym potrebám a venuje sa činnosti, ktorá stimuluje jeho vnútorný rast. Na rozdiel od prevládajúcich názorov, že malé dieťa je pasívnym príjemcom pokynov dospelého, Montessori dokázala, že dieťa je bytosťou veľmi aktívnou, už v prvých mesiacoch svojho života. Ako prvá poukázala na význam faktu, že malé dieťa je schopné hravo a dokonale zvládnuť dva - tri jazyky, bez formálneho učenia sa, zatiaľ čo dospelí venujú štúdiu dlhé roky, a nikdy sa cudzí jazyk dokonale nenaučia. V Montessori škôlke dieťa môže získať základy z matematiky, jazyka, botaniky, zoológie, zemepisu, ktoré sú náplňou učebných osnov základných škôl.

V tomto blogu postupne porovnávame organizačné formy výučby. Či už sa jedná o výučbu individuálnu, individualizovanú, hromadnú alebo skupinovú, každá z nich má svoje klady a zápory, výhody a nevýhody. V minulých článkoch sme sa práve týmito formami výučby podrobnejšie zaoberali. Každá z nich je niečím špecifická, každá je svojím spôsobom jedinečná. V tomto článku sa budeme zaoberať výučbou kooperatívnou. Na nasledujúcich riadkoch ju podrobnejšie rozoberieme a ponúkneme Vám možnosť sa o nej dozvedieť viac. Čo sú to organizačné formy výučby? Pre čitateľov, ktorí sa nikdy predtým s pojmom organizačné formy výučby nestretli, radi tento pojem znovu vysvetlíme. Organizačné formy výučby sú súborom spôsobov, ako a s kým vyučujúci pracuje, a kde výučba prebieha. Ak by sme sa teda zaoberali napríklad vyučovaním v skupinkách, kedy žiaci riešia určitú úlohu a upevňujú si tým učivo, jedná sa o skupinovú výučbu. Ak sa však učiteľ vo výučbe zameriava viac na spoluprácu a získavanie nových poznatkov, ide o kooperatívnu formu výučby. Skupinová verzus kooperatívna výučba Skupinovej výučbe sme sa venovali už v minulom článku, v ktorom sme ju porovnávali s výučbou hromadnou. Pretože je však podobná výučbe kooperatívnej, zmienime sa o nej aj teraz. Keď budeme počuť názov skupinová výučba, predstavíme si práve skupiny študentov, ktorými sa táto forma výučby vyznačuje. Učiteľ zadá študentom určitú úlohu a tí ju potom v skupinách plnia. Je to predovšetkým použitie skupiny ako organizačnej formy, ktorá je spoločná pre skupinovú a kooperatívnu výučbu. Kooperatívna nerovná sa skupinová výučba Skupinová výučba je v školstve veľmi rozšírená, má však určité nedostatky a mínusy. Oproti tejto výučbe sa výučba kooperatívna snaží tieto nedostatky eliminovať. Využívajú sa pri nej vzťahy a spolupráca študentov pre zefektívnenie učenia každého z nich. Kooperatívna výučba sa nerovná výučbe skupinovej. Kooperatívna výučba podporuje výkon žiakov (zlepšovanie pamäti), lepšiu argumentáciu, dedukciu, slovnú zásobu a plynulosť reči, komunikáciu s ostatnými a voľbu stratégie pri riešení ťažkých situácií. Na začiatku je to učiteľ, ktorý žiakov vedie pri učení k úspechu. Žiaci sa potom v skupinách učia a sami sa zdokonaľujú, aby na konci tohto procesu vedeli úlohu úspešne vyriešiť sami. Kooperatívna výučba musí byť učiteľom zvolená tak, aby z nej žiaci mali väčší úžitok než pri samostatnej práci. Znaky kooperatívnej výučby: Aby kooperatívna výučba fungovala, malo by sa dodržať niekoľko základných znakov. 1. Práca tvárou v tvár - trieda je rozdelená do niekoľkých skupín, ktoré sú "namiešané" zo žiakov s rôznym nadaním, chlapcov aj dievčat, apod. 2. Väzba medzi žiakmi - žiaci sa učia vzájomne, pospolu. Jednotlivec je úspešný len vtedy, ak uspeje skupina. A naopak, skupina je úspešná len vtedy, ak uspeje jednotlivec. Ak teda prácu jeden člen skupiny "vzdá", skupina nemá šancu uspieť.   Existuje niekoľko možností, ako spolupráci žiakov napomôcť. Sú nimi napríklad: a) Spoločný cieľ - Aby skupina uspela, musí každý prispieť niekoľkými nápadmi. Tímovým cieľom je, aby každý zo skupiny porozumel učivu. Všetci zo skupiny sa budú na vytvorení práce nejakým spôsobom podieľať. b) Odmena - Ak sa do úlohy zapoja všetci zo skupiny, dosiahne skupina určitú odmenu (body v teste navyše, voľný čas, menej domácich úloh a pod.). c) Jediný zdroj - žiaci dostanú len jeden pracovný hárok, jednu knihu alebo jednu pomôcku do skupiny, o ktorú sa musia podeliť d) Pracovná úloha - každý žiak dostane pri plnení úlohy špecifickú rolu, napríklad jeden žiak číta text, zatiaľ čo druhý zapisuje odpovede alebo jeden bude strihať, druhý lepiť a pod. 3. Zodpovednosť jednotlivca - Každý žiak by mal mať v skupine svoje miesto a prostredníctvom spolupráce by malo dochádzať k jeho rozvoju. Zo vzájomného učenia by mali mať úžitok všetci členovia skupiny. 4. Spolupráca žiakov - učenie sa darí v prípade, že žiaci v skupinách dokážu spolupracovať 5. Reflexia skupinovej aktivity - úspech skupiny závisí tiež na tom, že sa členovia skupiny zvládnu dohodnúť na prvkoch úlohy, napríklad, čo v prezentácii ponechať a čo zmeniť Možnosti spolupráce Možností spolupráce medzi žiakmi môže byť niekoľko. Nižšie Vám predstavíme niekoľko z nich: Obráť sa na svojho suseda - Žiaci sa obracajú na svojho suseda v triede so žiadosťou o pomoc napr. pri riešení úlohy alebo vysvetlení pojmu. Mysli a zdieľaj - Žiaci individuálne premýšľajú nad odpoveďou na otázku. Nasleduje diskusia a žiaci si obhajujú svoj názor. Skupiny čítajú - Trojčlenné skupiny čítajú pospolu texty a odpovedajú na otázky, ktoré sa textu týkajú. Jeden žiak pritom text číta, druhý odpovedá na otázky a tretí jeho odpovede kontroluje. Na záver tejto aktivity sa všetci na pracovný list podpíšu a potvrdia tým, že s odpoveďami súhlasia. Kontrolóri - Žiaci sú rozdelení na dvojice, každá z nich vypracováva úlohu. Odpovede si navzájom žiaci v skupine kontrolujú. Riešitelia problému - Žiakom v skupinách je pridelený problém, na ktorý hľadajú riešenie. O tomto riešení môžu rozhodnúť spoločne, avšak každý z nich musí vedieť vysvetliť postup, akým problém riešili. Skupinová správa - Žiaci spoločne skúmajú určitú tému, každý z nich je zodpovedný za jeden zdroj a napísanie niekoľkých informácií. Správu píšu žiaci spoločne, avšak každý je zodpovedný za svoj prínos k informácii. Pri ústnom podaní správy sa zapájajú všetci žiaci a vzájomne si pomáhajú. Zhrnutie Ak kooperatívnu výučbu zhrnieme, ide na rozdiel od skupinového vyučovania o potrebnú spoluprácu, interakciu medzi členmi skupiny. Tieto skupiny sú väčšinou malé a práve táto skutočnosť umožňuje žiakom čo najlepšie upevnenie ich vedomostí. Pri organizácii kooperatívnej výučby je dôležité: – nastaviť študentom ciele, a to nielen vecné - teda porozumenie, ale aj sociálne - zručnosť požiadať druhého o pomoc, – vytvoriť skupiny rôznorodé, aby sa študenti mohli vzájomne motivovať, – zvoliť správnu úlohu, ktorá je študentom predkladaná, – sledovať činnosť skupín a zasahovať iba v prípade, že si s riešením nevie rady nikto zo skupiny. – využívať rôzne spôsoby hodnotenia, nielen hodnotenie učiteľa, ale aj hodnotenie žiakov medzi sebou alebo sebahodnotenie žiaka. Záverom ešte zdôrazňujeme, že každý žiak či študent potrebuje pri svojom učení motiváciu. Tou nemusí byť len hmotná odmena, ale aj dobrý pocit z toho, že niečo dokázal. Ak žiaci či študenti nerozumejú niektorej časti učiva, je vhodné zabezpečiť výučbu individuálnu, pri ktorej sa nielen doučia nepochopené učivo, ale predovšetkým si budú istí sami sebou a tým, že ich riešenie je správne. Pri hľadaní individuálneho doučovania Vám môže pomôcť aj Škola Populo. Ak má študent nejaké nepochopené učivo, je vhodné ho čo najrýchlejšie dovysvetliť, aby mohol ďalej pokračovať v štúdiu spolu s triedou a aby sa zbytočne nestrácal.

