Blog

Zatiaľ čo na stredných umeleckých školách je už prijímacie konanie v plnom prúde, ostatné stredné školy ešte len vodia potenciálnych záujemcov po svojich priestoroch a oznamujú im tie najdôležitejšie informácie. Vybrať si tú najlepšiu strednú školu však nie je len tak a pre budúceho študenta je to veľmi dôležité rozhodnutie. Prijímacie konanie sa nezaobíde bez podania prihlášky a aby ste sa v tom mori informácií neutopili, napísali sme pre Vás nasledujúci článok. Nie je škola ako škola Stredoškolských odborov je veľa. Teraz sa zameriame na odbory ďalšie, maturitné a učebné odbory na gymnáziách a odborných stredných stredných školách. Štúdium na gymnáziu sa najčastejšie delí podľa jeho dĺžky na: - osemročné, na ktoré nastupuje žiak po ukončení piateho ročníka, prvá časť štúdia teda nahrádza druhý stupeň základnej školy a druhá časť potom školu strednú, - päťročné bilingválne, na ktoré môže žiak nastúpiť po ukončení ôsmeho ročníka - štvorročné, na tie sa žiak hlási z deviatej triedy a súčasťou jeho rozhodovania je aj možnosť voľby zamerania konkrétneho gymnaziálneho odboru Okrem vyššie spomínaných existujú tiež gymnáziá so športovým zameraním, na ktoré sa však vzťahujú prijímacie podmienky ako na umelecké školy, je teda nutné vykonať tiež skúšku talentovú. Nesmieme zabudnúť ani gymnáziá cirkevné, ktoré nájdeme v mnohých podobách. Obory maturitné sú také, ktoré študenta pripravujú k úspešnému zloženiu maturitnej skúšky na konci štúdia. V priebehu štyroch rokov sa žiaci usilovne pripravujú na štátnu i školskú časť maturitnej skúšky. Veľkou výhodou, ale aj nevýhodou maturitných odborov na odborných stredných školách je vzdelanosť študenta v jednom konkrétnom smere, či už technickom, či humanitnom. Práve vzdelanie v konkrétnom smere môže študentovi veľmi pomôcť pri ďalšom štúdiu na vysokej škole alebo pri výkone povolania. Tí študenti, ktorí maturitný odbor študovať nechcú, majú možnosť vzdelávať sa v odbore učebnom. Stredné školy ponúkajú širokú škálu učebných odborov, od automechanika až po záhradníka. Výučba tu prebieha inak ako na vyššie spomínaných typoch škôl. Jeden týždeň škola a jeden týždeň praxe, taký je častý priebeh štúdia, nie je to ale pravidlom. Veľkou výhodou učebných odborov je praktické odborné vzdelávanie, žiaci získavajú v priebehu štúdia zručnosti a skúsenosti vo zvolenom odbore. Školy ponúkajú prax v podnikoch a firmách, ktoré môžu byť školské i súkromné. Potrebujete prípravu na prijímačky? V Škole Populo pomáhame každoročne stovkám študentov dostať sa na ich vysnívané stredné školy. Pridajte sa k spokojným študentom a začnite s doučovaním včas! Mám záujem Štátna alebo súkromná škola??? Uvažujete o štátnej škole? Alebo dáte radšej prednosť škole súkromnej? V spoločnosti sa môžeme stretnúť s názorom, že práve súkromné ​​školy sú zlé alebo nedokonalé, že štúdium na nich je ľahké a študent nemusí nič robiť. Niektorí rodičia súkromné ​​školy odsudzujú, hovoria o nich len to najhoršie, bez toho aby o nich niečo vedeli. Naproti nim stoja práve priaznivci súkromných škôl. Rodičia, ktorí sa nehľadiac na názor ostatných o tieto školy zaujímajú. Či už sa stretávame so školou súkromnou alebo štátnou, názor si musí vytvoriť každý sám. Jednotlivé školy majú svoje špecifiká, v niečom sa im darí lepšie a v niečom horšie. Pri výbere školy je nevyhnutný objektívny pohľad a hodnotenie. Súkromné gymnáziá a stredné školy všeobecne v ľuďoch často vyvolávajú predstavu, že ich musí zvládnuť každý, keď si za to platí. Existuje veľa mýtov vytvorených o súkromných školách, avšak skutočnosť je často niekde úplne inde. Naopak, o štátnych školách sa zase niekedy hovorí, že nevzdelávajú rovnako kvalitne ako školy súkromné. A keď už sme pri tom, viete, prečo sa na súkromných školách platí školné? Väčšinou je to doplatok za nadštandardné vzdelávanie. Súkromné ​​školy môžu byť rovnako ako školy štátne dotované, veľká časť z nich však ponúka niečo navyše, za čo si rodičia študenta musí priplatiť. (Ak to teda nie je dotované zriaďovateľom.) Niektoré školy, súkromné ​​i štátne, Vás môžu milo prekvapiť. Preto sa nenechajte zmiasť označením súkromná škola alebo skratkou s.r.o., zájdite sa na ne osobne pozrieť alebo si o nich zistite viac informácií. Ako vybrať tú najlepšiu školu? Každý študent má iné preferencie a očakávania, veľa žiakov už si tú "svoju" školu vybralo, a nič nepohne s ich názorom. Lenže sú tu aj takí, ktorí sa stále nemôžu rozhodnúť. Práve pre vás sme spísali otázky, ktoré by mali pri výbere typu vzdelávania a školy pomôcť. 1. Chcem študovať všeobecne? To znamená, že nemám vyhranený konkrétny odbor, avšak chcem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ak žiaka štúdium baví a chcel by pokračovať v štúdiu na vysokej škole, je pre neho najlepšou možnosťou všeobecné gymnázium. 2. Chcem sa vydať konkrétnym smerom? Žiak nemusí presne vedieť, čo chce robiť celý zvyšok života, pokiaľ však pozná smer, ktorému sa chce venovať, bude pre neho rozhodovanie jednoduchšie. Ak chce žiak pokračovať v štúdiu na vysokej alebo vyššej odbornej škole, ponúka sa možnosť lýceí (prírodovedecké, lekárske, športové ...) alebo gymnázií. Lýceum sa pritom obmedzuje na konkrétne odvetvia, napr. príroda, medicína alebo šport. Pri voľbe gymnázia sa študent môže zameriavať napríklad na jazyky. A v čom sa lýceá a gymnáziá líšia? Vzdelávanie na lýceu a na gymnáziu je podobné, rozdiel je predovšetkým v tom, na čo sa štúdium zameriava. Študenti gymnázií aj lýceí študujú rovnaké základné predmety, rozdiel je podľa zamerania, gymnáziá sa zameriavajú skôr na jazyky, lýcea na konkrétne odvetvia. Tieto predmety majú potom nastavený týždenný počet hodín, ktorý sa môže líšiť podľa jednotlivých škôl. 3. Chcem študovať konkrétny odbor? Chcem mať odborné vzdelanie? V prípade, že žiak vie, čo by chcel študovať, a zároveň chce mať odborné vzdelanie, prichádzajú na scénu stredné odborné školy, ktoré, ako už sme písali vyššie, ponúkajú množstvo odborov. 