Blog

Skúška dospelosti sa nezadržateľne blíži a je najvyšší čas pustiť sa do učenia. Už dosť kontrolovania Instagramu a nezmyselného prechádzania Facebooku. Takže, ide sa na to. Vypnite mobil a odložte ho do šuplíka alebo odneste ho, najlepšie do inej miestnosti. Pred učením si upratajte na stole a okolo stola, a vytvorte si tak príjemné pracovné prostredie. Poriadok vo svojej izbe Možno neveríte náukám ohľadom Feng Šuej a rôznych energií. Pravdou ale je, že oveľa lepšie sa vám bude učiť v čistom a upratanom prostredí. Povaľujú sa vám v izbe špinavé taniere, hrnčeky a obaly od chipsov? Tak šup, tiež upratať. A nezabudnite vyvetrať miestnosť, nech máte dostatok čerstvého vzduchu. Upratovanie máte hotové? Výborne, tak teraz zvážte, kde sa pohodlne uvelebíte. Bohužiaľ pre vás, posteľ ako miesto na sústredenie nebude to pravé. Hrozí totiž, že sa ponoríte do ríše spánku a to predsa nechcete (možno po tom v hĺbke duše túžite, ale teraz nie je dovolené spať). Vhodnejšie bude štýlové kresielko. A teraz už stačí len zapáliť sviečku a vykúzlite veľmi príjemnú atmosféru. Zelený čaj a horká čokoláda sa tiež na povzbudenie mysle budú hodiť. Využiť môžete aj iné nakopávky, ako je Guarana alebo Ginkgo biloba. Poriadok v otázkach Konečne prichádza na rad tá hlavná časť. Ako urobiť poriadok v maturitných otázkach? Takže, všetko na hromadu, vrátane zvýrazňovačov, a začíname triediť. Ideálne je vizuálne odlíšiť jednotlivé predmety od seba, a to pomocou farebných zložiek. Hodí sa aj vytlačiť si všetky maturitné otázky. Tie si môžete postupne vyraďovať. Hneď, len čo sa ich naučíte. Zistili ste pri triedení, že vám chýbajú niektoré vypracované maturitné otázky? Hlavne neodkladajte ich doplnenie na neskôr. Je potrebné chýbajúce učivo doplniť ihneď! Potrebujete pomôcť s prípravou na maturitu? V Škole Populo pripravujeme na maturitu každoročne stovky študentov a radi s prípravou pomôžeme aj vám! Ozvite sa nám a opýtajte sa na doučovanie. Chcem doučovanie A máte za sebou všetko, čo sa týka samotných príprav. Teraz už stačí pustiť sa do samotného učenia. Hľadíte vystrašene na hromadu učenia a neviete, čím začať skôr? Ak máte dostatok času, je najlepšie začať svojím najobľúbenejším predmetom. To by však bolo príliš jednoduché. Pridajte si ešte pár otázok z toho najmenej obľúbeného. Nezabudnite tiež prepočítať, koľko otázok denne sa potrebujete naučiť. Nechajte si aj rezervu, ak budete niektorý deň v sklze. Predsa len nie je každý deň nedeľa a neuškodí si od učenia aj trochu oddýchnuť. Vo voľnom čase tiež kontrolujte a porovnávajte svoje vypracovanie otázok s ostatnými spolužiakmi. Je to skvelá zámienka, ako zájsť s kamarátkou na kávu a povedať si pritom, že predsa idete konzultovať maturitné témy. Ak zistíte, že ste niečo zabudli, hodí sa učivo doplniť do svojich poznámok. Pri samotnom učení pamätajte, že zvýrazňovanie dôležitých pasáží je fajn, ale nestačí na dôkladné zapamätanie textu. Tak ako nie je dostačujúce čítať si text neustále dookola. Mnemotechnických pomôcok je veľa a jednou z nich je aj vysvetľovanie látky sám sebe. Ak Vám to pripadá trochu bláznivé, vysvetlite naučenú látku kamarátovi alebo rodičovi. Hovorené slovo si totiž lepšie zapamätáte. Uvidíte, že hodinová spoločná konzultácia Vám dá viac, ako päť hodín čítania textov dokola. Na záver už len prajeme, nech Vám to učenie ide ľavou zadnou. A ak už toho máte plné zuby, vyberte sa na prechádzku, zájdite do kina alebo sa odreagujte akokoľvek inak. Pomôcť môže aj nastavenie si odmeny za určité množstvo naučenej látky. Napríklad jeden diel Vášho obľúbeného seriálu. A pamätajte! Deň pred maturitou vyhlasujeme zákaz učenia. Hlava potrebuje oddych a učivo sa musí uležať! Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

Štúdium a nadobudnuté vedomosti sú jednou zo základných podmienok na dosiahnutie kvalitného zamestnania a prípadne aj úspešnej životnej kariéry. Všetci musíme stráviť väčšinu detstva a mladosti v školskej lavici a súčasný trend vo vzdelávaní túto laťku posúva až do dospelosti. Vysoké školy sú preto už dnes skoro nutnosťou a univerzitné vzdelanie si mnohí musia dorábať aj v dospelom veku. Ten, kto chce dosiahnuť kvalitné vzdelanie, sa musí nielen veľa učiť, ale musí sa učiť aj efektívne. A práve tu má naše školstvo menší deficit. Učebné plány sú síce veľmi komplexné a poskytujú deťom sústavný výklad látky z mnohých humanitných a prírodných vied, avšak techniky, ako sa majú efektívne učiť, spočívajú v obyčajnom memorovaní dát. Niet preto divu, že ani niekoľko hodín denne, ktoré študenti strávia v škole, nestačia na to, aby si látku zapamätali a najmä sa ju naučili správne chápať. Pritom by stačilo tak málo. Napríklad nejaký predmet, ktorý by s nimi nacvičoval rôzne metódy, ako sa lepšie učiť, memorovať dáta a najmä to, k čomu príslušné informácie vlastne využiť. Bohužiaľ, je to práve naopak a od žiakov sa očakáva, že si nejakú techniku štúdia vyvinú sami, a to ideálne vo voľnom čase. Pretože k niečomu podobnému, samozrejme, len tak nedôjde, uvedieme si nižšie aspoň základné okruhy, ako sa dá lepšie