Individuálna, individualizovaná, hromadná, skupinová, tímová, kooperatívna alebo Montessori výučba. V minulom článku sme porovnávali výučbu individuálnu s výučbou individualizovanou. V jednom z článkov predošlých ste sa mohli dozvedieť o organizačných formách výučby. Teda o tom, ako môžu byť žiaci vyučovaní alebo naopak ako ich môžu učitelia vyučovať. Na nasledujúcich riadkoch nájdete rozdiely medzi výučbou hromadnou a skupinovou, ktorým sa práve v tomto článku budeme podrobne venovať.Čo sú to organizačné formy výučby?Akokoľvek môže tento pojem vyzerať nepredstaviteľne alebo svojím spôsobom až exoticky, skrýva sa pod ním veľmi jednoduchá realita. Je to určitý súbor spôsobov, ako môže byť výučba usporiadaná. Usporiadanie výučby je teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha.Ak by sme sa zamerali na usporiadanie výučby vo väčšine základných škôl, zrejme by sme narazili práve na výučbu frontálnu, ktorú si za chvíľu podrobnejšie vysvetlíme.Skupinová a hromadná výučbaAko už sme písali vyššie, v tomto článku sa budeme podrobnejšie zaoberať vysvetlením skupinovej a frontálnej výučby, ich pozitívami, ale aj negatívami."Keď som prvýkrát počula pojem frontálny typ výučby, predstavila som si rad v obchode pri pokladni. To sa pri frontálnej výučbe postavia študenti do radu? Alebo ako to teda je? "Pokiaľ tento pojem nepoznáte, zrejme si predstavíte niečo podobné. Tejto otázke sa však musíme zasmiať a podrobnejšie vysvetliť, čo to vlastne tá frontálna, čiže hromadná, výučba vlastne je.Frontálne vyučovanieS frontálnou čiže hromadnou metódou výučby pracoval už Jan Amos Komenský, ktorý vytvoril systém hromadného vyučovania. Pri tomto type výučby pracuje učiteľ naraz so všetkými študentmi. Všetci sa teda učia rovnakou formou rovnaké učivo. Predpokladá sa, že študenti budú rovnakého alebo podobného veku (rozdiel vzniká napríklad pri odklade nástupu do prvej triedy základnej školy).Frontálne vyučovanie môže prebiehať napríklad hromadným vysvetľovaním, vyučovaním jedného učiva učiteľom, formou samostatnej práce, ktorú učiteľ hromadne zadá, spoločným opravovaním domácich úloh alebo spoločným zhrnutím učiva.Vyučovacie hodiny majú 45 minút a sú oddelené prestávkou. Zasadací poriadok určuje usporiadanie učebne a žiaci sú pri výučbe usadení na rovnakom mieste po celý školský rok. V prednej časti triedy je tabuľa, pri ktorej má svoje miesto učiteľ.Vyučovanie študentov výhradne formou výkladu učiteľa býva často kritizované. Stáva sa, že si učivo študenti dostatočne neprecvičia, preto sú ich znalosti obmedzené, a učivo teda príliš neovládajú. Kvantita teda prevažuje nad kvalitou. Študenti a študentky si často učivo zapamätajú a zautomatizujú bez toho, aby vedeli, prečo tomu tak je, a poznali súvislosti.Príliš rýchly alebo naopak pomalý výklad učiteľa tiež býva často kritizovaný. Stáva sa, že pomalší študenti nestíhajú alebo sa tí nadanejší "nudia". Výučba tak neprináša požadované výsledky.Ľudský mozog dokáže vnímať monotónny výklad približne dvadsať minút. Následne pozornosť poslucháčov klesá a tí môžu "spať s otvorenými očami". Problém teda nastáva aj vo chvíli, keď vyučujúci monotónne vysvetľuje učivo dlhšiu dobu, žiaci strácajú pozornosť a je na vyučujúcom, ako si so vzniknutou situáciou poradia. Buď môžu nepozornosť žiakov strpieť, alebo ich môžu neustále napomínať, a tým prerušovať svoj výklad. Pomalší žiaci si z tohto výkladu zapamätajú len časť a nadanejším často prerušovanie výkladu vadí. Preto je dlhší výklad taktiež kritizovaný.Frontálne vyučovanie môže byť efektívne, najmä v prípade, že vyučujúci každú hodinu overuje znalosti študentov, žiaci si spoločne kontrolujú úlohy, neustále si opakujú a precvičujú učivo pod dohľadom vyučujúceho. Ten im poskytuje spätnú väzbu, upozorňuje ich na chyby a znovu precvičuje problematické učivo.Skupinová výučbaSú to skupiny študentov, ktorými sa tento typ výučby vyznačuje. Vyučujúci rozdelí študentov do menších skupín a tí potom plnia rôzne úlohy. Skupiny sa môžu skladať z nadanejších alebo naopak pomalších žiakov alebo môžu byť talentovanejší žiaci s tými pomalšími zmiešaní.V poslednom prípade, teda ak je skupina rôznorodá, môže dochádzať k výrazným posunom u pomalších žiakov. Žiaci nadanejší ich povzbudzujú a oni sa im chcú priblížiť.Tento typ výučby učí žiakov vzájomnej tolerancii, spolupráci a argumentácii. Keď chcú niečo v spoločnej úlohe presadiť, musia o pravdivosti svojho tvrdenia presvedčiť ostatných. Žiaci tiež sústredia pozornosť na učenie a zbavia sa strachu zo zlej známky.Skupinová výučba je vhodná pri precvičovaní a upevňovaní si učiva. Ak sa však pri výučbe zameriavame viac na spoluprácu, nejedná sa už o výučbu skupinovú, ale o výučbu kooperatívnu, na ktorú sa zameriame v jednom z nasledujúcich článkov.Pozitíva frontálnej výučby Výučba sa zameriava na kľúčové časti učiva a systematické postupy Učivo je vysvetľované názorne a zrozumiteľne Hromadný výklad šetrí čas Pri vysvetľovaní učiva vyučujúcim sa žiaci takmer nestretávajú s chybnými tvrdeniamiKritika frontálnej výučby Znalosti žiakov môžu byť povrchné, žiaci teda nemusia učivo dokonale ovládať Trieda nepostupuje v učení rovnako rýchlo, sú tu pomalší a talentovanejší žiaci Klesajúca pozornosť žiakov pri dlhšom monotónnom výklade Žiaci nie sú rozvíjaní v zručnosti samostatne sa učiťArgumenty pre skupinovú výučbu Zvýšená aktivita žiakov Zapojenie všetkých žiakov pri práci v skupinách, spolupráca Zvýšenie sebavedomia žiakov, argumentácia Posilňovanie zodpovednosti za vlastné chyby Učenie sa vzájomnej tolerancii Získanie spätnej väzby Vzájomná kontrola v skupine, prípadné objasnenie si nejasností Väčší záujem o vypracovávanú úlohu, o preberané učivo všeobecneArgumenty proti skupinovej výučbe Žiaci sa často zameriavajú len na svoju prácu a práci ostatných skupín nevenujú pozornosť Obtiažna kontrola žiakov učiteľom, pozornosť učiteľa je roztrieštená Skupiny môžu byť hlučné Žiaci pracujú nerovnomerne, niektorí pracujú viac, iní menej Niektorí žiaci nemusia vzájomne spolupracovaťKeby sme teda skupinovú a hromadnú výučbu zhrnuli, zistili by sme, že sa vzájomne líšia. Rovnako tak aj ostatné typy výučby. Ak učiteľ správne zhodnotí zloženie a schopnosti triedy ako celku, môže zvoliť typ výučby, ktorý prinesie skvelé výsledky. Nie je pritom možné všetkým študentom maximálne vyhovieť.Študent, študentka, prípadne jeho či jej rodičia, by vždy mali dbať na to, aby si vedomosti získané vo výučbe dostatočne opakoval, opakovala, a prípadne sa látku doma doučil, doučila.Predovšetkým pri hromadnom, ​​frontálnom vyučovaní je opakovanie, domáce precvičovanie a samoštúdium nutnosťou. Učiteľ tu nepôsobí individuálne ako pri individuálnej alebo individualizovanej výučbe, ale hromadne. Je tak len na študentoch, aby si svoje znalosti individuálne upevnili.Pri nepochopení učiva študentom, študentkou, je vhodné nájsť lektora, ktorý učivo vysvetlí, precvičí, a ktorý pomôže študentovi, študentke, učivo pochopiť. Jednou z možností, kde lektora hľadať, je Škola Populo. Ak budete mať Vy alebo Vaše dieťa problém s pochopením učiva, neváhajte sa na Školu Populo obrátiť.