4. Baví ma študovať? Chcem mať maturitu alebo budem študovať učebný odbor? Sú študenti, ktorých nebaví pobyt v škole a sedenie v školskej lavici. Radšej sú vonku a robia niečo praktického. V takom prípade bude najlepšou variantou učebný odbor. Študent tu získa vedomosti a zručnosti v niečom konkrétnom, nebude ho nič držať v školskej lavici a štúdium ho tak bude baviť. Ak sa takýto študent rozhodne, že by chcel študovať ďalej a túži po maturite, nie je nič jednoduchšie ako nadstavbové štúdium. Pokiaľ žiaka ale študovať baví a zároveň vie, akému odboru by sa chcel venovať, je jednoznačnou voľbou maturitné vzdelávanie. Odborné školy vhodne kombinujú teóriu s praxou, zameriavajú sa na konkrétny odbor a venujú mu väčšinu času, ktorý študent v škole trávia. 5. Už máte vybrané? Alebo sa ešte rozhliadate? Pri výbere školy je dôležité, aby si študent vybraný odbor zvolil naozaj sám, aspoň z veľkej časti, aby ho študovať chcel a mal k nemu blízko. Nie je nič horšie, ako keď sa študent bude v škole nudiť a len pozerať do mobilu, takí študenti na školách čoskoro končí. Malá rada: Nechajte budúceho študenta, nech si voľbu odboru riadi sám, nájde si informácie na internete a príde s niečím konkrétnym. Potom sa s ním porozprávajte, prečo sa mu daný odbor páči a prečo by ho chcel študovať. Ak máte nejaké tipy, povedzte mu o nich, ale až potom, čo si ho vypočujete. Urobte si nachvíľku čas, sadnite si a diskutujte. Vymenujte všetky pre a proti. Nebojte sa otvoriť novým možnostiam. POZOR: Termín odovzdania prihlášok na stredné školy je... Keď už sa pre konkrétnu školu rozhodnete, strážte si termíny. Každá škola si sama určuje, čo môže uchádzačovi pri prijímacom konaní "pomôcť". Touto pomocou myslíme diplomy, certifikáty alebo ocenenia, ktoré môžu pri prijímacom konaní pridať body, a rozhodnúť tak o konečnom umiestnení uchádzačov. Niekedy sa už aj samotná účasť na súťaži počíta, preto sa na tieto možnosti "pomoci" nezabudnite opýtať. Na záver tohto článku by sme Vám aj študentom chceli popriať veľa šťastia pri výbere strednej školy a tiež pri následnom prijímacom konaní, respektíve prijímacích skúškach. Ale o nich zase niekedy nabudúce ... "Neučíme sa pre školu, ale pre život." - Lucius Annaeus Seneca Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

"Vianoce sú sviatky pokoja, neskúšajte našu triedu. Keby ste nám päťku dali, ryby by Vám nechutili." To sú typické slová a želania, ktoré si mnoho ľudí vybaví v súvislosti s nadchádzajúcimi sviatkami. Žiaci sa nechcú učiť a najradšej by podnikali všelijaké výlety, zúčastňovali sa podujatí, na školu pritom radšej ani nemyslieť. Lenže nie vždy je možné tieto želania vyplniť. Alebo sa snáď mýlime? A keď už sme pri tom, čo by ste odpovedali na otázku: "Ide dokopy učenie a Vianoce? A môže sa žiak učiť tak, aby o tom nevedel? " Odpovede nielen na tieto otázky nájdete v článku. Dospelí, deti, študenti, každý si Vianoce predstavuje inak... Pokoj, pohoda a čas strávený s rodinou, tak si Vianoce predstavuje väčšina dospelých. Naopak Ježiško, stromček a mnohokrát nepríliš obľúbený kapor predstavuje Vianoce z pohľadu detí. Skriptá, učenie a pramálo voľného času a odpočinku, to by zase mohla povedať väčšina študentov. Doučovanie ako vianočný darček Investícia do vzdelania je ten najlepší darček. Venujte doučovanie ako vianočný darček pre svoje deti a začnite sa doučovať so Školou Populo. Mám záujem Ako sa učiť cez Vianoce Svoje o tom vie aj Eva, ktorá sa každé Vianoce usilovne vzdeláva, aby januárové skúšky zvládla na prvýkrát. Napriek tomu, že jej učenie zaberá väčšinu voľného času, nájde si chvíľu aj na rodinu. A aby jej to učenie išlo pekne od ruky, využíva rad učebných techník. A práve o ne sa s Vami dnes podelíme. A myslite na to, že sa môžeme učiť lepšie a rýchlejšie. Prečítaj a opakuj - asi najrozšírenejšia a najznámejšia metóda. Spočíva v tom, že si časť textu prečítate, a potom sa ju pokúsite čo najpresnejšie zopakovať. Prečítaj a napíš - ďalším zo spôsobov, ako si informácie zapamätať, je ich prečítanie, zapamätanie a zapísanie. V niektorých prípadoch sa úspech dostaví okamžite, inokedy musíte učivo prepísať aj niekoľkokrát. Prepíš - niekomu tiež vyhovuje prepisovanie učiva, lenže kto na to má čas? Prepísať jednu stránku možno, prepísať ich desať - tak na to sa už väčšina študentov netvári veľmi prívetivo, a prepísať celé skriptá - tak na toto sa študenti netvária už vôbec. A my sa im ani nečudujeme, však komu by sa chcelo prepisovať učebnicu v desiatkach až stovkách strán? Vlastná učebnica - asi tou najlepšou kombináciou vyššie zmienených metód je vlastná učebnica. Že ste to ešte neskúšali? Chyba! Vezmite si rýchlo papier a ceruzku a ideme na to. Vlastná učebnica stojí za to! Už len názov "vlastná učebnica" neznie príliš vábne, avšak táto metóda učenia naozaj môže v učení pomôcť, a to nielen študentom stredných či vysokých škôl. Kombinuje zároveň text, obrázky a farby, ale hlavne samotné jej tvorenia napomáha mozgu si nové informácie zapamätať. Postup je vlastne úplne jednoduchý a vytvorenie takej učebnej pomôcky rozhodne nezaberie viac času ako neustále opakovanie učiva. Ak sa teda chcete efektívne učiť, pustite sa