učiť. Chcete so správnym učením sa pomôcť? V Škole Populo doučujeme všetky predmety základných a stredných škôl, vybrané predmety vysokých škôl a tiež cudzie jazyky. Učia sa u nás najmladší žiaci, študenti a dospelí. Chcem doučovanie Systém Keď sa púšťame do nejakej náročnej úlohy alebo do niečoho, do čoho sa nám veľmi nechce, musíme si najprv urobiť konkrétny plán, ako dosiahneme ciele a vytvoriť si systém práce, ako budeme postupovať. Veľakrát k tomu však nestačí iba si sadnúť za stôl, otvoriť učebnicu a nahlas si čítať. V prvom rade je potrebné vybudovať si pozitívne návyky. Ak cítime pri štúdiu nechuť, nedonúti nás k jeho opakovaniu nič. A práve návyk je niečo, čo pracuje za nás. Nevyvolávame ho svojou vôľou, ale postupnou prácou a opakovaním a on sa nám potom začne pripomínať sám. Najčastejšie má podobu len nejakej pripomienky v podobe myšlienky alebo pocitu v tele a nutkania niečo vykonať. Ak niekto napríklad pravidelne cvičí každé ráno, vytvorí si návyk, ktorý mu bude každé ráno pripomínať, že je čas rozhýbať telo. A nie je k tomu potrebný príliš dlhý čas, pretože návyky sa budujú pomerne rýchlo. Dôležitou vecou je bezpochyby jedno miesto alebo izba, kde sa pravidelne učíme. To miesto nám musí byť nejakým spôsobom príjemné (napr. nás nesmú tlačiť stoličky alebo nesmie byť málo osvetlené). Ďalšou požiadavkou je časový limit. Predstava, že nás čaká niekoľko hodín štúdia, odradí kohokoľvek, ale predstava, že mu musíme vyhradiť len asi 20 minút a potom zase ďalších 20 minút niekedy večer, zase taká dráma nie je. Posledným prvkom je vedenie si úhľadných poznámok, napríklad v podobe školských zošitov. Náš mozog sa totiž učí veľmi dobre tým, že informácie prepisujeme a kreatívne ich tak spracovávame (napríklad kresliť i obrázky). Prístup a forma, akými si vedieme zošit, môže odrážať aj našu schopnosť si látku zapamätať. Komu sa chce učiť zo zošita, v ktorom je chaos, škrtanie a škrabopis? Pamäť Veľakrát sa však stáva, že aj ten najlepší systematik, čo sa učí pravidelne a vedie si úhľadné zošity, musí sadnúť za stôl na dlhšiu dobu a dostať do hlavy veľmi veľa informácií. Blíži sa totiž skúšanie, písomky alebo dokonca prijímacie skúšky na strednú školu či maturity. Dieťa, ktoré bolo zvyknuté sa učiť vždy len časť prebranej látky, musí zrazu zvládnuť doslova všetko. Prvý problém, na ktorý študent narazí, je, že si požadované informácie jednoducho nie je schopný zapamätať. Typickým príkladom sú zoznamy spisovateľov a diel, ktoré napísali. Pokiaľ ide niekto robiť skúšku z celej slovenskej a svetovej literatúry, sú to často stovky mien. Podobne je tomu aj u historických udalostí a dátumov alebo mien kráľov. Sú to informácie, ktoré si nemožno logicky odvodiť, ale je potrebné si ich len nejako zapamätať. Existuje mnoho mnemotechnických pomôcok, ale asi najefektívnejšia z nich je metóda loci alebo tiež metóda mentálneho paláca. Tá pracuje s našou priestorovou pamäťou a miestami ako sú byty a domy, v ktorých žijeme, alebo cesty, ktorými pravidelne chodíme. Na nich si musíme zafixovať niekoľko výrazných prvkov (napr. obrázok na stene alebo dopravnú značku) a s nimi vizuálne asociovať informácie, ktoré si chceme zapamätať. Tieto asociácie môžu byť aj úplne iracionálne a často aj komické. Veľakrát platí, že čím smiešnejšie sú, tým lepšie si ich naša pamäť uchová. Avšak metóda loci funguje veľmi dobre na krátkodobú pamäť a je vhodná skôr pre memorovanie zoznamov nijako nesúvisiacich dát. Aby sme si veci pamätali dlhodobo a v súvislostiach, je potrebné im porozumieť a vidieť, ako reálne vyzerajú alebo fungujú. Ideálnym prostriedkom na nadobudnutie týchto informácií je internet a najmä zdroje ako YouTube, kde nájdeme veľa kvalitných videí, ktoré vysvetľujú napríklad fyzikálne javy v praxi, ukazujú, ako počítať matematické príklady alebo informácie o nejakej historickej udalosti. Ich veľkou výhodou je jasnosť, stručnosť, zábavnosť a dôraz na vizuálne informácie a skúsenosť. Motivácia Štúdium však vie byť nudné a ubíjajúce aj pre tých najnadšenějších študentov a dieťa môže mnohokrát stratiť základnú motiváciu, prečo sa mu vlastne vôbec venovať. Mnoho detí sa veľmi správne pýta, na čo je to všetko dobré a aký to má zmysel? Prečo sa snažiť mať lepšie známky a dostať sa na tú najlepšiu školu? Ak si dieťa kladie takého otázky, nepriamo mieri k ďalšej otázke, ktorá súvisí s tým, čo vlastne bude v živote robiť alebo aké bude jeho povolanie. Samozrejme, zvoliť si zamestnanie na základnej alebo strednej škole často nie je úplne reálne, ale štúdium možno nasmerovať napríklad k tomu, čo bude dieťa študovať na vysokej škole. Napríklad fyzici, chemici, biológovia, medici a iní, musia ovládať prírodné vedy, študenti práv zase vedy spoločenské a ekonómovia najmä matematiku. Pri všetkých troch spomínaných si navyše musí študent naštudovať aj veľa údajov navyše, pretože vysoké školy počítajú s istou formou záujmu o danú látku a odbor. Viac o efektívnom učení si prečítajte v našej blogovej sérii Ako sa lepšie učiť 1. diel, 2. diel a 3. diel.  Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.