Leto sa nám skončilo a žiakov základných a stredných škôl čaká nástup do školy. Učitelia znovu predstúpia pred triedu a žiaci a študenti zasadnú do školských lavíc. Každý učiteľ učí inak, niekto je na vyučovaciu hodinu vybavený učebnicou a pracovným zošitom, niekto prezentáciou alebo učiteľ prichádza s tým, že žiaci budú pracovať v skupinách. Ako vyhovujú rôznym učiteľom rôzne štýly výučby, tak je tomu tak aj so študentmi či študentkami. Akou formou môžu učitelia vyučovať? Prípadne ako môžu byť študenti vyučovaní? To sa dozviete v tomto článku. Čo je to organizačná forma výučby? Toto je zrejme otázka, ktorú si kladie väčšina z vás. Keď ľudia prvýkrát počujú tento pojem, väčšinou si nedokážu nič predstaviť. Pod týmto pojmom sa skrýva usporiadanie výučby, teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha. Členenie organizačnej formy výučby: a) Individuálna výučba b) Hromadná výučba c) Individualizovaná výučba d) Projektová výučba e) Skupinová výučba f) Tímová výučba a)  Individuálna výučba Individuálna výučba je bežná napríklad v Škole Populo. Či už sa jedná o doučovanie alebo o výučbu cudzích jazykov, je pravidlom, že v Škole Populo prebieha výučba jeden na jedného. Študentovi či študentke je poskytnutý individuálny prístup a dostatok času na pochopenie učiva. Cieľom individuálnej výučby nie je odučiť žiaka a odísť, ale naučiť učivo žiaka tak, aby ho pochopil. Žiak aj učiteľ tak výučbu alebo doučovanie končia s dobrým pocitom a s vedomím, že sa posunuli o krok bližšie k stanovenému cieľu. b) Hromadná výučba Už z názvu tejto formy výučby je zrejmé, že je určená pre skupinu študentov. Najčastejšie sa hromadná forma výučby používa v školách. V skupine študentov rovnakého veku je preberaná rovnaká látka a študenti riešia rovnaké úlohy v rovnakom čase. Na rozdiel od výučby individuálnej tu nemá vyučujúci čas venovať sa jednotlivým študentom, výučba teda prebieha hromadne. c) Individualizovaná výučba Individualizovaná výučba prebieha rovnako ako hromadná, najčastejšie v triedach. Odlišuje sa však tým, že vyučujúci látku nevysvetľuje. Žiaci pracujú samostatne alebo v skupinách. Učiteľ má úlohu pomocníka a radcu. Poskytuje žiakom rady a návody pre samoštúdium. Žiakom sú pripravované problémy, pri ktorých riešení si overia, do akej miery sa danú látku naučili. Učiteľ tiež žiakov individuálne skúša. d) Projektová výučba Projektová výučba predkladá žiakom určitú úlohu k vyriešeniu, tú žiaci sami alebo v skupinách spracovávajú. Tento projekt má určitý cieľ a zmysel. Žiaci si pri jeho spracovaní prehĺbia znalosť učiva a naučia sa zručnosti jeho samostatného spracovania. Dôležité je, aby žiakov práce na projekte bavili a boli motivovaní ho dokončiť. e) Skupinová výučba Pri skupinovej výučbe sú žiaci rozdelení do menších skupín, v ktorých spoločne pracujú na jednej úlohe. Prácu v skupine si spoločne naplánujú, rozdelia a pri plnení úlohy si navzájom pomáhajú a poradia si. Zároveň sa učia argumentovať a tolerovať názory ostatných. Práca v skupine zlepšuje priebeh učenia a žiaci môžu dosiahnuť lepšie výsledky. Učiteľ je tu podobne ako pri individualizovanej alebo projektovej výučbe v úlohe radcu a pomocníka. Dohliada na skupiny a pomáha pri organizovaní ich činností. f) Tímová výučba Pri tímovej výučbe spolupracuje tím učiteľov, ktorí tvoria tematické celky a učebné plány. Tento tím pracuje s rôzne veľkými skupinami študentov. Učitelia môžu vyučovať spoločne rovnakú skupinu študentov v jeden čas, alebo pracujú spoločne, ale nemusia vyučovať rovnakých študentov. Pre tímovú výučbu je nevyhnutná kvalitná príprava. Učitelia si musia rozumieť a spolupracovať, aby dosiahli čo najlepšie výsledky.   Výučba online Ďalšou formou výučby je výučba online. Tá môže prebiehať individuálne alebo v skupinách.Študent alebo skupina študentov sa pripojí na internet a pomocou zdieľaného hovoru prebieha výučba. Táto forma výučby je vhodná len pre niektorých študentov. Študent a vyučujúci môžu byť od seba rôzne ďaleko a obaja sa musia koncentrovať na preberané učivo. Pokiaľ má študent tendenciu robiť čokoľvek iné, učivu nevenuje plnú pozornosť a výučba ho "nudí", je pre neho vhodnejšie zvoliť inú formu výučby. Organizačné formy výučby sa tiež môžu triediť z hľadiska času, napr. vyučovacia hodina (45 minút), vyučovacia hodina prax SOŠ (60 minút), exkurzie, alebo podľa hľadiska miesta výučby, napr. nešpecializovaná (tradičná) učebňa, špecializovaná učebňa (laboratórium, telocvičňa, jazyková učebňa), športové ihriská, školský pozemok.

Škola Populo je priateľským, ale zároveň profesionálnym mostom medzi študentom a lektorom. Zodpovedný lektor, oddaný svojej práci, je na prvom mieste. Nadšenec matematiky, slovenského jazyka, fyziky a ďalších predmetov, ktorý priateľskou formou pomáha druhým, je výhrou vo všetkých stránkach. Sú predmety,  z ktorých si robíme ťažkú hlavu. Ale potom sú tie, ktoré nám idú bez väčšej námahy a sme v nich naozaj dobrí. A prečo sa nepodeliť o svoje nadšenie a znalosti predmetov, ktoré Vás bavia? Príďte medzi nás a staňte sa súčasťou tímu Populo! Čaká na vás možnosť práce na dohodu, flexibilný časový plán podľa Vašich možností a chuti učiť druhých, a zodpovedajúce ohodnotenie. A teraz pár viet o lektoroch, ktorí s nami už spolupracujú. Vďaka vám, milí lektori, sú milé deti (nielen malé, i veľké) milo prekvapené. Pretože aj každé trápenie s určitým učivom sa premení na pochopenie danej látky a zlepšenie, ktoré teší všetkých. Študenti si poradia s vylepšením známok napríklad na polročnom vysvedčení, pri maturite alebo v cudzom jazyku. A dospelí študenti znovu pričuchnú k výučbe cudzieho jazyka, ktorá ich bude baviť, či už jazyk potrebujú kvôli práci alebo pre zábavu. Správny prístup k výučbe je kľúčový. Ďakujeme Vám. Za spoločnú spoluprácu. Za vaše pripomienky, vďaka ktorým sa môžeme zlepšovať. Za spokojných študentov, ktorí sa do Školy Populo radi vracajú. Nech Vás sila sprevádza. Za Školu Populo, Anežka

Skúška dospelosti sa nezadržateľne blíži a je najvyšší čas pustiť sa do učenia. Už dosť kontrolovania Instagramu a nezmyselného prechádzania Facebooku. Takže, ide sa na to. Vypnite mobil a odložte ho do šuplíka alebo odneste ho, najlepšie do inej miestnosti. Pred učením si upratajte na stole a okolo stola, a vytvorte si tak príjemné pracovné prostredie. Možno neveríte náukám ohľadom Feng Šuej a rôznych energií. Pravdou ale je, že oveľa lepšie sa vám bude učiť v čistom a upratanom prostredí. Povaľujú sa vám v izbe špinavé taniere, hrnčeky a obaly od chipsov? Tak šup, tiež upratať. A nezabudnite vyvetrať miestnosť, nech máte dostatok čerstvého vzduchu. Upratovanie máte hotové? Výborne, tak teraz zvážte, kde sa pohodlne uvelebíte. Bohužiaľ pre vás, posteľ ako miesto na sústredenie nebude to pravé. Hrozí totiž, že sa ponoríte do ríše spánku a to predsa nechcete (možno po tom v hĺbke duše túžite, ale teraz nie je dovolené spať). Vhodnejšie bude štýlové kresielko. A teraz už stačí len zapáliť sviečku a vykúzlite veľmi príjemnú atmosféru. Zelený čaj a horká čokoláda sa tiež na povzbudenie mysle budú hodiť. Využiť môžete aj iné nakopávky, ako je Guarana alebo Ginkgo biloba. Konečne prichádza na rad tá hlavná časť. Ako urobiť poriadok v maturitných otázkach? Takže, všetko na hromadu, vrátane zvýrazňovačov, a začíname triediť. Ideálne je vizuálne odlíšiť jednotlivé predmety od seba, a to pomocou farebných zložiek. Hodí sa aj vytlačiť si všetky maturitné otázky. Tie si môžete postupne vyraďovať. Hneď, len čo sa ich naučíte. Zistili ste pri triedení, že vám chýbajú niektoré vypracované maturitné otázky? Hlavne neodkladajte ich doplnenie na neskôr. Je potrebné chýbajúce učivo doplniť ihneď! A máte za sebou všetko, čo sa týka samotných príprav. Teraz už stačí pustiť sa do samotného učenia. Hľadíte vystrašene na hromadu učenia a neviete, čím začať skôr? Ak máte dostatok času, je najlepšie začať svojím najobľúbenejším predmetom. To by však bolo príliš jednoduché. Pridajte si ešte pár otázok z toho najmenej obľúbeného. Nezabudnite tiež prepočítať, koľko otázok denne sa potrebujete naučiť. Nechajte si aj rezervu, ak budete niektorý deň v sklze. Predsa len nie je každý deň nedeľa a neuškodí si od učenia aj trochu oddýchnuť. Vo voľnom čase tiež kontrolujte a porovnávajte svoje vypracovanie otázok s ostatnými spolužiakmi. Je to skvelá zámienka, ako zájsť s kamarátkou na kávu a povedať si pritom, že predsa idete konzultovať maturitné témy. Ak zistíte, že ste niečo zabudli, hodí sa učivo doplniť do svojich poznámok. Pri samotnom učení pamätajte, že zvýrazňovanie dôležitých pasáží je fajn, ale nestačí na dôkladné zapamätanie textu. Tak ako nie je dostačujúce čítať si text neustále dookola. Mnemotechnických pomôcok je veľa a jednou z nich je aj vysvetľovanie látky sám sebe. Ak Vám to pripadá trochu bláznivé, vysvetlite naučenú látku kamarátovi alebo rodičovi. Hovorené slovo si totiž lepšie zapamätáte. Uvidíte, že hodinová spoločná konzultácia Vám dá viac, ako päť hodín čítania textov dokola. Na záver už len prajeme, nech Vám to učenie ide ľavou zadnou. A ak už toho máte plné zuby, vyberte sa na prechádzku, zájdite do kina alebo sa odreagujte akokoľvek inak. Pomôcť môže aj nastavenie si odmeny za určité množstvo naučenej látky. Napríklad jeden diel Vášho obľúbeného seriálu. A pamätajte! Deň pred maturitou vyhlasujeme zákaz učenia. Hlava potrebuje oddych a učivo sa musí uležať!