do jej tvorenia. Budete potrebovať papiere, prepisovačky, ceruzky, a keď nejaké nájdete, tak i pastelky alebo fixky. Medzi študentmi sú tiež obľúbené zvýrazňovače, aj tie preukážu obrovskú službu. Ďalej sú nevyhnutné materiály, z ktorých chcete čerpať, knihy, učebnice, skriptá, vlastné poznámky alebo prezentácie, ktoré učitelia zverejňujú. Všetky si ich rozložte okolo seba a začnite prvou témou. Napíšte názov a kľúčové body, ktoré si potrebujete zapamätať. Môžete použiť aj obrázky, ktoré na papier nalepíte. Nepíšte súvislý text cez celé riadky, pokúste sa o odrážky a podobne, ako je tomu na počítači, pekne okolo obrázkov. Vo chvíli, keď obrázky aj text našli svoje miesta, prichádzajú na rad farby - zvýrazňujte a podtrhávajte. Pokiaľ si máte zapamätať nejaký graf, zvýraznite si každé jeho políčko inou farbou. A myslite na súvislosti. Čím väčšia "blbosť" a "podivnosť", tým lepšie si ju ľudský mozog zapamätá. Pri učení využívajte fantáziu Fantázii sa určite nebojte a aj napriek tomu, že neviete veľmi kresliť, kreslite. V prípade, že škriabete ako mačka, rovnako píšte. Niektorí dokonca tvrdia, že pomáha aj spev, takže si pokojne spievajte. Nech už bude vaša zvolená metóda akákoľvek, bude len vaša, a určite bude dobrým základným kameňom pre úspech. Nad vlastnou učebnicou, plnou informácií, sa ale zbytočne nezdržujte, zaraďte do nej práve to podstatné. Vlnovky a všelijaké ozdôbky, tie si nechajte na inokedy. Tu je najdôležitejší obsah. Z vlastnej knihy sa vám bude oveľa lepšie učiť a ľahšie si zapamätáte informácie. Pri jej písaní prepojíte čítanie, opakovanie nahlas, písanie i zvýrazňovanie. Zapojíte teda najmenej tri zmysly - zrak, hmat a sluch. V prípade opakovania sú to len zrak a sluch, v prípade prepisovania len zrak a hmat. A ak si knihu len čítate, a ešte potichu, zapojíte len zrak. A to je dosť málo, nemyslíte? Vlastné vytvorené materiály využívajú aj žiaci, ktorí sú vzdelávaní niektorými z alternatívnych metód vzdelávania alebo sú vzdelávaní doma. Vytvárajú si vlastné portfólio a k svojim zošitom alebo učebniciam majú naozaj blízky vzťah. Napríklad žiaci Waldorfskej pedagogiky sa učia čítať z čítanky, ktorú im vytvoria rodičia, preto si ju vážia. Rovnako tak si aj vy môžete vážiť svoje dielo, pretože mu venujete čas. A má to jednu veľkú výhodu, bude vás to baviť. Knihy, videá, skriptá Ďalšími podpornými prostriedkami pri učení sú pre Evu videá, ktorých na internete nájde nepreberné množstvo. Eve tiež pomáha prečítať si rovnakú látku, ale v inej verzii. Každý učiteľ učí inak, píše inak, vysvetľuje inak. Siahnuť môžete po skriptách alebo učebniciach z rôznych škôl, ktoré taktiež nájdete na internete, stačí hľadať. K tomu, aby sme pochopili daný problém, niekedy stačí zmeniť štýl, akým sa na problém pozeráme. Učím sa bez toho, aby som o tom vedel... Naproti Eve je tu ale ešte Adam, ktorý navštevuje základnú školu a najradšej zo všetkého odhodí aktovku do kúta a sadne si k počítaču. Nejaká škola ho vôbec nezaujíma. A keď sa má učiť, je to väčšinou katastrofa. Napriek tomu aj na takých žiakov možno vyzrieť bez toho, aby sme si to uvědomovali, alebo skôr bez toho, aby si to žiaci uvedomovali. Vianoce sú ideálnym prostriedkom, ako začať deti učiť písať a počítať, vzdelávať ich v tradíciách a pripomenúť tak sami sebe, prečo vôbec Vianoce slávime. Asi väčšina z nás zdobí na Vianoce stromček, a aj keď sa nájdu takí, ktorí zdobia napríklad fikus, nechajme deti, nech si ho nazdobia samé. Už len to, že im poviete: "Dopredu zaves tri modré gule a daj tam päť hviezdičiek," ich donúti počítať. Zapojte deti do výroby ozdôb z papiera, nie je to také ťažké a návodov nájdete veľa. A napríklad aj z obyčajného maškrtenia sladkostí môžete urobiť matematickú operáciu. Čo tak dať deťom za úlohu dať si na tanierik toľko kusov tých, toľko oných a toľko tamtých cukroviniek. Alebo priniesť určitý počet lyžičiek ku káve alebo čaju. Využite všetko, čo dieťa rado robí, a skúste do toho zapojiť matematiku. Češtinu môžete využiť napríklad pri písaní listu Ježiškovi, ktorý vyložene neznáša pravopisné chyby. A vianočné rozprávky? Aj tie sa dajú využiť, predovšetkým na pamäť a pozornosť. Pozrite sa na ne spoločne a nechajte dieťa prerozprávať, o čom rozprávka bola, kto bol záporná a kto kladná postava alebo ako sa hlavná postava volala. A nezabudnite sa ho opýtať na vlastný názor. Keď už nastane ten očakávaný deň D a dieťa sa nedočkavo vrhne ku stromčeku, môžete ho nechať rozdávať darčeky podľa mena, precvičí si tým čítanie. Zabrať môže dostať aj jeho trpezlivosť, pretože svoje darčeky rozbalí až na úplný koniec. Ide dohromady učenie a Vianoce? Teraz sa teda pokúsme odpovedať na onú ​​základnú otázku: "Ide učenie a Vianoce dohromady"? Z predošlých riadkov vyplýva, že ide. Len sa na ono učenie musí ísť rafinovane. Skúste sa uvoľniť a nemyslieť na to, koľko strán textu alebo skrípt na naučenie vám ešte zostáva. Namiesto vety: "Mám ešte deväťdesiat dva strán ...," použite vetu: "Mám už len deväťdesiat dva strán." Uvidíte, že zmena jedného slova dokáže zázraky. No ... zázraky asi nie, ale odlišnému pohľadu na vec určite prospeje. Záverom Vám chceme zaželať pokojné sviatky bez nehôd a s úsmevom na tvári. Nezabúdajte ale na učenie, a ak sa Vaše dieťa chystá na strednú školu alebo viacročné gymnázium, nepodceňujte prípravu. Než sa nazdáte, je tu január a prijímačky sa blížia. Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