Ako na svoju pamäť? V dvoch predchádzajúcich dieloch seriálu sme si povedali niečo málo o tom, čo potrebuje každý študent k tomu, aby sa vôbec niečo úspešne naučil. V prvom rade musí mať nejakú elementárnu motiváciu, pretože štúdium látky sa mu nesmie úplne hnusiť a musí si nájsť niečo, čo ho aspoň trochu oslovuje. Za druhé si potom musí štúdium rozumne rozložiť, nechcieť sa naučiť všetko na jeden záťah, ale vedieť si urobiť nejaký plán, aby sa jeho mozog nezačal búriť a brániť sa zvýšenej námahe. Opomeňme banálne rady, ktoré spočívajú často v tom, že si má dieťa v izbičke upratať, dodržiavať pitný režim, sem tam si otvoriť okno a ísť sa prejsť. Tieto veci sa síce hodia, ak si chceme od štúdia na chvíľu oddýchnuť alebo si ho spríjemniť, ale samotnú látku nás nenaučia. Teraz sme totiž už vo fáze, keď sa študent začal naozaj učiť, ide mu to a baví ho to, ale jeho pamäť toľko informácií jednoducho neunesie. Presne na toto existujú pamäťové cvičenia, ktoré pracujú s obrovskými rezervami našej pamäti, ktoré nevyužívame. Jednoducho povedané vedú k tomu, že si náš mozog bude za určitých podmienok pamätať veľké zoznamy dát a tie sa nám budú vybavovať presne vtedy, keď ich budeme potrebovať. Potrebujete pomôcť s učením? Naši lektori vás naučia učiť sa tak, aby vás to bavilo. V prípade, že máte o doučovanie záujem, neváhajte nás kontaktovať a radi vám odpovieme na vaše otázky. Opýtať sa na doučovanie Spomínanie pospiatky Veľakrát sa stane, že sa musíme naučiť látku alebo zoznam dát, ktoré nie sú previazané logicky, ale veľmi voľne. Naša myseľ i pamäť však majú logiku rady a sú schopné, ak im dáme dostatok potrebných poistiek, vygenerovať súvislosti, ktoré nám pomôžu si spomenúť na čokoľvek. Uveďme si k tomu pekné prípravné cvičenia. Večer, keď vás už nečakajú nejaké nové zážitky alebo ďalšie novinky, sa pokúsite si v pamäti rekonštruovať celý deň. Je však potrebné postupovať pospiatky. Spomeňte si teda na všetko, čo ste počas dňa robili, ale vychádzajte zo súčasného momentu. Ideálnou formou je si svoje spomienky písať na papier (v celých vetách alebo len bodovo). Čoskoro zistíte, že si vybavujete aj tie najmenšie detaily, vrátane dojmov alebo myšlienok, ktoré ste z nich mali. Avšak pozor, druhý deň si ich budete vybavovať už len s ťažkosťami a ďalšie dni to bude skoro akoby ste spomínali na dávnu minulosť. Mnohí ľudia túto techniku ​​objavia, keď si píšu denník alebo si v dospelom veku revidujú diár. Hoci neslúži priamo k štúdiu, ukáže vám, ako Vaša pamäť funguje a aké veľké kapacity má. Tí, čo si túto metódu vyskúšajú opakovane, za čas tiež môžu zistiť, že ich myseľ je pozornejšia k detailom v ich okolí, čo sa bude hodiť k technike pamäťových palácov, ktorú uvádzame nižšie. Mnemotechnické pomôcky Pri štúdiu sa často každý stretáva s tým, že je potrebné si napr. zapamätať veľa mien autorov alebo umelcov, ktoré je potreba neskomoliť a reprodukovať na skúške správne. Veľakrát je tiež potrebné si ich pamätať v rámci nejakej skupiny, pretože sa jedná o istú generáciu spisovateľov. Ako si ich však má človek zapamätať, keď medzi ich menami nie je žiadna súvislosť? V prvom rade je dobré ich počuť opakovane nahlas. Väčšina z nás má dobrú sluchovú pamäť, pretože ju musíme cvičiť v každodennej komunikácii a musíme si pamätať, čo nám ľudia práve hovoria alebo nám povedali pred nejakou dobou. Ak sa učíme ľubovoľný zoznam mien, je dobré si ich znovu a znovu nahlas opakovať. Z tohto dôvodu je napríklad zásadné, že žiak musí chodiť na hodiny, kde príslušné mená alebo údaje niekto nahlas dookola opakuje. Až neskôr na vysokej škole zistia študenti, čo to znamená učiť sa na skúšku z predmetu, na ktorý nechodili a väčšinu mien teda nikdy nepočuli. Ak si však zoznam nie ste schopní zapamätať ani týmto spôsobom, pomôže vytvorenie umelých súvislostí. Mená si možno zapamätať pomocou ich skomolenia alebo uvádzania do súvislostí s vecami, ktoré sa ľahko zapamätajú. Ak sa niekto volá trebárs Kocúrik, je pre väčšinu z nás ľahké si jeho priezvisko pamätať, pretože si ho asociuje s obrazom mačky. Ak sa však niekto volá Koleník, je potrebné si ho asociovať buď veľmi všeobecne, napríklad ako toho, kto má "veľmi obyčajné priezvisko", alebo si ho predstaviť ako si "zraní koleno". Výsledky týchto asociácií majú často podobu bizarných a chaotických predstáv a nezmyslov. Naša pamäť však na podobné postupy počuje, funguje lepšie a dokonca ich aj vyhľadáva, pretože sú často komické a zábavné, čo sa pri nudnom štúdiu celkom hodí. Metóda loci Ak sa však stretnete s naozaj dlhým zoznamom a nie sú to mená osobností, u ktorých si môžete dohľadať ich fotky, ale napríklad zoznam nejakých úplne bežných slov, potom je tu k dispozícii ešte jedna podstatne komplexnejšia metóda. Je to metóda známa už gréckym a rímskym rečníkom, akými bol Cicero alebo Quntilianus, a ktorú používajú aj ľudia so "zázračnou pamäťou". Hovorí sa jej metóda loci alebo metóda trans, ale najčastejšie je známa ako metóda loci. Jej podstatu naznačuje latinské slovo loci, ktoré znamená miesto alebo akúsi lokáciu. Je to teda metóda, ktorá vychádza z našej schopnosti zapamätať si cestu, po ktorej opakovane každý deň chodíme alebo ju poznáme. Ak máme totiž túto cestu dobre prechodenú (najčastejšie k domovu, do školy, do práce alebo na autobus alebo električku), naša pamäť si je schopná ju vtlačiť a vybaviť na požiadanie. Dôležitým prvkom je i mnoho detailov a vecí, ktoré na nej stretávame. Sú to napríklad kvety, stromy, farebné cedule alebo sochy, ale aj veci rozbité alebo pokazené. Jednoducho čokoľvek, čo je nejako výrazné a vtiahne našu pozornosť a upúta našu pamäť. A pretože sa nám taká cesta vtlačila do našej pamäťovej stopy, nie je potom nič jednoduchšie, než si k týmto miestam v predstavivosti vizuálne priraďovať veci, ktoré si potrebujeme zapamätať a dávať ich do nejakých zaujímavých súvislostí. Ideálnym cvičením je zapamätanie si napríklad nákupu, ktorý si nenapíšeme, ale jednotlivé veci, ktoré chceme kúpiť, asociujeme s príslušnými miestami. Ak je na našej ceste napríklad záhradný plot s hrotmi a my si potrebujeme pamätať, že musíme kúpiť červené jablká, potom si predstavíme, ako je jedno z týchto jabĺk na plote napichnuté. V dnešnej dobe máme oproti starým Rimanom aj mnoho užitočných technológií, ktoré nám našu prácu uľahčia. Postačí si teda nájsť nejaké video na YouTube, kde nám niekto natočí alebo nafotí miesto, kam sám chodí. Na video je potrebné sa pozorne pozrieť, čím si ho zapamätáme, a potom vyskúšať. Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.  