Štúdium a nadobudnuté vedomosti sú jednou zo základných podmienok na dosiahnutie kvalitného zamestnania a prípadne aj úspešnej životnej kariéry. Všetci musíme stráviť väčšinu detstva a mladosti v školskej lavici a súčasný trend vo vzdelávaní túto laťku posúva až do dospelosti. Vysoké školy sú preto už dnes skoro nutnosťou a univerzitné vzdelanie si mnohí musia dorábať aj v dospelom veku. Ten, kto chce dosiahnuť kvalitné vzdelanie, sa musí nielen veľa učiť, ale musí sa učiť aj efektívne. A práve tu má naše školstvo menší deficit. Učebné plány sú síce veľmi komplexné a poskytujú deťom sústavný výklad látky z mnohých humanitných a prírodných vied, avšak techniky, ako sa majú efektívne učiť, spočívajú v obyčajnom memorovaní dát. Niet preto divu, že ani niekoľko hodín denne, ktoré študenti strávia v škole, nestačia na to, aby si látku zapamätali a najmä sa ju naučili správne chápať. Pritom by stačilo tak málo. Napríklad nejaký predmet, ktorý by s nimi nacvičoval rôzne metódy, ako sa lepšie učiť, memorovať dáta a najmä to, k čomu príslušné informácie vlastne využiť. Bohužiaľ, je to práve naopak a od žiakov sa očakáva, že si nejakú techniku štúdia vyvinú sami, a to ideálne vo voľnom čase. Pretože k niečomu podobnému, samozrejme, len tak nedôjde, uvedieme si nižšie aspoň základné okruhy, ako sa dá lepšie učiť. Systém Keď sa púšťame do nejakej náročnej úlohy alebo do niečoho, do čoho sa nám veľmi nechce, musíme si najprv urobiť konkrétny plán, ako dosiahneme ciele a vytvoriť si systém práce, ako budeme postupovať. Veľakrát k tomu však nestačí iba si sadnúť za stôl, otvoriť učebnicu a nahlas si čítať. V prvom rade je potrebné vybudovať si pozitívne návyky. Ak cítime pri štúdiu nechuť, nedonúti nás k jeho opakovaniu nič. A práve návyk je niečo, čo pracuje za nás. Nevyvolávame ho svojou vôľou, ale postupnou prácou a opakovaním a on sa nám potom začne pripomínať sám. Najčastejšie má podobu len nejakej pripomienky v podobe myšlienky alebo pocitu v tele a nutkania niečo vykonať. Ak niekto napríklad pravidelne cvičí každé ráno, vytvorí si návyk, ktorý mu bude každé ráno pripomínať, že je čas rozhýbať telo. A nie je k tomu potrebný príliš dlhý čas, pretože návyky sa budujú pomerne rýchlo. Dôležitou vecou je bezpochyby jedno miesto alebo izba, kde sa pravidelne učíme. To miesto nám musí byť nejakým spôsobom príjemné (napr. nás nesmú tlačiť stoličky alebo nesmie byť málo osvetlené). Ďalšou požiadavkou je časový limit. Predstava, že nás čaká niekoľko hodín štúdia, odradí kohokoľvek, ale predstava, že mu musíme vyhradiť len asi 20 minút a potom zase ďalších 20 minút niekedy večer, zase taká dráma nie je. Posledným prvkom je vedenie si úhľadných poznámok, napríklad v podobe školských zošitov. Náš mozog sa totiž učí veľmi dobre tým, že informácie prepisujeme a kreatívne ich tak spracovávame (napríklad kresliť i obrázky). Prístup a forma, akými si vedieme zošit, môže odrážať aj našu schopnosť si látku zapamätať. Komu sa chce učiť zo zošita, v ktorom je chaos, škrtanie a škrabopis? Pamäť Veľakrát sa však stáva, že aj ten najlepší systematik, čo sa učí pravidelne a vedie si úhľadné zošity, musí sadnúť za stôl na dlhšiu dobu a dostať do hlavy veľmi veľa informácií. Blíži sa totiž skúšanie, písomky alebo dokonca prijímacie skúšky na strednú školu či maturity. Dieťa, ktoré bolo zvyknuté sa učiť vždy len časť prebranej látky, musí zrazu zvládnuť doslova všetko. Prvý problém, na ktorý študent narazí, je, že si požadované informácie jednoducho nie je schopný zapamätať. Typickým príkladom sú zoznamy spisovateľov a diel, ktoré napísali. Pokiaľ ide niekto robiť skúšku z celej slovenskej a svetovej literatúry, sú to často stovky mien. Podobne je tomu aj u historických udalostí a dátumov alebo mien kráľov. Sú to informácie, ktoré si nemožno logicky odvodiť, ale je potrebné si ich len nejako zapamätať. Existuje mnoho mnemotechnických pomôcok, ale asi najefektívnejšia z nich je metóda loci alebo tiež metóda mentálneho paláca. Tá pracuje s našou priestorovou pamäťou a miestami ako sú byty a domy, v ktorých žijeme, alebo cesty, ktorými pravidelne chodíme. Na nich si musíme zafixovať niekoľko výrazných prvkov (napr. obrázok na stene alebo dopravnú značku) a s nimi vizuálne asociovať informácie, ktoré si chceme zapamätať. Tieto asociácie môžu byť aj úplne iracionálne a často aj komické. Veľakrát platí, že čím smiešnejšie sú, tým lepšie si ich naša pamäť uchová. Avšak metóda loci funguje veľmi dobre na krátkodobú pamäť a je vhodná skôr pre memorovanie zoznamov nijako nesúvisiacich dát. Aby sme si veci pamätali dlhodobo a v súvislostiach, je potrebné im porozumieť a vidieť, ako reálne vyzerajú alebo fungujú. Ideálnym prostriedkom na nadobudnutie týchto informácií je internet a najmä zdroje ako YouTube, kde nájdeme veľa kvalitných videí, ktoré vysvetľujú napríklad fyzikálne javy v praxi, ukazujú, ako počítať matematické príklady alebo informácie o nejakej historickej udalosti. Ich veľkou výhodou je jasnosť, stručnosť, zábavnosť a dôraz na vizuálne informácie a skúsenosť. Motivácia Štúdium však vie byť nudné a ubíjajúce aj pre tých najnadšenějších študentov a dieťa môže mnohokrát stratiť základnú motiváciu, prečo sa mu vlastne vôbec venovať. Mnoho detí sa veľmi správne pýta, na čo je to všetko dobré a aký to má zmysel? Prečo sa snažiť mať lepšie známky a dostať sa na tú najlepšiu školu? Ak si dieťa kladie takého otázky, nepriamo mieri k ďalšej otázke, ktorá súvisí s tým, čo vlastne bude v živote robiť alebo aké bude jeho povolanie. Samozrejme, zvoliť si zamestnanie na základnej alebo strednej škole často nie je úplne reálne, ale štúdium možno nasmerovať napríklad k tomu, čo bude dieťa študovať na vysokej škole. Napríklad fyzici, chemici, biológovia, medici a iní, musia ovládať prírodné vedy, študenti práv zase vedy spoločenské a ekonómovia najmä matematiku. Pri všetkých troch spomínaných si navyše musí študent naštudovať aj veľa údajov navyše, pretože vysoké školy počítajú s istou formou záujmu o danú látku a odbor.