Už ste sa niekedy vypravili do nejakej cudzej krajiny? A aký to bol pocit, keď ste miestnym obyvateľom nerozumeli? Keď ste od nich niečo potrebovali a nevedeli ste o pomoc alebo danú vec požiadať? Každému z nás v tej chvíli preletí hlavou more myšlienok, jednou z nich je napríklad aj niečo v zmysle: "Prečo ja som sa neučil cudzie jazyky." Odpovedí môže byť hneď niekoľko, rovnako tak ako spôsobov, ako sa cudzí jazyk naučiť. V tomto článku síce nepreberieme úplne všetky, avšak niekoľko z nich Vám predstavíme. 1. Metóda, sadnem do lietadla a až z neho vystúpim, budem cudzí jazyk perfektne ovládať. Tiež by ste si priali poznať túto metódu? Nie ste sami. Avšak v tomto prípade Vás musíme sklamať. Nikto zatiaľ nevymyslel nič, čo by sa aspoň vzdialene tejto metóde podobalo. Napriek tomu s troškou času a štipkou úsilia predsa len môžete nejakú tú znalosť dosiahnuť. Cieľ spočíva v tom, že si doma pred cestou vyhľadáte základné výrazy a frázy v danom jazyku. Idete do Talianska? Nájdite si teda tieto frázy v taliančine. Cestujete do Francúzska? Neváhajte si nájsť základné frázy vo francúzštine. Každý jazyk má svoje špecifiká, avšak s internetovými slovníkmi, ktoré dokážu predniesť aj výslovnosť, by slová ako dobrý deň, dovidenia, prosím a ďakujem, nemuseli byť žiadny problém. Tá chvíľka, ktorú prípravou strávite, sa Vám v cudzej krajine určite vyplatí. Nielenže budete mať dobrý pocit, aj miestnych Vaša ochota naučiť sa ich jazyk určite poteší. Chcete sa naučiť cudzí jazyk? Zaujíma vás angličtina, nemčina alebo taliančina? A čo napríklad japončina a hebrejčina? V Škole Populo vás naučíme jazyk od úplných základov alebo budeme pokračovať tam, kde ste sami prestali. Kontaktujte nás a objednajte si svoje lekcie. Mám záujem 2. Cudzí jazyk za niekoľko mesiacov Myslíte si, že k naučeniu sa jazyka treba roky alebo desaťročia? Ak sa chceme cudzí jazyk naučiť naozaj dôkladne, sedenie v škole a vyplňovanie cvičení alebo "bifľovanie" sa slovíčok nám veľmi nepomôže. Najlepším spôsobom, ako sa jazyk naozaj naučiť, je byť s ním v každodennom kontakte. Odletieť do krajiny, kde sa ním hovorí, a rozprávať. Nie každý však má túto možnosť. A od toho sú tu jazykové kurzy, ktoré naučia nielen gramatiku, ale aj konverzáciu. Ako prvé sa naučte najpoužívanejšie výrazy v danom jazyku, slovíčka skladajte do viet a nebojte sa urobiť chybu. Navyknite si na pravidelnú rutinu a výrazy alebo vety opakujte. Stačí niekoľko minút denne, vďaka ktorým sa viditeľne zlepšíte. 3. Stanovujte si ciele Stanovte si cieľ, ktorého chcete v jazyku dosiahnuť. Chcete vedieť si objednať kávu? Alebo sa ubytovať v hoteli? A čo takto zoznámiť sa s niekým miestnym a viesť s ním niekoľkominútový rozhovor? Podľa svojho cieľa si rozvrhnite učenia. K tomu, aby ste sa ubytovali v hoteli, nepotrebujete vedieť všetky časy používané v jazyku. Naopak, na zvládnutie skúšky a získanie certifikátu Vám určite základné frázy stačiť nebudú. Nebojte sa preto stanovovať si postupne väčšie a väčšie ciele. 4. Pozerajte sa na filmy, počúvajte hudbu a rozoberajte texty To sa nám povie, veď filmy dnes sleduje každý, každý sa už niekedy stretol s nejakým tým textom piesne a články na internete - veď jeden taký čítate práve teraz. Chápeme Vás, napriek tomu toto nie je ten typ článku, ktorý sme mali na mysli. Ak sa chcete naučiť rozumieť jazyku, sú najlepšie filmy a seriály. Ak teda máte chuť sa na nejaký pozrieť, zvoľte radšej originál so slovenskými titulkami. Až si začnete byť istí tým, čo postavy hovoria, zmeňte titulky na cudzojazyčné a až film uvidíte po niekoľkýkrát, vypnite titulky úplne. Nezúfajte, keď niečomu hneď na prvýkrát neporozumiete, ak to bude možné, pozastavte video a pozrite sa o kúsok späť, na druhýkrát už mu budete rozumieť oveľa lepšie. Podobne je tomu s článkami alebo pesničkami. Nájdite si text pesničky a skúste ho preložiť, povedať, o čom interpret spieva a zaspievajte si s ním. Je jednoduché spievať si slovensky, tak prečo to neskúsiť v inom jazyku. Veď aj nášmu jazyku sme sa museli v detstve naučiť a spev, aj keď len sám pre seba, berieme mnohokrát za samozrejmosť. 5. Hrajte sa a nechajte sa odmeňovať Myslíte si, že si z Vás robíme srandu? Ani náhodou. Napríklad o duolingu ste už určite počuli, ak nie, radi Vás s ním zoznámime. Duo je sova, ktorá je Vaším spoločníkom v ceste za naučením sa jazyka. Aplikácia je skvelá na opakovanie slovíčok. Hra Vás skúša a za správnu odpoveď udeľuje body. Prekladáte, počúvate, dopĺňate alebo vyberáte z obrázkov. Za chybu sa nevyhadzuje, a pretože je chyba Vaša kamarátka, aplikácia Vás nechá vetu napísať znovu a opakovať jej písanie tak dlho, kým nebude správne. Okrem toho sa každý týždeň zúčastňujete týždenného rebríčka a súťažíte s ostatnými hráčmi o postup do vyššej ligy. Hra sa Vám tiež každý deň pripomenie, máte tak istotu, že nezabudnete slovíčka denne precvičovať. Pri pohľade na dobu, po ktorú študujete - v dňoch, budete sami na seba pyšní. A čo máte z tých minút, kedy len tak bez cieľa surfujete po internete? 6. Spestrite si to pokojne sami so sebou Už ste si niekedy pri nejakej činnosti nahlas opakovali, čo je potrebné urobiť? Aký je nasledujúci krok? Treba pri varení orestovať cibuľu, pridať na kocky nakrájané mäso, okoreniť a podusiť? Alebo vyvŕtať dierku, natĺcť hmoždinku, nasadiť skrutku, zasádrovat a zavesiť obraz? Rozprávajte sa, je jedno, že Vás nikto nepočuje, je dôležité, že sa počujete Vy. Opakujte si postup v cudzom jazyku. Je jedno, či to budú suroviny do polievky alebo nákup v obchode, napíšte si nákupný zoznam inak a miesto češtiny používajte cudzí jazyk. Rozšírite si tým slovnú zásobu a prestanete sa báť hovoriť. Môžete tiež pomenovávať veci, ktoré vidíte okolo seba. Idete po ulici a vidíte auto, povedzte auto a pridajte aj jeho farbu. Počujete spievať vtáky, cítite vietor, vidíte, že prší, pomenujte to. Keď si nebudete vedieť rady, je tu slovník, ktorý Vám s hľadaním vhodného slovíčka pomôže. 