Ako pestovať vôľu k učeniu? Každý asi pozná príklad ideálneho žiaka, ktorý sa neustále učí a všetko, čo dosiahol, získal jedine svojou nezlomnou usilovnosťou a drinou. Síce ho to nemuselo úplne baviť, ale získal si rešpekt učiteľov a vďaka nemu mal aj samé jednotky. Pre učiteľov sa stal vzorom a ostatným deťom bol ponúkaný ako príklad, ako sa správne učiť. A ak sa nejaké dieťa pýtalo, čo je tým, čo ho ženie ďalej - bola to vedľa iného jeho "silná vôľa" k štúdiu. Väčšina detí sa takto určite skúšala učiť, ale len málokto bol ochotný niečo podobné dobrovoľne podstupovať. Látka, ktorú bolo potrebné sa nabifľovať, bola väčšinou nudná a oná "sila vôle" spočívala v tom, potlačiť v sebe prirodzenú túžbu sa hrať, ísť na chvíľu von za kamarátmi alebo len tak sa flákať a znalosti jednoducho vysedieť. Čo ak je však tento model silnej vôle úplne zlý a jej nadobudnutie je v reáli podstatne ľahšie. Čo keď každý z nás si môže osvojiť, a to aj v detskom veku, pár postupov a trikov, ako si zvyšovať kapacitu svojej vôle a dosahovať identických úspechov ako oní bájni a nezlomní bifľoši? Potrebujete pomôcť s učením? V prípade, že pre svoje dieťa potrebujete doučovanie a zaujíma vás, ako u nás prebieha výučba, neváhajte nás kontaktovať a radi vám odpovieme na vaše otázky.  Opýtať sa na doučovanie Silnú vôľu si možno vytvoriť So silnou vôľou sa človek nerodí, silnú vôľu je potrebné si vypestovať. Zásadná informácia, ktorú by sme v tomto smere mali poznať, je, že silná vôľa sa nebuduje počas náhodných úloh, ktoré nás donútia k vyšším výkonom. Pestovanie vôle teda nie je o tom sa do niečoho nútiť a prekonávať silne nepríjemné pocity, ale často je to o pravom opaku. Naše rezervy voľnej energie sú totiž skoro neobmedzené a jediné, čo nám bráni v jej plnom využití, sme my sami, presnejšie povedané, náš mozog. Náš mozog totiž vyhodnocuje a určuje, koľko vôle nám na príslušnú úlohu nadávkuje, a keď sa mu minie trpezlivosť, dá nám to poznať veľmi jasne v podobe poklesu energie a nechuti niečo robiť. Svoj mozog musíme teda vycvičiť a často naň použiť i rôzne triky, ktoré ho udržia v ideálnej nálade a chode. Dávkovanie Jedným z prvých prístupov, ako si začať pestovať silnú vôľu,je prácu si dávkovať. Ak je pred Vami teda nejaká náročnejšia úloha, nepúšťajte sa do nej hneď bez predbežného plánovania, ale naopak si ju rozložte do menších úsekov. Samozrejme, je potrebné poznať deadline, kedy to musíte dokončiť. Niečo iné je úloha, na ktorú máte celý týždeň, a niečo iné je úloha, ktorá musí byť zajtra hotová. V oboch prípadoch je však možné to nejako segmentovať a venovať sa jej po častiach. Prečo niečo také robiť? Náš mozog si totiž veľmi ľahko poradí s úlohami, ktoré nie sú zase tak náročné, trvajú krátko a nezačnú nás hneď nudiť. Ak si teda stanovíte napríklad jednu hodinu denne, kedy sa musí preštudovať istý úsek látky, potom máte k dispozícii zvyšok dňa na iné činnosti a Váš mozog Vám počas tejto hodiny poskytne prekvapivo vysokú mieru energie a vôle. Dôležité je stanoviť si nejakú hranicu či limit. Ak si napríklad povieme, že teraz prečítame pätinu textu a dáme si na to hodinu, náš mozog sa bude na túto pätinu sústreďovať lepšie, než keby sme chceli prečítať celý text. Alebo si naopak môžeme povedať, že prečítame počas tejto hodiny celý text veľmi rýchlo a povrchne, ale podtrhneme si dôležité pasáže a v ďalších hodinách sa už budeme venovať len týmto pasážam. Ak sa budete snažiť a nebudete počas tejto hodiny štúdia alebo práce zbytočne prokrastinovať, budete prekvapení, že na ďalšie podobne vymedzené úseky Vám Váš mozog nebude už klásť taký odpor, začne Vám vychádzať v ústrety a za čas začne pri podobnej námahe ponúkať aj pozitívne emócie. Vôľa k väčším úlohám Tieto pozitívne emócie potom premenia aj Váš prístup k náročným úlohám, ktoré sú často limitované aj časom. A to isté platí aj u detí! Napríklad na písomku, ktorá dieťa čaká zajtra, sa bude učiť systematickejšie a rýchlejšie a nebude zaplavované pocitmi paniky a nervozity. A s podobnými menšími úspechmi sa budú meniť nielen jeho študijné alebo pracovné návyky, ale aj jeho osobnosť. Táto premena bude spočívať najmä v náraste jeho sebavedomia. Silné sebavedomie tiež súvisí s tým, že sa naučí regulovať vlastnú voľnú energiu. Keď bude treba zabrať a pracovať celý deň, tak to jednoducho urobí. S Vašou pomocou si rozloží úlohu na menšie časti a postupne ich všetky absolvuje. To sa mu bude hodiť najmä počas prípravy na ťažšie skúšky, ako sú prijímačky, maturitu alebo reparát. V mnohých prípadoch sa o vybudovanie týchto návykov vie postarať aj lektor, ktorý by ho mohol doučovať a s Vašimi inštrukciami aj viesť k väčšej metodickosti a systematickosti. Preto nie je na škodu si na pomoc prizvať aj niekoho iného, prípadne doučovanie. Objednajte si lekcie v Škole Populo. Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