Ako na svoju pamäť? V dvoch predchádzajúcich dieloch seriálu sme si povedali niečo málo o tom, čo potrebuje každý študent k tomu, aby sa vôbec niečo úspešne naučil. V prvom rade musí mať nejakú elementárnu motiváciu, pretože štúdium látky sa mu nesmie úplne hnusiť a musí si nájsť niečo, čo ho aspoň trochu oslovuje. Za druhé si potom musí štúdium rozumne rozložiť, nechcieť sa naučiť všetko na jeden záťah, ale vedieť si urobiť nejaký plán, aby sa jeho mozog nezačal búriť a brániť sa zvýšenej námahe. Opomeňme banálne rady, ktoré spočívajú často v tom, že si má dieťa v izbičke upratať, dodržiavať pitný režim, sem tam si otvoriť okno a ísť sa prejsť. Tieto veci sa síce hodia, ak si chceme od štúdia na chvíľu oddýchnuť alebo si ho spríjemniť, ale samotnú látku nás nenaučia. Teraz sme totiž už vo fáze, keď sa študent začal naozaj učiť, ide mu to a baví ho to, ale jeho pamäť toľko informácií jednoducho neunesie. Presne na toto existujú pamäťové cvičenia, ktoré pracujú s obrovskými rezervami našej pamäti, ktoré nevyužívame. Jednoducho povedané vedú k tomu, že si náš mozog bude za určitých podmienok pamätať veľké zoznamy dát a tie sa nám budú vybavovať presne vtedy, keď ich budeme potrebovať. Spomínanie pospiatky Veľakrát sa stane, že sa musíme naučiť látku alebo zoznam dát, ktoré nie sú previazané logicky, ale veľmi voľne. Naša myseľ i pamäť však majú logiku rady a sú schopné, ak im dáme dostatok potrebných poistiek, vygenerovať súvislosti, ktoré nám pomôžu si spomenúť na čokoľvek. Uveďme si k tomu pekné prípravné cvičenia. Večer, keď vás už nečakajú nejaké nové zážitky alebo ďalšie novinky, sa pokúsite si v pamäti rekonštruovať celý deň. Je však potrebné postupovať pospiatky. Spomeňte si teda na všetko, čo ste počas dňa robili, ale vychádzajte zo súčasného momentu. Ideálnou formou je si svoje spomienky písať na papier (v celých vetách alebo len bodovo). Čoskoro zistíte, že si vybavujete aj tie najmenšie detaily, vrátane dojmov alebo myšlienok, ktoré ste z nich mali. Avšak pozor, druhý deň si ich budete vybavovať už len s ťažkosťami a ďalšie dni to bude skoro akoby ste spomínali na dávnu minulosť. Mnohí ľudia túto techniku ​​objavia, keď si píšu denník alebo si v dospelom veku revidujú diár. Hoci neslúži priamo k štúdiu, ukáže vám, ako Vaša pamäť funguje a aké veľké kapacity má. Tí, čo si túto metódu vyskúšajú opakovane, za čas tiež môžu zistiť, že ich myseľ je pozornejšia k detailom v ich okolí, čo sa bude hodiť k technike pamäťových palácov, ktorú uvádzame nižšie. Mnemotechnické pomôcky Pri štúdiu sa často každý stretáva s tým, že je potrebné si napr. zapamätať veľa mien autorov alebo umelcov, ktoré je potreba neskomoliť a reprodukovať na skúške správne. Veľakrát je tiež potrebné si ich pamätať v rámci nejakej skupiny, pretože sa jedná o istú generáciu spisovateľov. Ako si ich však má človek zapamätať, keď medzi ich menami nie je žiadna súvislosť? V prvom rade je dobré ich počuť opakovane nahlas. Väčšina z nás má dobrú sluchovú pamäť, pretože ju musíme cvičiť v každodennej komunikácii a musíme si pamätať, čo nám ľudia práve hovoria alebo nám povedali pred nejakou dobou. Ak sa učíme ľubovoľný zoznam mien, je dobré si ich znovu a znovu nahlas opakovať. Z tohto dôvodu je napríklad zásadné, že žiak musí chodiť na hodiny, kde príslušné mená alebo údaje niekto nahlas dookola opakuje. Až neskôr na vysokej škole zistia študenti, čo to znamená učiť sa na skúšku z predmetu, na ktorý nechodili a väčšinu mien teda nikdy nepočuli. Ak si však zoznam nie ste schopní zapamätať ani týmto spôsobom, pomôže vytvorenie umelých súvislostí. Mená si možno zapamätať pomocou ich skomolenia alebo uvádzania do súvislostí s vecami, ktoré sa ľahko zapamätajú. Ak sa niekto volá trebárs Kocúrik, je pre väčšinu z nás ľahké si jeho priezvisko pamätať, pretože si ho asociuje s obrazom mačky. Ak sa však niekto volá Koleník, je potrebné si ho asociovať buď veľmi všeobecne, napríklad ako toho, kto má "veľmi obyčajné priezvisko", alebo si ho predstaviť ako si "zraní koleno". Výsledky týchto asociácií majú často podobu bizarných a chaotických predstáv a nezmyslov. Naša pamäť však na podobné postupy počuje, funguje lepšie a dokonca ich aj vyhľadáva, pretože sú často komické a zábavné, čo sa pri nudnom štúdiu celkom hodí. Metóda loci Ak sa však stretnete s naozaj dlhým zoznamom a nie sú to mená osobností, u ktorých si môžete dohľadať ich fotky, ale napríklad zoznam nejakých úplne bežných slov, potom je tu k dispozícii ešte jedna podstatne komplexnejšia metóda. Je to metóda známa už gréckym a rímskym rečníkom, akými bol Cicero alebo Quntilianus, a ktorú používajú aj ľudia so "zázračnou pamäťou". Hovorí sa jej metóda loci alebo metóda trans, ale najčastejšie je známa ako metóda loci. Jej podstatu naznačuje latinské slovo loci, ktoré znamená miesto alebo akúsi lokáciu. Je to teda metóda, ktorá vychádza z našej schopnosti zapamätať si cestu, po ktorej opakovane každý deň chodíme alebo ju poznáme. Ak máme totiž túto cestu dobre prechodenú (najčastejšie k domovu, do školy, do práce alebo na autobus alebo električku), naša pamäť si je schopná ju vtlačiť a vybaviť na požiadanie. Dôležitým prvkom je i mnoho detailov a vecí, ktoré na nej stretávame. Sú to napríklad kvety, stromy, farebné cedule alebo sochy, ale aj veci rozbité alebo pokazené. Jednoducho čokoľvek, čo je nejako výrazné a vtiahne našu pozornosť a upúta našu pamäť. A pretože sa nám taká cesta vtlačila do našej pamäťovej stopy, nie je potom nič jednoduchšie, než si k týmto miestam v predstavivosti vizuálne priraďovať veci, ktoré si potrebujeme zapamätať a dávať ich do nejakých zaujímavých súvislostí. Ideálnym cvičením je zapamätanie si napríklad nákupu, ktorý si nenapíšeme, ale jednotlivé veci, ktoré chceme kúpiť, asociujeme s príslušnými miestami. Ak je na našej ceste napríklad záhradný plot s hrotmi a my si potrebujeme pamätať, že musíme kúpiť červené jablká, potom si predstavíme, ako je jedno z týchto jabĺk na plote napichnuté. V dnešnej dobe máme oproti starým Rimanom aj mnoho užitočných technológií, ktoré nám našu prácu uľahčia. Postačí si teda nájsť nejaké video na YouTube, kde nám niekto natočí alebo nafotí miesto, kam sám chodí. Na video je potrebné sa pozorne pozrieť, čím si ho zapamätáme, a potom vyskúšať.