7. Motivujte sa Motivácia je v učení sa čomukoľvek tým najúčinnejším učiteľom. Zamyslite sa nad tým, čo chcete dosiahnuť a tiež nad tým, ako to dosiahnuť. Základom je rozhodnutie, ako získam informácie, kde ich získam a ako s nimi naložím. Pretransformujme to teda do jazyka - ako sa naučím jazyk, kde sa naučím jazyk a ako s danými znalosťami naložím. Budem len sedieť doma a už nikdy cudzím jazykom neprehovorím, alebo si kúpim letenku a poletím do danej krajiny? Rozhodnutie je, samozrejme, na Vás, napriek tomu najlepším učiteľom je prax. Preto zoberte odvahu, sadnite do lietadla a vyrazte. Nebojte sa dať si práve túto cestu za cieľ a nechajte motiváciu, ako svoj hnací motor, nech Vám v učení pomôže. 8. Vyhnite sa klišé Poznáte to, vety, ktoré Vás brzdia. Myšlienky, ktoré Vás presviedčajú o niečom, čo nemusí byť úplná pravda. Tu je niekoľko z nich: Nehovorte si, že ste príliš starí. Učiť sa jazyky môžete v každom veku. Jazyky mi nejdú. Je pravdou, že niektorým ľuďom ide lepšie matematika, iným naopak jazyk. Avšak nehľadajte prekážky, hľadajte spôsoby, ako ich prekonať. Ak si napríklad nie ste istí, že sa jazyk naučíte sami bez pomoci, nájdite si kurz. Bojím sa, že sa mi budú ostatní smiať. Nebojte sa, veď ostatní návštevníci onoho kurzu sú na tom úplne rovnako ako Vy. Ak sa bojíte chyby v zahraničí, nebojte sa. Miestni sa Vám budú snažiť porozumieť a pomôcť, a ak sa pred nimi strápnite, nevadí, veď je len malá pravdepodobnosť, že ich ešte niekedy znova stretnete. 9. Nehľadajte dôvody, prečo to nejde, ale možnosti, ako by to mohlo ísť Sadnite si k internetu a hľadajte. Metód, ako sa jazyk naučiť je veľa. Napriek tomu tou najúčinnejšou je lektor. Nájdite preto agentúry vo Vašom meste, zistite, akou metódou jazyk učia a vyskúšajte si ukážkovú lekciu (niektoré agentúry ju ponúka zadarmo, iné za poplatok). Ak sa Vám metóda zapáči, neváhajte sa pustiť do učenia. Veľmi skoro zistíte, ako dôležité je mať lektora. Pokiaľ Vám aj napriek všetkému úsiliu žiadna z agentúrami používaných metód nevyhovie, nezúfajte. Ľudia musia obísť najrôznejšie miesta, vyskúšať zopár lektorov, než nájdu toho, ktorý im vyhovuje. Je tiež rozdiel medzi individuálnou a skupinovou výučbou, podrobne sme ich rozoberali v organizačných formách výučby. Ak informácie zhrnieme, jednoznačnou výhodou individuálnej výučby je to, že máte lektora sami pre seba, že sa venuje iba Vám a nič Vám neutečie. Lekciu môžete preplánovať a povedať, čo konkrétne Vám vadí alebo čo potrebujete bez ohľadu na zvyšok skupiny. Vhodným miestom, kde takého lektora hľadať, je Škola Populo. Koordinátorky zistia Váš cieľ a nájdu Vám lektora na mieru. Celá výučba bude tak len vo Vašej réžii a nemusíte sa báť, že sa Vám lektor bude smiať. Len si to predstavte, veď on bol pred pár rokmi v rovnakej situácii, ako ste teraz vy - nevedel vôbec nič a teraz môže sedieť pred Vami a pomôcť Vám docieliť to, čo v tejto chvíli docieliť chcete. Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.  

Čo Vás napadne, keď sa povie slovo ŠKOLA? Základná škola, stredná škola, vysoká škola, niekoho možno tiež to, že škola je základ života. Nech už vymyslíte odpoveď akúkoľvek, takmer vždy Vás nakoniec napadne jedno z dvoch mien - Mária Terézia alebo Jan Amos Komenský. Školskú dochádzku v Slovenskej republike určite veľmi dobre poznáte, ale viete, kde a kedy bola povinná školská dochádzka zavedená ako prvá? Alebo ako vyzerala školská dochádzka za vlády Márie Terézie? A napadlo Vám niekedy, že zahraničné školstvo nemusí byť rovnaké ako to slovenské? Odpoveď na nielen tieto otázky Vám poskytneme v nasledujúcom článku. Zavedenie povinnej školskej dochádzky Jedna z úvodných otázok znela: "Kde a kedy bola povinná školská dochádzka zavedená ako prvá?" Ak si myslíte, že na území dnešných Čiech, Moravy a Sliezska, pletiete sa. Napriek tomu pre odpoveď nemusíte jazdiť nikam ďaleko. Ako prvé zaviedlo povinnú školskú dochádzku roku 1592 protestantské vojvodstvo Pfalz-Zweibrücken, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Nemecka. Potrebujete doučovanie? V Škole Populo doučujeme všetky predmety základných a stredných škôl. Naši lektori pomáhajú s prípravou do školy, vyvetľujú školskú látku a pripravujú žiakov a študentov na písomky a testy.  Chcem doučovanie Školstvo za Márie Terézie Na slovenskom území zaviedla túto povinnosť až Mária Terézia, ktorá roku 1774 nechala položiť jej základy. Neskôr, roku 1869, bol vyhlásený ríšsky školský zákon, ktorý určoval, že povinná školská dochádzka začína v šiestich rokoch a trvá pre chlapcov i dievčatá po dobu ôsmich rokov. Základné školstvo sa vtedy delilo, podobne ako dnes, na dva stupne, školu všeobecnú a školu občiansku. Všeobecnú školu navštevovali nielen žiaci od 6 do 11 rokov, ale aj tí, ktorí nepokračovali v štúdiu na občianskej škole. Prvé československé školstvo Ani po vzniku Československa sa školský systém príliš nezmenil. Vtedajšia vláda ho len upravila pre svoje potreby. Zákon zaviedol spoločné triedy pre dievčatá i chlapcov, zrušil úľavy z povinnej školskej dochádzky a rozdelil vzdelávanie. Žiaci navštevovali najprv všeobecné školy, po vzore habsburskej monarchie, a následne pokračovali v štúdiu na vyšších všeobecných školách, mestských školách alebo na jednej zo stredných škôl. Tí žiaci (14-16 rokov), ktorí ďalej na pokračovacích školách