To, čo sa učíte, Vás musí zaujímať Každý z nás bol vychovávaný v predstave, že čím dlhšie sa učíme, tým viac toho budeme vedieť. Priama úmera v prípade štúdia a memorovania látky však akosi neplatí. Teda kvantita hodín strávených nad učebnicou nezodpovedá tomu, koľko látky si zapamätáme. Aj napriek tomu musia deti denne absolvovať minimálne štyri vyučovacie hodiny v škole a s vekom počet hodín môže narásť až na šesť až sedem za deň. Štúdium teda dieťaťu pohltí väčšinu pracovného týždňa a odhryzne ešte z voľného času po škole a cez víkendy, pretože sa predpokladá, že sa bude učiť aj doma. Na tom, že to nie je úplne funkčné, sa asi všetci zhodneme. V tomto seriáli skúsime popísať aspoň niektoré efektívnejšie metódy vhodné k motivácii dieťaťa, aby sa učilo kvalitnejšie, efektívnejšie a bez prílišného škrípania zubov. Potrebujete pomôcť s učením? V Škole Populo doučujeme individuálne pod vedením skúsených lektorov, ktorí svojim žiakom a študentom predávajú efektívne spôsoby učenia. Objednajte si doučovanie v Škole Populo. Chcem doučovanie Učíme sa efektívne? Jednou z najsmutnejších stránok času stráveného v škole je, že nás nikto nenaučí postupy, ako sa učiť efektívnejšie. Ľudská myseľ je zjednodušená len na akýsi lievik, do ktorého je potreba naliať alebo vyložene natlačiť čo najviac informácií. Ľudská pamäť je zase skladisko, kde je potreba len udržiavať poriadok, pretože kapacity by mali byť nekonečné. V praxi to znamená, že ak dieťa niečo nevie, potom si toho buď do hlavy natlačilo málo, alebo si vo svojom "pamäťovom sklade" neupratalo. Pokiaľ mu však látka do hlavy nelezie alebo mu z nej rýchlo mizne, je rada, ako to napraviť, prakticky vždy rovnaká - viac sa učiť. Pedagogické metódy totiž nikdy nezlyhávajú, dieťa sa musí len viac snažiť. Alebo nie? Čo nás zaujíma, to si pamätáme Väčšina z nás určite niekedy v nejakej podobe v sebe objavila zvláštnu pamäťovú schopnosť. Veci, ktoré nás bavia, si pamätáme do úplných detailov, a to často aj vo vizuálnej podobe a tí najnadšenejší sú schopní citovať slovo za slovom spamäti. Takéto dieťa si do detailu pamätá, čo sa stalo vo všetkých dieloch jeho obľúbeného seriálu. Rozprávkové knižky alebo detské komiksy pozná naspamäť a často si pamätá ich čísla alebo to, čo bolo na jednotlivých obálkach. Obľúbené pesničky alebo smiešne básničky opakuje s dokonalou presnosťou alebo si pamätá detaily rozprávky, ktorú mu rodič včera čítal a ktorú stačil úspešne zabudnúť a pozmeniť. Veci, ktoré deti však nebavia, si jednoducho nepamätajú. Univerzálnym činidlom pamäte je teda veľký záujem o danú problematiku. Ak nás niečo baví a absolútne nás to do seba vťahuje, naša pamäť podľahne a začína fungovať ako presný nástroj, ktorý zaznamená každý detail. Dokonca aj po rokoch zisťujeme, koľko detailov si pamätáme z príbehov, ktoré sme videli alebo čítali ako malé deti. Ako to aplikovať na školskú látku? Problém môže nastať, ak budeme chcieť podobné metódy aplikovať na školskú látku. Tá totiž v deťoch veľa záujmu nevzbudzuje. Odpoveď je jednoduchá. Je to forma, v akej je látka podávaná. Stačí sa len pozrieť do učebníc alebo zošitov, ktoré používa Vaše dieťa alebo ste kedysi mali k štúdiu Vy. Autori učebníc, často akademické kapacity ovenčené mnohými titulmi, akoby nebrali do úvahy, že ich píšu pre malé deti, ktoré je potrebné zaujať. Dieťa, a často ani dospelý, si nevie pod abstraktnými a zložitými termínmi z fyziky a chémie predstaviť niečo konkrétne a klasickou výučbovou metódou preto zostáva kapitoly prepisovať a učiť sa ich naspamäť. Než teda začneme do detí tlačiť poučky a teoretické informácie napr. z chémie alebo biológie, je potrebné im ukázať, ako úzko sa štúdium chemických prvkov alebo zvieracej ríše dotýka ich životov. Nemusí to byť hneď výroba výbušnín či chov jedovatých plazov, ale stačí aspoň niečo trochu praktické. Učitelia majú dnes veľkú výhodu v tom, že je k dispozícii mnoho vizuálneho materiálu z internetu, o ktorom sa ich starším kolegom ani nesnívalo. Deti, ktoré mávajú často tendenciu k závislosti na počítači, môžu onú závislosť využiť aspoň trochu konštruktívne a vyhľadávať si informácie sami. Budete sa čudovať, koľko z nich je toho schopných a koľko z nich to bude baviť. Je to definitívne riešenie? Bezpochyby nie, pretože študijná látka bude stáť vždy za zábavnejšími rozprávkami, kreslenými seriálmi a počítačovými hrami. Na druhej strane aj to málo, ktoré dokáže dieťa nejako zaujať a vytvoriť v ňom emóciu, zostane v jeho pamäti dlhšie, než obyčajné bifľovanie naspamäť. Nabudúce si povieme niečo o tom, ako na pamäť a čo sú to pamäťové triky. Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

Boli časy, keď vysokú školu vyštudoval len málokto. Mať maturitu alebo dokonca len výučný list bohato stačilo na získanie kvalitného zamestnania a istoty finančného ohodnotenia. Situácia sa však zmenila v priebehu 90-tych rokov a v novom miléniu sa študenti už nachádzali v úplne inej pozícii než ich rodičia. Vysoká škola sa pre ich ďalšiu kariéru stala absolútnou nutnosťou a taktiež pomyselným zavŕšením ich študijnej kariéry. A Vy nemáte vysokoškolský titul? Ani bakalára? Tak šup, rýchlo si niečo doštudujte! To je jedno, čo to bude, jednoducho čokoľvek - hlavné je to totiž mať papier, že ste absolvovali štátnu skúšku. Načo je Vám vzdelanie? Titul sa totiž rovná kariére a vzdelanie sa rovná peniazom. Titul nadovšetko Bol tu však jeden menší paradox. Istota, že sa absolvent univerzity bude živiť odborom, ktorý s veľkým úsilím vyštudoval, nebola skoro vôbec reálna a z vysokej školy sa stala len akási formalita. Výsledkom je dnes tá skutočnosť, že dôležitejšie než osvojenie si vedomostí a špecializácie