Ako pestovať vôľu k učeniu? Každý asi pozná príklad ideálneho žiaka, ktorý sa neustále učí a všetko, čo dosiahol, získal jedine svojou nezlomnou usilovnosťou a drinou. Síce ho to nemuselo úplne baviť, ale získal si rešpekt učiteľov a vďaka nemu mal aj samé jednotky. Pre učiteľov sa stal vzorom a ostatným deťom bol ponúkaný ako príklad, ako sa správne učiť. A ak sa nejaké dieťa pýtalo, čo je tým, čo ho ženie ďalej - bola to vedľa iného jeho "silná vôľa" k štúdiu. Väčšina detí sa takto určite skúšala učiť, ale len málokto bol ochotný niečo podobné dobrovoľne podstupovať. Látka, ktorú bolo potrebné sa nabifľovať, bola väčšinou nudná a oná "sila vôle" spočívala v tom, potlačiť v sebe prirodzenú túžbu sa hrať, ísť na chvíľu von za kamarátmi alebo len tak sa flákať a znalosti jednoducho vysedieť. Čo ak je však tento model silnej vôle úplne zlý a jej nadobudnutie je v reáli podstatne ľahšie. Čo keď každý z nás si môže osvojiť, a to aj v detskom veku, pár postupov a trikov, ako si zvyšovať kapacitu svojej vôle a dosahovať identických úspechov ako oní bájni a nezlomní bifľoši? Silnú vôľu si možno vytvoriť So silnou vôľou sa človek nerodí, silnú vôľu je potrebné si vypestovať. Zásadná informácia, ktorú by sme v tomto smere mali poznať, je, že silná vôľa sa nebuduje počas náhodných úloh, ktoré nás donútia k vyšším výkonom. Pestovanie vôle teda nie je o tom sa do niečoho nútiť a prekonávať silne nepríjemné pocity, ale často je to o pravom opaku. Naše rezervy voľnej energie sú totiž skoro neobmedzené a jediné, čo nám bráni v jej plnom využití, sme my sami, presnejšie povedané, náš mozog. Náš mozog totiž vyhodnocuje a určuje, koľko vôle nám na príslušnú úlohu nadávkuje, a keď sa mu minie trpezlivosť, dá nám to poznať veľmi jasne v podobe poklesu energie a nechuti niečo robiť. Svoj mozog musíme teda vycvičiť a často naň použiť i rôzne triky, ktoré ho udržia v ideálnej nálade a chode. Dávkovanie Jedným z prvých prístupov, ako si začať pestovať silnú vôľu,je prácu si dávkovať. Ak je pred Vami teda nejaká náročnejšia úloha, nepúšťajte sa do nej hneď bez predbežného plánovania, ale naopak si ju rozložte do menších úsekov. Samozrejme, je potrebné poznať deadline, kedy to musíte dokončiť. Niečo iné je úloha, na ktorú máte celý týždeň, a niečo iné je úloha, ktorá musí byť zajtra hotová. V oboch prípadoch je však možné to nejako segmentovať a venovať sa jej po častiach. Prečo niečo také robiť? Náš mozog si totiž veľmi ľahko poradí s úlohami, ktoré nie sú zase tak náročné, trvajú krátko a nezačnú nás hneď nudiť. Ak si teda stanovíte napríklad jednu hodinu denne, kedy sa musí preštudovať istý úsek látky, potom máte k dispozícii zvyšok dňa na iné činnosti a Váš mozog Vám počas tejto hodiny poskytne prekvapivo vysokú mieru energie a vôle. Dôležité je stanoviť si nejakú hranicu či limit. Ak si napríklad povieme, že teraz prečítame pätinu textu a dáme si na to hodinu, náš mozog sa bude na túto pätinu sústreďovať lepšie, než keby sme chceli prečítať celý text. Alebo si naopak môžeme povedať, že prečítame počas tejto hodiny celý text veľmi rýchlo a povrchne, ale podtrhneme si dôležité pasáže a v ďalších hodinách sa už budeme venovať len týmto pasážam. Ak sa budete snažiť a nebudete počas tejto hodiny štúdia alebo práce zbytočne prokrastinovať, budete prekvapení, že na ďalšie podobne vymedzené úseky Vám Váš mozog nebude už klásť taký odpor, začne Vám vychádzať v ústrety a za čas začne pri podobnej námahe ponúkať aj pozitívne emócie. Vôľa k väčším úlohám Tieto pozitívne emócie potom premenia aj Váš prístup k náročným úlohám, ktoré sú často limitované aj časom. A to isté platí aj u detí! Napríklad na písomku, ktorá dieťa čaká zajtra, sa bude učiť systematickejšie a rýchlejšie a nebude zaplavované pocitmi paniky a nervozity. A s podobnými menšími úspechmi sa budú meniť nielen jeho študijné alebo pracovné návyky, ale aj jeho osobnosť. Táto premena bude spočívať najmä v náraste jeho sebavedomia. Silné sebavedomie tiež súvisí s tým, že sa naučí regulovať vlastnú voľnú energiu. Keď bude treba zabrať a pracovať celý deň, tak to jednoducho urobí. S Vašou pomocou si rozloží úlohu na menšie časti a postupne ich všetky absolvuje. To sa mu bude hodiť najmä počas prípravy na ťažšie skúšky, ako sú prijímačky, maturitu alebo reparát. V mnohých prípadoch sa o vybudovanie týchto návykov vie postarať aj lektor, ktorý by ho mohol doučovať a s Vašimi inštrukciami aj viesť k väčšej metodickosti a systematickosti. Preto nie je na škodu si na pomoc prizvať aj niekoho iného, prípadne doučovanie.

To, čo sa učíte, Vás musí zaujímať Každý z nás bol vychovávaný v predstave, že čím dlhšie sa učíme, tým viac toho budeme vedieť. Priama úmera v prípade štúdia a memorovania látky však akosi neplatí. Teda kvantita hodín strávených nad učebnicou nezodpovedá tomu, koľko látky si zapamätáme. Aj napriek tomu musia deti denne absolvovať minimálne štyri vyučovacie hodiny v škole a s vekom počet hodín môže narásť až na šesť až sedem za deň. Štúdium teda dieťaťu pohltí väčšinu pracovného týždňa a odhryzne ešte z voľného času po škole a cez víkendy, pretože sa predpokladá, že sa bude učiť aj doma. Na tom, že to nie je úplne funkčné, sa asi všetci zhodneme. V tomto seriáli skúsime popísať aspoň niektoré efektívnejšie metódy vhodné k motivácii dieťaťa, aby sa učilo kvalitnejšie, efektívnejšie a bez prílišného škrípania zubov. Učíme sa efektívne? Jednou z najsmutnejších stránok času stráveného v škole je, že nás nikto nenaučí postupy, ako sa učiť efektívnejšie. Ľudská myseľ je zjednodušená len na akýsi lievik, do ktorého je potreba naliať alebo vyložene natlačiť čo najviac informácií. Ľudská pamäť je zase skladisko, kde je potreba len udržiavať poriadok, pretože kapacity by mali byť nekonečné. V praxi to znamená, že ak dieťa niečo nevie, potom si toho buď do hlavy natlačilo málo, alebo si vo svojom "pamäťovom sklade" neupratalo. Pokiaľ mu však látka do hlavy nelezie alebo mu z nej rýchlo mizne, je rada, ako to napraviť, prakticky vždy rovnaká - viac sa učiť. Pedagogické metódy totiž nikdy nezlyhávajú, dieťa sa musí len viac snažiť. Alebo nie? Čo nás zaujíma, to si pamätáme Väčšina z nás určite niekedy v nejakej podobe v sebe objavila zvláštnu pamäťovú schopnosť. Veci, ktoré nás bavia, si pamätáme do úplných detailov, a to často aj vo vizuálnej podobe a tí najnadšenejší sú schopní citovať slovo za slovom spamäti. Takéto dieťa si do detailu pamätá, čo sa stalo vo všetkých dieloch jeho obľúbeného seriálu. Rozprávkové knižky alebo detské komiksy pozná naspamäť a často si pamätá ich čísla alebo to, čo bolo na jednotlivých obálkach. Obľúbené pesničky alebo smiešne básničky opakuje s dokonalou presnosťou alebo si pamätá detaily rozprávky, ktorú mu rodič včera čítal a ktorú stačil úspešne zabudnúť a pozmeniť. Veci, ktoré deti však nebavia, si jednoducho nepamätajú. Univerzálnym činidlom pamäte je teda veľký záujem o danú problematiku. Ak nás niečo baví a absolútne nás to do seba vťahuje, naša pamäť podľahne a začína fungovať ako presný nástroj, ktorý zaznamená každý detail. Dokonca aj po rokoch zisťujeme, koľko detailov si pamätáme z príbehov, ktoré sme videli alebo čítali ako malé deti. Ako to aplikovať na školskú látku? Problém môže nastať, ak budeme chcieť podobné metódy aplikovať na školskú látku. Tá totiž v deťoch veľa záujmu nevzbudzuje. Odpoveď je jednoduchá. Je to forma, v akej je látka podávaná. Stačí sa len pozrieť do učebníc alebo zošitov, ktoré používa Vaše dieťa alebo ste kedysi mali k štúdiu Vy. Autori učebníc, často akademické kapacity ovenčené mnohými titulmi, akoby nebrali do úvahy, že ich píšu pre malé deti, ktoré je potrebné zaujať. Dieťa, a často ani dospelý, si nevie pod abstraktnými a zložitými termínmi z fyziky a chémie predstaviť niečo konkrétne a klasickou výučbovou metódou preto zostáva kapitoly prepisovať a učiť sa ich naspamäť. Než teda začneme do detí tlačiť poučky a teoretické informácie napr. z chémie alebo biológie, je potrebné im ukázať, ako úzko sa štúdium chemických prvkov alebo zvieracej ríše dotýka ich životov. Nemusí to byť hneď výroba výbušnín či chov jedovatých plazov, ale stačí aspoň niečo trochu praktické. Učitelia majú dnes veľkú výhodu v tom, že je k dispozícii mnoho vizuálneho materiálu z internetu, o ktorom sa ich starším kolegom ani nesnívalo. Deti, ktoré mávajú často tendenciu k závislosti na počítači, môžu onú závislosť využiť aspoň trochu konštruktívne a vyhľadávať si informácie sami. Budete sa čudovať, koľko z nich je toho schopných a koľko z nich to bude baviť. Je to definitívne riešenie? Bezpochyby nie, pretože študijná látka bude stáť vždy za zábavnejšími rozprávkami, kreslenými seriálmi a počítačovými hrami. Na druhej strane aj to málo, ktoré dokáže dieťa nejako zaujať a vytvoriť v ňom emóciu, zostane v jeho pamäti dlhšie, než obyčajné bifľovanie naspamäť. Nabudúce si povieme niečo o tom, ako na pamäť a čo sú to pamäťové triky.