neštudovali, povinne navštevovali kurzy pri školách všeobecných alebo občianskych. Školstvo vo svete Toľko k zavedeniu školskej dochádzky a ku školskému systému na území dnešnej Slovenskej republiky. Ale nie všade je školstvo rovnaké. Svetové školstvo sa od toho slovenského vo väčšej či menšej miere odlišuje, pritom tri základné stupne vzdelávania zostávajú. Základné delenie vzdelávacieho systému – stupne vzdelávania: Primárny stupeň zahŕňa predovšetkým povinnú školskú dochádzku, teda prvý a druhý stupeň základnej školy. Je pritom na konkrétnom štáte alebo správnom obvode, aby si určil jeho dĺžku. K sekundárnemu stupňu vzdelávania sa radia stredné školy, terciálny stupeň zastupujú školy vysoké alebo vyššie odborné. Nie všade však nájdeme tie isté formy stupňov a škôl. Na nasledujúcich riadkoch Vás postupne zoznámime so školskou dochádzkou vo vybraných krajinách sveta. Taliansko - Európa: Ako prvé sa pozrieme na Taliansko. Tento štát, hoci je nám pomerne blízko, má školstvo, ktoré sa od toho slovenského značne odlišuje. Hlavne teda v trojmesačných hlavných prázdninách. Tento fakt pritom nie je tak skvelý, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Žiaci totiž navštevujú školu aj v sobotu. Nástup k povinnej školskej dochádzke je pritom rovnaký, ako v Slovenskej republike, teda v šiestich rokoch. Najprv navštevujú prvý stupeň, a to až do jedenástich rokov, potom nižšiu strednú školu, ktorá nahrádza druhý stupeň, a z nej následne v štrnástich rokoch prestupujú na školu strednú. Povinná školská dochádzka trvá v Taliansku 12 rokov. Talianske deti teda dostávajú v školách dosť zabrať. Čínska ľudová republika - Ázia: Ale nezostávajme len v Európe, pozrime sa aj do Ázie, konkrétne teda do Číny, kde povinná školská dochádzka trvá 9 rokov. Základná škola má v Čínskej ľudovej republike zvyčajne šesť tried, tri nižšie a tri vyššie. Nasleduje vzdelávanie na nižšej strednej škole, ktorá má taktiež tri triedy. V priebehu školskej dochádzky sa žiaci učia rovnaké predmety, ako v Slovenskej republike, navyše je tu čínština, čo je v tomto štáte pochopiteľné. Čínske školstvo pritom veľmi rýchlo silnie, a hoci by malo byť, rozhodne nie je zadarmo. Amerika: Západnú pologuľu v tomto článku reprezentujú hneď dva štáty, sú nimi USA a Kanada. Hlavný rozdiel medzi slovenským a americkým školstvom je jednotnosť slovenského školstva. Ak prídeme na akúkoľvek školu v rámci Slovenskej republiky, vždy sa stretneme s podobnými pravidlami, priebehom štúdia, učebnicami, čo v USA neplatí. Spojené štáty - USA Ak navštívime niekoľko škôl napríklad v USA, zistíme, že každá z nich má iný vzdelávací program, často začína povinná školská dochádzka v rôznom veku dieťaťa a to od 5 do 8 rokov, žiaci preto zo škôl odchádzajú medzi 14 a 18 rokom. Je tomu tak vďaka provinciám, ktoré školy spravujú. Prvým stupňom vzdelávania je v USA škôlka, takzvaná Kindergarden, nasleduje Primary School, kde žiaci študujú prvých päť rokov. Middle School je obdobou nášho druhého stupňa, od šiestej do ôsmej triedy, a na ňu nadväzuje High School, ktorú žiaci navštevujú až do 18 rokov veku, teda od deviateho až do dvanásteho ročníka. V USA existujú iba všeobecne zamerané stredné školy. Vzdelávanie na nich je veľmi podobné slovenským vysokým školám. Študent musí za štyri roky splniť určitý počet kreditov a predmetov. Z tých základných musia absolvovať 8 semestrov angličtiny (počítajú sa sem aj divadlo, príhovory, debaty alebo kreatívne písanie), 6 semestrov matematiky a 4 semestre cudzieho jazyka, najčastejšie španielčiny. Veľkou výhodou pre študentov je tiež to, že stredné školy v USA ponúkajú veľké množstvo rôznych predmetov, a to v rozmedzí niekoľkých desiatok až stoviek možností. Študent sa tak môže špecializovať na konkrétny predmet, ktorý ho baví a chce ho študovať. Kanada V Kanade môžu byť rozdiely aj medzi školami v rámci provincie. Školy sú spravované tzv. Školskou radou, ktorá rozhoduje o dôležitých záležitostiach škôl v obvode (poplatky za vzdelávanie, platy vyučujúcich, stavebné úpravy škôl, financovanie vybavenia). O každodenných záležitostiach spojených so školou rozhoduje riaditeľ. Školská dochádzka trvá v Kanade 12 rokov, žiaci však môžu štúdium ukončiť aj skôr a to konkrétne v 15 rokoch, pokračovanie do 18 rokov je nepovinné. Kanadské stredné školy ponúkajú žiakom na štúdium základné predmety, ďalej si môžu vybrať predmety, ktoré ich zaujímajú a zdokonaľovať sa v nich. Bežný školský deň trvá 7 hodín vrátane 1 hodiny na obed. Austrália Medzi štáty, ktoré v tomto článku predstavujeme, sme samozrejme nemohli zabudnúť na celý kontinent. A to Austráliu. Veľkou zaujímavosťou je doba začiatku školského roka. Pretože je Austrália na južnej pologuli Zeme, ročné obdobia tu vyzerajú úplne opačne ako u nás. Najväčšie horúco prichádza v tom istom období, v akom je v Slovenskej republike zima, preto austrálsky školský rok začína vo februári a končí v čase, keď k nám prichádza zima. Egypt – Afrika: A ako poslednú nesmieme vynechať tiež Afriku, školstvo je tu všeobecne na nízkej úrovni, aby sme však niektorým štátom nekrivdili, musíme zdôrazniť, že kvalita školstva sa v Afrike veľmi líši. Je však faktom, že gramotnosť v niektorých štátoch je veľmi nízka. Štátom, ktorý sme sa rozhodli v tomto článku predstaviť ako afrického zástupcu, je nám známy a Slovákmi a Čechmi, obľúbený a často navštevovaný Egypt. Egyptský vzdelávací systém môžeme v zásade rozdeliť na 2 systémy, štátny a súkromný. Hoci sa to nezdá, tieto dva systémy sa razantne odlišujú. Zatiaľ čo v štátnom školstve študenti neplatia žiadne