v odbore, je získať vysokoškolský titul. Čo platí najmä pre študentov filozofických a pedagogických fakúlt alebo umeleckých odborov. Titul začal byť navyše vyžadovaný zamestnávateľmi, ktorí ho často využívajú ako faktor pre selekciu svojich potenciálnych zamestnancov. Tento tlak potom dopadol aj na tie profesie, kde niečo podobné ešte donedávna nebývalo vyžadované. Pre mnohých sa tak stalo dokončovanie vzdelania v dospelom veku (hoci len v diaľkovej forme), kedy je človek už plne zapriahnutý do pracovného procesu a každodenných starostí, veľkou záťažou. Nehovoriac o tom, že pre ich ďalšiu prax neboli informácie zase tak veľmi prínosné, len formalita k naplneniu potreby zamestnávateľa. Potrebujete doučovanie na vysokej škole? Naši skúsení lektori doučujú vybrané predmety vysokých škôl a cudzie jazyky. Neváhajte nás kontaktovať a objednajte si lekcie v Škole Populo. Mám záujem Univerzitné vzdelanie pre každého Tlak na dospelých a zároveň aj na mladých ľudí, aby si urobili školu, vytvoril ďalší veľký paradox, ktorým bola inflácia titulovaných absolventov. Bakalársky, ale aj magisterský titul potom prestali znamenať niečo výnimočné, ale stali sa len bežným štandardom. Na druhú stranu doštudovať úspešne vysokú školu nie je zase také jednoduché. Študent je hneď v prvom zimnom semestri vystavený šoku, kedy sa musí v priebehu niekoľkých mesiacov pripraviť na 10-15 skúšok, z ktorých každá je porovnateľná s tým, čo musel predviesť pri maturite. Mladého človeka to potom donúti k vyšším výkonom, skriptum prečíta cez noc, rozšíri pamäťové schopnosti, naučí sa pregnantne formulovať odpovede a čelí permanentnému stresu zo skúšok. V treťom ročníku musí študent zložiť skúšku bakalársku a v ročníku piatom zasa magisterskú. Ku každej z nich musí zvládnuť obsiahnuť prakticky všetko, čo sa naučil, a spísať dve odborné práce. Šok druhý nasleduje, keď študent musí nastúpiť do pracovného procesu. Univerzity síce vycvičia myseľ študentovu, ale nepripravia ho na život. To, čo sa naučil, zamestnávateľa často príliš neoslní, avšak to, že bol jeho mozog po minimálne päť rokov cvičený a trénovaný, využívajú najmä korporácie a veľké firmy, pre ktoré sú študenti humanitných odborov ideálny materiál. Mladý človek, ktorý do tejto inštitúcie nastúpi, prejde školením, kde sa za pár mesiacov naučí viac, než na univerzite, a filozofické ideály vymení za kariéru a peniaze. Univerzita cvičí mozog a rozširuje obzory. Super! V praxi vám to však nanič nebude a každý korporátny výcvik to dokáže za pár mesiacov. Vysoké školy sú svet sám pre seba A máme tu posledný paradox. Univerzitný prostredie formuje špecialistov pre prax, ale samo o praktickom živote, o každodennom reálnom svete veľa netuší. Tí, čo na univerzitách učia, skoro nikdy neprešli iným zamestnaneckým odborom, nemuseli sa zodpovedať nadriadenému, dodržiavať presné deadlines a najmä pocítiť, že o ich teoretické znalosti nikto v práci nestojí. Vyučujúci na univerzitách sa regrutujú z úspešných študentov, ktorí dokončia niekedy na jar magiterský titul a na jeseň sa z nich stávajú doktorandi alebo odborní asistenti. Často sa premení aj ich správanie a aj nároky na o niečo mladších rovesníkov, ktorých budú teraz vyučovať. Študenti sa v ich očiach učia málo, ničomu nerozumejú, flákajú sa, nemajú záujem o výučbu a na skúškach opisujú. To, že aj oni tak sami ešte pred pár mesiacmi robili, sa im rýchlo vytratíí z pamäte a premenia sa v mladšie verzie starších učiteľských postrachov, ktorých sami nenávideli. Veľakrát sa pre niektoré katedry stanú aj potrebným "sitom", ktoré na neúmerne zložitých skúškach vyfiltruje ľudí, čo nezvládajú náročné študijné tempo. Chyba však nie je vždy v nepraktickosti vyučujúcich. Univerzity by totiž mali byť strediská, ktoré pestujú špeciality v odbore, nielen nadstavba stredných škôl či nutnosť pre kariérnych manažérov. Študenti sú síce na stredných školách vystavení celému množstvu štátnych testov a skúšok, ale ich príprava na vysokú školu je často zúfalá a potrebné informácie z humanitných odborov, ktoré k takému špeciálnemu štúdiu potrebujú, vôbec nemajú. Ideálom by bolo urobiť súvislý a prehľadový úvod do všeobecných dejín kultúry, literatúry, filozofie a politiky, avšak na to nie je ani čas, ani vôľa, a úzka špecializácia sa pestuje už od prvého ročníka. Vysokoškolskí pedagógovia sa často sťažujú na neúmernú administratívnu agendu, ktorá vzniká vysokým počtom študentov v ročníkoch, a absenciou času pre nejakú vedeckú a výskumnú činnosť. Úroveň žiakov vďaka tomu rapídne klesá a je bežné, že dnešní mladí študenti nie sú schopní prečítať povinnú literatúru alebo dokonca aj dopozerať celovečerný film. Ak to nie je na YouTube alebo prepracované do nejakej ťahákovej podoby, nie je šanca, že sa niekto zvládne pripraviť. Čo s tým? Spomínané paradoxy, samozrejme, nemajú jasné a jednoduché riešenie. Štúdium na vysokej škole je pre mnohých predĺženie mladosti a nejeden z nás naň bude s nostalgiou po celý život spomínať. Kto využije šancu, ktorú mu štátom dotované štúdium v ​​ranej dospelosti poskytne, získa aj vklad pre svoju ďalšiu kariéru. Väčšina však zostáva v jeho finále prekvapená, že ono úsilie a nervy im v praxi nanič nikdy nebudú. Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.  