Boli časy, keď vysokú školu vyštudoval len málokto. Mať maturitu alebo dokonca len výučný list bohato stačilo na získanie kvalitného zamestnania a istoty finančného ohodnotenia. Situácia sa však zmenila v priebehu 90-tych rokov a v novom miléniu sa študenti už nachádzali v úplne inej pozícii než ich rodičia. Vysoká škola sa pre ich ďalšiu kariéru stala absolútnou nutnosťou a taktiež pomyselným zavŕšením ich študijnej kariéry. A Vy nemáte vysokoškolský titul? Ani bakalára? Tak šup, rýchlo si niečo doštudujte! To je jedno, čo to bude, jednoducho čokoľvek - hlavné je to totiž mať papier, že ste absolvovali štátnu skúšku. Načo je Vám vzdelanie? Titul sa totiž rovná kariére a vzdelanie sa rovná peniazom. Titul nadovšetko Bol tu však jeden menší paradox. Istota, že sa absolvent univerzity bude živiť odborom, ktorý s veľkým úsilím vyštudoval, nebola skoro vôbec reálna a z vysokej školy sa stala len akási formalita. Výsledkom je dnes tá skutočnosť, že dôležitejšie než osvojenie si vedomostí a špecializácie v odbore, je získať vysokoškolský titul. Čo platí najmä pre študentov filozofických a pedagogických fakúlt alebo umeleckých odborov. Titul začal byť navyše vyžadovaný zamestnávateľmi, ktorí ho často využívajú ako faktor pre selekciu svojich potenciálnych zamestnancov. Tento tlak potom dopadol aj na tie profesie, kde niečo podobné ešte donedávna nebývalo vyžadované. Pre mnohých sa tak stalo dokončovanie vzdelania v dospelom veku (hoci len v diaľkovej forme), kedy je človek už plne zapriahnutý do pracovného procesu a každodenných starostí, veľkou záťažou. Nehovoriac o tom, že pre ich ďalšiu prax neboli informácie zase tak veľmi prínosné, len formalita k naplneniu potreby zamestnávateľa. Univerzitné vzdelanie pre každého Tlak na dospelých a zároveň aj na mladých ľudí, aby si urobili školu, vytvoril ďalší veľký paradox, ktorým bola inflácia titulovaných absolventov. Bakalársky, ale aj magisterský titul potom prestali znamenať niečo výnimočné, ale stali sa len bežným štandardom. Na druhú stranu doštudovať úspešne vysokú školu nie je zase také jednoduché. Študent je hneď v prvom zimnom semestri vystavený šoku, kedy sa musí v priebehu niekoľkých mesiacov pripraviť na 10-15 skúšok, z ktorých každá je porovnateľná s tým, čo musel predviesť pri maturite. Mladého človeka to potom donúti k vyšším výkonom, skriptum prečíta cez noc, rozšíri pamäťové schopnosti, naučí sa pregnantne formulovať odpovede a čelí permanentnému stresu zo skúšok. V treťom ročníku musí študent zložiť skúšku bakalársku a v ročníku piatom zasa magisterskú. Ku každej z nich musí zvládnuť obsiahnuť prakticky všetko, čo sa naučil, a spísať dve odborné práce. Šok druhý nasleduje, keď študent musí nastúpiť do pracovného procesu. Univerzity síce vycvičia myseľ študentovu, ale nepripravia ho na život. To, čo sa naučil, zamestnávateľa často príliš neoslní, avšak to, že bol jeho mozog po minimálne päť rokov cvičený a trénovaný, využívajú najmä korporácie a veľké firmy, pre ktoré sú študenti humanitných odborov ideálny materiál. Mladý človek, ktorý do tejto inštitúcie nastúpi, prejde školením, kde sa za pár mesiacov naučí viac, než na univerzite, a filozofické ideály vymení za kariéru a peniaze. Univerzita cvičí mozog a rozširuje obzory. Super! V praxi vám to však nanič nebude a každý korporátny výcvik to dokáže za pár mesiacov. Vysoké školy sú svet sám pre seba  A máme tu posledný paradox. Univerzitný prostredie formuje špecialistov pre prax, ale samo o praktickom živote, o každodennom reálnom svete veľa netuší. Tí, čo na univerzitách učia, skoro nikdy neprešli iným zamestnaneckým odborom, nemuseli sa zodpovedať nadriadenému, dodržiavať presné deadlines a najmä pocítiť, že o ich teoretické znalosti nikto v práci nestojí. Vyučujúci na univerzitách sa regrutujú z úspešných študentov, ktorí dokončia niekedy na jar magiterský titul a na jeseň sa z nich stávajú doktorandi alebo odborní asistenti. Často sa premení aj ich správanie a aj nároky na o niečo mladších rovesníkov, ktorých budú teraz vyučovať. Študenti sa v ich očiach učia málo, ničomu nerozumejú, flákajú sa, nemajú záujem o výučbu a na skúškach opisujú. To, že aj oni tak sami ešte pred pár mesiacmi robili, sa im rýchlo vytratíí z pamäte a premenia sa v mladšie verzie starších učiteľských postrachov, ktorých sami nenávideli. Veľakrát sa pre niektoré katedry stanú aj potrebným "sitom", ktoré na neúmerne zložitých skúškach vyfiltruje ľudí, čo nezvládajú náročné študijné tempo. Chyba však nie je vždy v nepraktickosti vyučujúcich. Univerzity by totiž mali byť strediská, ktoré pestujú špeciality v odbore, nielen nadstavba stredných škôl či nutnosť pre kariérnych manažérov. Študenti sú síce na stredných školách vystavení celému množstvu štátnych testov a skúšok, ale ich príprava na vysokú školu je často zúfalá a potrebné informácie z humanitných odborov, ktoré k takému špeciálnemu štúdiu potrebujú, vôbec nemajú. Ideálom by bolo urobiť súvislý a prehľadový úvod do všeobecných dejín kultúry, literatúry, filozofie a politiky, avšak na to nie je ani čas, ani vôľa, a úzka špecializácia sa pestuje už od prvého ročníka. Vysokoškolskí pedagógovia sa často sťažujú na neúmernú administratívnu agendu, ktorá vzniká vysokým počtom študentov v ročníkoch, a absenciou času pre nejakú vedeckú a výskumnú činnosť. Úroveň žiakov vďaka tomu rapídne klesá a je bežné, že dnešní mladí študenti nie sú schopní prečítať povinnú literatúru alebo dokonca aj dopozerať celovečerný film. Ak to nie je na YouTube alebo prepracované do nejakej ťahákovej podoby, nie je šanca, že sa niekto zvládne pripraviť. Čo s tým? Spomínané paradoxy, samozrejme, nemajú jasné a jednoduché riešenie. Štúdium na vysokej škole je pre mnohých predĺženie mladosti a nejeden z nás naň bude s nostalgiou po celý život spomínať. Kto využije šancu, ktorú mu štátom dotované štúdium v ​​ranej dospelosti poskytne, získa aj vklad pre svoju ďalšiu kariéru. Väčšina však zostáva v jeho finále prekvapená, že ono úsilie a nervy im v praxi nanič nikdy nebudú.