poplatky, súkromný systém je dostupný len pre veľmi bohatých ľudí a cudzincov žijúcich v Egypte. V štátnych školách môže byť aj viac ako 40 žiakov v triede a vzdelávanie je otvorené všetkým obyvateľom. Za vzdelávanie súkromné ​​vláda nezodpovedá, je tu menší počet študentov aj kvalitnejšia výučba. Bežná je tiež výučba v arabčine na štátnych školách a v angličtine na školách súkromných. Školstvo je naprieč svetom veľmi odlišné, a nie vždy pre cudzincov pochopiteľné. Ale skúste sa zamyslieť. Čo by asi povedali žiaci a žiačky základných škôl, keď by sme povinnú školskú dochádzku predĺžili na 12 rokov? A ako by sa tvárili, keby sme ich postavili pred úplne iný vzdelávací systém, než na aký sú študenti či študentky zvyknutí? Problém so vzdelávaním a so systémom vo všeobecnosti by však mohli mať všetci študenti, nielen tí slovenskí. Veľmi zaujímavé je porovnanie egyptskej a britskej základnej školy. Pre študentov, potomkov cudzincov žijúcich v Egypte, je podľa onoho porovnania lepšie vzdelávať sa na súkromných školách. Každá škola vyzerá inak, na každej škole sa inak učí, preto je sa hodí pripomenúť jedno príslovie: Iný kraj, iný mrav. A to platí aj o školstve. Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

V predošlých článkoch sme sa venovali organizačným formám výučby, alternatívnym spôsobom vzdelávania a domácej výučbe. Tentokrát si predstavíme metódu, ktorá spája mnoho inštitúcií i rodičov. Výučba matematiky pomocou Hejného metódy sa rozšírila do mnohých krajín. Poďme sa teraz spoločne pozrieť na túto metódu, jej zakladateľa a princípy, ktorými sa riadi. Hejného metóda Zakladateľom je Milan Hejný, avšak princípy samotnej Hejného metódy vznikli skôr. Vít Hejný, otec Milana Hejného, ​​zisťoval, prečo si jeho žiaci radšej pamätajú vzorčeky, než aby sa snažili porozumieť problémom a prísť na ich riešenie. Preto sa Vít Hejný rozhodol hľadať neštandardné úlohy a testovať ich na žiakoch. Jeho poznatky sa však kvôli politickej situácii viac nerozšírili. Nadviazal na ne až zakladateľ tejto metódy Milan Hejný, ktorý otcové poznatky rozpracoval a spoločne so svojimi spolupracovníkmi ich v roku 1987 publikoval. V deväťdesiatych rokoch začal postupne vznikať tím, ktorý sa novou metódou zaoberá. Pod nakladateľstvom Fraus napísali učebnice pre žiakov navštevujúcich prvý stupeň základnej školy. Roku 2013 bola Milanom Hejným založená spoločnosť H-mat, ktorá novú metódu rozvíja a šíri. Hejného metóda sa rozbehla najmä v susednom Česku, ale zaujímajú sa o ňu aj ostatné krajiny v Európe ako Fínsko, Švédsko, Poľsko, Grécko. Dokonca má svojich priaznivcov už aj v Kanade. Na Slovensku je ešte v začiatkoch, uplatňuje ju zatiaľ len zopár škôl. Hejného metóda v Škole Populo Naši lektori vyučujú tiež podľa Hejného metódy. Neváhajte nás kontaktovať a objednajte si individuálne doučovanie podľa vašich požiadaviek. Mám záujem Kľúčové princípy metódy Ako každá metóda sa aj táto riadi určitými princípmi. Konkrétne je ich 12 a zakladajú si na tom, aby sa žiaci stretávali s matematikou radi a objavovali ju s radosťou. 1. Budovanie schém - dieťa vie aj to, čo sa neučilo Priblížme si tento princíp na jednoduchom príklade. Ak sa vás niekto spýta na počet dverí vo vašom byte, asi mu neodpoviete hneď. Po chvíli mu však správne číslo poviete. Predstavíte si totiž schému vášho bytu a v duchu spočítate dvere. Obdobne je to aj s matematickými schémami. Žiaci si predstavujú určité situácie a spájajú si ich s číslami. Schémy majú svoje vlastnosti. Medzi ne patrí napríklad to, že sa utvárajú v dôsledku potrieb človeka. Ak potreba chýba, schéma sa nevytvorí. Ďalšia z vlastností je napríklad to, že spoločné riešenie problému môže viesť k lepšiemu riešeniu, ako keď rieši problém jednotlivec. Deti majú schémy v hlave tiež. Hejného metóda ich posilňuje, navzájom prepája a vyvodzuje z nich konkrétne úsudky. Aj preto si deti rýchlo uvedomia, že polovica je tiež aj číslo (0,5), alebo nemajú problémy s inak veľmi “problémovými” zlomkami. 2. Práca v prostrediach - výučba opakovanou návštevou Ak deti poznajú prostredia, v ktorých sa cítia dobre, neznáme veci ich nerozptyľujú. Plne sa sústredia len na zadanú úlohu a neznámy kontext ich neobťažuje. Každé z približne 25 použitých prostredí funguje trochu inak (rodina, cesta autobusom, jednoduché krokovanie, …). Systém prostredí je motivačne nastavený tak, aby zachytil všetky štýly učenia sa a fungovania detskej mysle. Tá je potom motivovaná k ďalším experimentom. Využitie približne 25 rôznych prostredí ponúka viacero možností. Tieto prostredia obsahujú na seba nadväzujúce úlohy, ktoré majú rovnaký námet. Pestré úlohy sa stávajú výzvou a nabádajú žiakov k odhaleniu ich riešenia. 3. Prelínanie tém - matematické zákonitosti neizolujeme Informácie neodovzdávame dieťaťu samostatne, vždy sú uložené v známej schéme, ktorú si dieťa kedykoľvek predstaví. Matematické javy a pojmy od seba neodtrhávame, ale zapájame pri nich rôzne stratégie riešení. Dieťa si potom samo vyberá, čo mu vyhovuje viac a čo mu je viac prirodzené. Na hodinách potom nepočuť ono klasické: "Jááj, pani učiteľka, to sme preberali pred dvoma rokmi, to si už nepamätáme …” Matematika je o súvislostiach, ktoré si žiaci vybavujú spoločne s ostatnými poznatkami. A to v schémach. Žiaci dostávajú možnosť si vybrať pre seba ideálnu stratégiu na vyriešenie problému. V praxi to teda znamená, že je žiak oboznámený s mnohými možnosťami, ako príklad vyriešiť. Sám si však vyberie jednu, tú pre neho správnu. Témy sa stále opakujú a tým sú pre žiakov zrozumiteľnejšie, pochopiteľnejšie a zábavnejšie. Žiaci sa napríklad učia sčítať a odčítať v rôznych prostrediach. Pri činnostiach ako tlieskanie, krokovanie alebo zapisovanie šípok, pri hre a riešení úloh z prostredia autobusu (nástup a výstup cestujúcich) alebo za pomoci geometrických prostredí (voľba dlaždíc potrebných pre pokrytie podlahy, tvorenie obrazcov z drievok a pod.). 