Individuálnou výučbou sa myslí taká výučba, kedy sa jednému žiakovi venuje len jeden lektor. Bohužiaľ z individuálnej výučby alebo lektorského prístupu k žiakovi, ktorý je pripravovaný presne podľa jeho požiadaviek, sa stali frázy, ktorými sa dnes pýši každá agentúra na doučovanie školských predmetov alebo cudzích jazykov. Pravda však býva často opačná, za týmito sľubmi sa skrýva len klasický model triedy, kam sa nahustí čo najviac žiakov, a štúdium je vedené podľa učebnice, ktorú si musíte zakúpiť. Niektorí z Vás si iste povedia - a čo je na tom zlé? Bude nás v triede viac hláv, predsa viac rozumu! Navyše bude aj sranda, pretože počas štúdia (aj vo vyššom veku) si človek urobí dobrých známych! Bohužiaľ jediné, čo si z týchto hodín odnesiete, bude len oná sranda. Zvyšok bude veľké prázdne nič. Samozrejme, mínus investované financie. Hlavne to nejak prežiť! Každé doučovanie začína s nadšením. Po pár hodinách sa však nestačíme raz pripraviť a sme stratení. Zameškanú látku už nikdy nedoženieme, hoci si stále hovoríme, že sa to ešte niekedy nejako podarí. Jediná metóda, ktorá nám potom zostáva je - prežiť! Potrebujeme individuálne doučovanie! U nás môžete začať s individuálnou výčbou kedykoľvek. Kontaktujte nás a radi vám pomôžeme so všetkými predmetmi ZŠ, SŠ, vybranými predmetmi VŠ a cudzími jazykmi. Chceme doučovanie A aká je jej taktika? Veru, čím viac žiakov trieda má, tým lepšie sa stratíte a menej sa na Vás dostane. Stačí pozerať do lavice, schovávať sa za spolužiaka pred Vami, neprejavovať sa, keď sa lektor pýta alebo si spočítať, ktoré cvičenie na Vás vyjde a odpovedať presne to, čo od Vás chce počuť. To sú funkčné taktiky, ktoré sa naučil každý už na základnej škole. Na konci školského roka máte potom dobrý pocit z toho, že ste to opäť nejako prežili a ďalší školský rok si samozrejme nič už nepamätáte. Začne sa teda opakovať úplne od začiatku! Aj tí, čo sa veľa snažia, učia sa a pripravujú z hodiny na hodinu, narazia na to, že v triede začne skôr alebo neskôr panovať veľká súťaživosť. Stačí jeden žiak, ktorý sa sústavne hlási, sedí v prvej lavici, aby ho lektor videl, robí si cvičenie dopredu, učí sa slovíčka navyše a píše si zaujímavé poznatky, s ktorými sa na učiteľa vrhne ihneď po hodine. Po pár hodinách zistíte, že triede už plne velí skôr on. Je to on, kto Vás bude opravovať, keď sa prerieknete a pretože je to dobrák od kosti, dá Vám aj nejakú dobrú radu. Bohužiaľ ak nie je lektor silná osobnosť, takého žiaka nikdy neskrotí. Ten sa potom stane náhražkou a Vašou nemesis, ktorá Vám študovanú látku dokonale znechutí. Zdržujete ostatných Ak sa učíte pomalšie, potrebujete vlastné tempo a nestíhate sa učiť z hodiny na hodinu, dostanete sa čoskoro do pozície toho, kto ostatných zdržiava. Pomôžu Vám, samozrejme, rôzne ťaháky a poznámky rozmiestnené po lavici, v ktorých si látku dohľadáte, ale v pamäti ju nemáte, teda ani na budúci hodinu. Bohužiaľ, to nie je o tom, že by ste boli pomalší alebo hlúpejší, ale o tom, že potrebujete úplne iný prístup, ktorý vám veľká trieda alebo učebnica nedá. Lektor si hudie to svoje Aj lektor je iba omylný človek a nie každý lektor vie učiť alebo brať do úvahy žiakove individuálne potreby. Mnohí lektori, ktorí učia súkromne, dokonca nútia svojich žiakov do formy štúdia, ktorú od nich nikto nechcel. Chcete viac konverzácie a menej gramatiky? Smola, takto sa to jednoducho robí! Chcete menej nudných mechanických cvičení a viac príkladov z praxe? Na čo sú vám potom tie krásne farebné učebnice, z ktorých sa tak pohodlne učí! Mnohí lektori, ktorých si platíte, za Vami ani nie sú ochotní jazdiť, a ak sa oneskoríte Vy, hodina sa Vám jednoducho skráti. Nuž smola, aspoň sa naučíte dochvíľnosti! Ako tomu predísť? Na rovinu, výučba v rámci triedy je len také placebo, ktoré opakuje rutinu a stres, ktoré síce každý z nás pozná zo školy a rýchlo si naň zvykne, ale nenesie reálny pokrok. Súkromný učiteľ na voľnej nohe je zase stávka do lotérie, pretože Vám nikto nezaručí, že bude kompetentný a upraví Vám výučbu priamo na mieru. Vyššie spomenuté odstrašujúce príklady nie sú výmysel, ale skúsenosti, ktoré sa niekoľkým ľuďom naozaj diali pravidelne. To, čo ich spája, je absencia kompetentného lektora, ktorý by učil vždy iba jedného žiaka a mohol sa mu plne venovať, a najmä plne individuálneho prístupu, ktorý bude pre každého z nás iný! Pokiaľ chcete podobným zážitkom naozaj predísť, nájdite si kvalitnú školu na doučovanie, ktorá dbá na to, aby bol jej prístup individuálny a stráži si, či ste spokojný s Vaším lektorom. Takou je napríklad Škola Populo, ktorá doučuje žiakov základných i stredných škôl, ale aj dospelých čokoľvek, čo len budú chcieť. Jej špecifikom je to, že neučí v skupinách. Jej metóda je vďaka tomu plne funkčná! Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