Individuálnou výučbou sa myslí taká výučba, kedy sa jednému žiakovi venuje len jeden lektor. Bohužiaľ z individuálnej výučby alebo lektorského prístupu k žiakovi, ktorý je pripravovaný presne podľa jeho požiadaviek, sa stali frázy, ktorými sa dnes pýši každá agentúra na doučovanie školských predmetov alebo cudzích jazykov. Pravda však býva často opačná, za týmito sľubmi sa skrýva len klasický model triedy, kam sa nahustí čo najviac žiakov, a štúdium je vedené podľa učebnice, ktorú si musíte zakúpiť. Niektorí z Vás si iste povedia - a čo je na tom zlé? Bude nás v triede viac hláv, predsa viac rozumu! Navyše bude aj sranda, pretože počas štúdia (aj vo vyššom veku) si človek urobí dobrých známych! Bohužiaľ jediné, čo si z týchto hodín odnesiete, bude len oná sranda. Zvyšok bude veľké prázdne nič. Samozrejme, mínus investované financie. Hlavne to nejako prežiť! Každé doučovanie začína s nadšením. Po pár hodinách sa však nestačíme raz pripraviť a sme stratení. Zameškanú látku už nikdy nedoženieme, hoci si stále hovoríme, že sa to ešte niekedy nejako podarí. Jediná metóda, ktorá nám potom zostáva je - prežiť! A aká je jej taktika? Veru, čím viac žiakov trieda má, tým lepšie sa stratíte a menej sa na Vás dostane. Stačí pozerať do lavice, schovávať sa za spolužiaka pred Vami, neprejavovať sa, keď sa lektor pýta alebo si spočítať, ktoré cvičenie na Vás vyjde a odpovedať presne to, čo od Vás chce počuť. To sú funkčné taktiky, ktoré sa naučil každý už na základnej škole. Na konci školského roka máte potom dobrý pocit z toho, že ste to opäť nejako prežili a ďalší školský rok si samozrejme nič už nepamätáte. Začne sa teda opakovať úplne od začiatku! Aj tí, čo sa veľa snažia, učia sa a pripravujú z hodiny na hodinu, narazia na to, že v triede začne skôr alebo neskôr panovať veľká súťaživosť. Stačí jeden žiak, ktorý sa sústavne hlási, sedí v prvej lavici, aby ho lektor videl, robí si cvičenie dopredu, učí sa slovíčka navyše a píše si zaujímavé poznatky, s ktorými sa na učiteľa vrhne ihneď po hodine. Po pár hodinách zistíte, že triede už plne velí skôr on. Je to on, kto Vás bude opravovať, keď sa prerieknete a pretože je to dobrák od kosti, dá Vám aj nejakú dobrú radu. Bohužiaľ ak nie je lektor silná osobnosť, takého žiaka nikdy neskrotí. Ten sa potom stane náhražkou a Vašou nemesis, ktorá Vám študovanú látku dokonale znechutí. Zdržujete ostatných Ak sa učíte pomalšie, potrebujete vlastné tempo a nestíhate sa učiť z hodiny na hodinu, dostanete sa čoskoro do pozície toho, kto ostatných zdržiava. Pomôžu Vám, samozrejme, rôzne ťaháky a poznámky rozmiestnené po lavici, v ktorých si látku dohľadáte, ale v pamäti ju nemáte, teda ani na budúci hodinu. Bohužiaľ, to nie je o tom, že by ste boli pomalší alebo hlúpejší, ale o tom, že potrebujete úplne iný prístup, ktorý vám veľká trieda alebo učebnica nedá. Lektor si hudie to svoje Aj lektor je iba omylný človek a nie každý lektor vie učiť alebo brať do úvahy žiakove individuálne potreby. Mnohí lektori, ktorí učia súkromne, dokonca nútia svojich žiakov do formy štúdia, ktorú od nich nikto nechcel. Chcete viac konverzácie a menej gramatiky? Smola, takto sa to jednoducho robí! Chcete menej nudných mechanických cvičení a viac príkladov z praxe? Na čo sú vám potom tie krásne farebné učebnice, z ktorých sa tak pohodlne učí! Mnohí lektori, ktorých si platíte, za Vami ani nie sú ochotní jazdiť, a ak sa oneskoríte Vy, hodina sa Vám jednoducho skráti. Nuž smola, aspoň sa naučíte dochvíľnosti! Ako tomu predísť? Na rovinu, výučba v rámci triedy je len také placebo, ktoré opakuje rutinu a stres, ktoré síce každý z nás pozná zo školy a rýchlo si naň zvykne, ale nenesie reálny pokrok. Súkromný učiteľ na voľnej nohe je zase stávka do lotérie, pretože Vám nikto nezaručí, že bude kompetentný a upraví Vám výučbu priamo na mieru. Vyššie spomenuté odstrašujúce príklady nie sú výmysel, ale skúsenosti, ktoré sa niekoľkým ľuďom naozaj diali pravidelne. To, čo ich spája, je absencia kompetentného lektora, ktorý by učil vždy iba jedného žiaka a mohol sa mu plne venovať, a najmä plne individuálneho prístupu, ktorý bude pre každého z nás iný! Pokiaľ chcete podobným zážitkom naozaj predísť, nájdite si kvalitnú školu na doučovanie, ktorá dbá na to, aby bol jej prístup individuálny a stráži si, či ste spokojný s Vaším lektorom. Takou je napríklad Škola Populo, ktorá doučuje žiakov základných i stredných škôl, ale aj dospelých čokoľvek, čo len budú chcieť. Jej špecifikom je to, že neučí v skupinách. Jej metóda je vďaka tomu plne funkčná!

Mnohí z nás to poznajú. Termín testu, dôležitého skúšania, prijímacích skúšok či maturity sa nezadržateľne blíži. Vnímanie času sa mení. Príde nám, že ubieha stále rýchlejšie a že nemôžeme stihnúť naučiť sa všetko, čo je od nás vyžadované. Zároveň máme pocit, že vynaložené úsilie nezodpovedá želanému efektu. "Ja si z toho nič nepamätám! Toto nikdy nemôžem dať! Už sa z toho učenia fakt zbláznim!" Čo v takej situácii robiť? Chce sa povedať, že tu je každá rada drahá. Napriek tomu sme si pre Vás pripravili niekoľko osvedčených odporúčaní, ktoré určite stojí za to vyskúšať v prípade menšej či väčšej študijnej krízy. Čerstvý vzduch pomôže Znie to síce banálne, ale prísun čerstvého vzduchu dokáže takmer zázraky v prípade potreby nabratia nových síl a energie do učenia, či všeobecne akejkoľvek duševnej činnosti. Najrýchlejšou a najdostupnejšou variantou je otvorenie okna. Ešte lepšiu službu urobí krátka prechádzka alebo akákoľvek vonkajšia fyzická aktivita podľa osobných preferencií a záujmu. Možno namietať, že v takej chvíli na žiadnu podobnú činnosť nie je čas ani nálada, avšak skúsenosti hovoria, že aspoň na chvíľu vypnúť, ideálne niekde vonku, je pre novú chuť do štúdia výbornou voľbou a investíciou, ktorá sa bohato vráti. Zmena prostredia Všimli ste si, že niekde Vám ide príprava do školy skoro sama od seba a inde sa ani napriek všetkej snahe nedokážete sústrediť? Práve nájdenie obľúbeného miesta či kútiku pre učenie je tiež jedným z hlavných predpokladov efektívnej prípravy do školy. Niektorí z nás potrebujú absolútny pokoj, iní znesú nejaký ten rušivý element. Existujú aj takí, ktorí hovoria, že bez slúchadiel na ušiach a svojej obľúbenej hudby by sa vôbec nemohli učiť. V každom prípade konkrétne miesto a priestor, v ktorom prebieha príprava do školy, či už sa jedná o bežné písanie úloh, alebo systematické učenie k dôležitej skúške, by malo byť na tento účel pokiaľ možno čo najviac uspôsobené. Vo dvoch sa to lepšie ťahá Novú a toľko potrebnú motiváciu nám dodá, ak do našej školskej prípravy zapojíme niekoho ďalšieho. Môže to byť spolužiak, ale pokojne aj niekto iný - napríklad súrodenec, alebo starší parťák. Skrátka ktokoľvek, s kým sa môžeme navzájom podporovať, poradiť si, zdieľať, vysvetľovať a podobne. Do učenia sa tak môže dostať aj zdravá súťaživosť, pretože pri spoločnej príprave dvoch alebo viacerých spolužiakov možno porovnávať jednotlivé pokroky. V prípade pomoci zo strany staršieho súrodenca, prípadne skúsenejšieho študenta, je potom taký parťák užitočný nielen v zmysle prenosu vedomostí, ale tiež určitej inšpirácie a dohľadu. Energia je základ Hoci sa to možno nezdá, aj pri učení spotrebujeme veľa kalórií. Dostatočný prísun jedla aj pitia počas procesu učenia je tak ďalším z predpokladov úspechu nášho snaženia. Samozrejme by sa z plánovanej prípravy do školy nemalo stať hodovanie, kedy našu pozornosť bude priťahovať skôr občerstvenie než materiály do školy. Preto možno odporučiť napríklad zahryznúť si niečo dobré na jedenie krátko predtým, než sa vrhneme a naplno ponoríme do skrípt, notebookov, zošitov či zložiek. Zároveň by sme mali mať stále po ruke, alebo aspoň v dosahu niekoľkých krokov, osvieženie v podobe vody či iného (nealkoholického :-)) nápoja. So Školou Populo učenie do hlavy určite polezie V našej škole si aj vďaka bohatým skúsenostiam našich lektorov uvedomujeme, že žiak nemusí byť vždy naladený na vlnu pozitívnej motivácie do učenia, alebo sa práve nemusí nachádzať v tej pravej študijnej forme, a tak nepodceňujeme ani zdanlivé maličkosti, ktoré vo výsledku môžu veľmi ovplyvniť efektivitu bojovej vzdelávacie misie za lepšie známky na vysvedčení. Pokojné prostredie útulných a moderných učební, vždy pripravené čerstvé občerstvenie a tiež predovšetkým citlivý či dôsledný dohľad našich kamarátskych a zároveň odborne zdatných lektorov tvoria osvedčený mix ingrediencií, proti ktorým bude aj tá najväčšia nechuť k učeniu, či hádam začínajúceho zúfalstva, úplne bez šance.