Mnohí z nás to poznajú. Termín testu, dôležitého skúšania, prijímacích skúšok či maturity sa nezadržateľne blíži. Vnímanie času sa mení. Príde nám, že ubieha stále rýchlejšie a že nemôžeme stihnúť naučiť sa všetko, čo je od nás vyžadované. Zároveň máme pocit, že vynaložené úsilie nezodpovedá želanému efektu. "Ja si z toho nič nepamätám! Toto nikdy nemôžem dať! Už sa z toho učenia fakt zbláznim!" Čo v takej situácii robiť? Chce sa povedať, že tu je každá rada drahá. Napriek tomu sme si pre Vás pripravili niekoľko osvedčených odporúčaní, ktoré určite stojí za to vyskúšať v prípade menšej či väčšej študijnej krízy. Čerstvý vzduch pomôže Znie to síce banálne, ale prísun čerstvého vzduchu dokáže takmer zázraky v prípade potreby nabratia nových síl a energie do učenia, či všeobecne akejkoľvek duševnej činnosti. Najrýchlejšou a najdostupnejšou variantou je otvorenie okna. Ešte lepšiu službu urobí krátka prechádzka alebo akákoľvek vonkajšia fyzická aktivita podľa osobných preferencií a záujmu. Možno namietať, že v takej chvíli na žiadnu podobnú činnosť nie je čas ani nálada, avšak skúsenosti hovoria, že aspoň na chvíľu vypnúť, ideálne niekde vonku, je pre novú chuť do štúdia výbornou voľbou a investíciou, ktorá sa bohato vráti. Potrebujete doučovanie? V Škole Populo doučujeme všetky predmety základných a stredných škôl a tiež vybrané predmety vysokých škôl a cudzie jazyky. Pomôžeme vám zlepšiť si známky alebo vám vysvetlíme náročnú látku. Neváhajte nás kontaktovať. Mám záujem Zmena prostredia Všimli ste si, že niekde Vám ide príprava do školy skoro sama od seba a inde sa ani napriek všetkej snahe nedokážete sústrediť? Práve nájdenie obľúbeného miesta či kútiku pre učenie je tiež jedným z hlavných predpokladov efektívnej prípravy do školy. Niektorí z nás potrebujú absolútny pokoj, iní znesú nejaký ten rušivý element. Existujú aj takí, ktorí hovoria, že bez slúchadiel na ušiach a svojej obľúbenej hudby by sa vôbec nemohli učiť. V každom prípade konkrétne miesto a priestor, v ktorom prebieha príprava do školy, či už sa jedná o bežné písanie úloh, alebo systematické učenie k dôležitej skúške, by malo byť na tento účel pokiaľ možno čo najviac uspôsobené. Vo dvoch sa to lepšie ťahá Novú a toľko potrebnú motiváciu nám dodá, ak do našej školskej prípravy zapojíme niekoho ďalšieho. Môže to byť spolužiak, ale pokojne aj niekto iný - napríklad súrodenec, alebo starší parťák. Skrátka ktokoľvek, s kým sa môžeme navzájom podporovať, poradiť si, zdieľať, vysvetľovať a podobne. Do učenia sa tak môže dostať aj zdravá súťaživosť, pretože pri spoločnej príprave dvoch alebo viacerých spolužiakov možno porovnávať jednotlivé pokroky. V prípade pomoci zo strany staršieho súrodenca, prípadne skúsenejšieho študenta, je potom taký parťák užitočný nielen v zmysle prenosu vedomostí, ale tiež určitej inšpirácie a dohľadu. Energia je základ Hoci sa to možno nezdá, aj pri učení spotrebujeme veľa kalórií. Dostatočný prísun jedla aj pitia počas procesu učenia je tak ďalším z predpokladov úspechu nášho snaženia. Samozrejme by sa z plánovanej prípravy do školy nemalo stať hodovanie, kedy našu pozornosť bude priťahovať skôr občerstvenie než materiály do školy. Preto možno odporučiť napríklad zahryznúť si niečo dobré na jedenie krátko predtým, než sa vrhneme a naplno ponoríme do skrípt, notebookov, zošitov či zložiek. Zároveň by sme mali mať stále po ruke, alebo aspoň v dosahu niekoľkých krokov, osvieženie v podobe vody či iného (nealkoholického :-)) nápoja. So Školou Populo učenie do hlavy určite polezie V Škole Populo si aj vďaka bohatým skúsenostiam našich lektorov uvedomujeme, že žiak nemusí byť vždy naladený na vlnu pozitívnej motivácie do učenia, alebo sa práve nemusí nachádzať v tej pravej študijnej forme, a tak nepodceňujeme ani zdanlivé maličkosti, ktoré vo výsledku môžu veľmi ovplyvniť efektivitu bojovej vzdelávacie misie za lepšie známky na vysvedčení. Pokojné prostredie útulných a moderných učební, vždy pripravené čerstvé občerstvenie a tiež predovšetkým citlivý či dôsledný dohľad našich kamarátskych a zároveň odborne zdatných lektorov tvoria osvedčený mix ingrediencií, proti ktorým bude aj tá najväčšia nechuť k učeniu, či hádam začínajúceho zúfalstva, úplne bez šance. Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.