4. Rozvoj osobnosti - samostatné uvažovanie žiakov Jednou z hlavných motivácií prof. Hejného pri vytváraní novej metódy bol dôraz na to, aby sa deti nenechali v živote manipulovať. Pri výučbe je dôležité, aby učiteľ nepodával žiakom hotové poznatky. Žiaci sa učia argumentovať, diskutovať a vyhodnocovať. Žiaci vedia, čo je pre nich správne, rešpektujú druhého a vedia sa rozhodovať. Hejného metóda so sebou prináša aj spoločenské zručnosti. Sú nimi napríklad pozornosť, porozumenie, využívanie nápadov druhých k vlastnej inšpirácii, sebapoznanie a sebahodnotenie. 5. Skutočná motivácia - neviem a túžim vedieť Všetky matematické úlohy sú v Hejného metóde postavené tak, aby deti ich riešenie "automaticky" bavilo. Správna motivácia je tá, ktorá je vo vnútri, nie nútenie zvonka. Deti prichádzajú na riešenie problémov vďaka svojej vlastnej snahe. Neokrádajme deti o radosť z vlastného úspechu. Vďaka atmosfére v triedach sa potom kolegiálne tlieska všetkým – aj tým, ktorí na daný jav, či riešenie prídu neskôr. Úlohy sú vymyslené tak, aby ich riešenie žiakov bavilo a aby k výsledku dospeli sami vďaka svojej snahe. Každé dieťa je zvedavé a má silnú potrebu poznávať. Motivácia detí je často naliehavá (dieťa chce niečo vedieť hneď teraz) a prchavá (dieťa chce vedieť všetko o danom priestore). 6. Reálne skúsenosti Ak necháme jedného žiaka spočítať okná, ďalší žiak podobným spôsobom spočíta knihy alebo ovocie. Žiaci sa učia od seba navzájom a spoznávajú, že tento počet môžu vyjadriť napríklad na prstoch alebo pomocou zápisu čísla. Využívame vlastné skúsenosti dieťaťa, ktoré si samo vybudovalo od prvého dňa svojho života – doma, s rodičmi, pri objavovaní sveta vonku pred domom, či na pieskovisku s ostatnými deťmi. Staviame na konkrétnej prirodzenej skúsenosti, z ktorej dieťa následne dokáže urobiť všeobecný úsudok. Deti napr. "šijú šaty" pre kocku, a tým sa automaticky naučia, koľko má kocka stien, koľko vrcholov, ako vypočítať jej povrch … Aj keď žiak pri riešení úlohy neuspeje, napriek tomu získa skúsenosť a zapamätá si postup, akým sa k výsledku nedostane. Preto neskôr pri druhom riešení zvolí postup iný, až sa nakoniec dopracuje k správnemu riešeniu. 7. Radosť z matematiky Skúsenosti hovoria jasne: tá najúčinnejšia motivácia prichádza z detského pocitu úspechu, z jeho úprimnej radosti, ako dobre sa mu podarilo vyriešiť primerane náročnú úlohu. Je to radosť z vlastných pokrokov, ale aj z uznania spolužiakov a učiteľa. Matematika tak pre deti nie je "strašiakom", o ktorom už v slovenskom školstve kolujú legendy. Naopak, keď vidia vzorček, ich reakcia nie je averziou, ale nadšením: To poznám, to vyriešim! 8. Vlastný poznatok Každá vec, ktorú sa naučíme sami, nám urobí väčšiu radosť, ako vec, ktorú dostaneme už hotovú. Preto sú úlohy koncipované tak, aby mali žiaci možnosť matematiku spoznávať. Objavovať nové informácie a zbierať poznatky. Vďaka vlastným skúsenostiam si danú látku zapamätajú a porozumejú jej oveľa lepšie, než v prípade, že by sa pojmy učili naspamäť. Keď má prvák poskladať zo zápaliek štvorec, vezme jednu, druhú, tretiu … Stále mu to nestačí, vezme preto štvrtú zápalku a poskladá štvorec. Potom sa rozhodne poskladať väčší štvorec. Vezme ďalšie zápalky a zloží väčší štvorec. Už začína tušiť, že ak bude chcieť poskladať ešte väčší štvorec, potrebuje na to vždy ďalšie štyri zápalky. Je na ceste k objavu vzorca na výpočet obvodu štvorca. 9. Učiteľ ako sprievodca Pri výučbe Hejného metódou je učiteľ organizátorom hodiny, zadáva úlohy a povzbudzuje žiakov v objavovaní. Hlavnými postavami v hodine sú vždy žiaci, ktorí daný problém riešia a diskutujú o ňom. Zdieľajú si svoje poznatky a skúsenosti. Prehlbujú si navzájom vedomosti a zovšeobecňujú ich. 10. Práca s chybou - Predchádzame zbytočnému strachu detí Vždy, keď urobíme chybu, poučíme sa a nabudúce ju už neurobíme. Rovnako to je aj  s chybami v matematike. Ak cesta, ktorú si žiak k vyriešeniu príkladu zvolí, nie je správna, nedopočíta sa k výsledku. Pri druhom pokuse teda logicky zvolí iný postup. Učia sa hľadať chyby a vysvetľovať, prečo ich urobil, a nabudúce sa mu podarí vypočítať úlohu rýchlejšie a lepšie. Chyby využívame ako nástroj na učenie. Podporujeme deti, aby si chyby našli sami, a učíme ich vysvetľovať, prečo chybu urobili. Vzájomná dôvera medzi dieťaťom a učiteľom potom podporuje radosť žiakov z vykonanej práce. 11. Primerané výzvy Každý žiak je iný, každému ide lepšie iné učivo a každý inak rýchlo postupuje. Preto sú žiakom predkladané rôzne ťažké úlohy. Každému podľa jeho aktuálnych schopností a zručností. 12. Podpora spolupráce Cieľom je, aby robili všetci žiaci pokroky a radovali sa z úspešne vypočítaného príkladu. Každý z nich pritom vie svoj výsledok okomentovať, teda povedať, ako príklad počítal. Ostatní si z jeho postupu môžu vziať príklad, a tým si rozširujú svoje poznatky. Deti nečakajú, kým sa výsledok objaví na tabuli. Pracujú v skupinkách, vo dvojiciach alebo samostatne. Každý žiak je schopný povedať, ako sa k výsledku dopracoval a vie to vysvetliť i druhým. Výsledok sa rodí na základe spolupráce. Učiteľ tu nie je konečnou autoritou, ktorá len povie, kde je pravda, a otočí ďalšiu stranu učebnice. Žiaci si budujú vlastné plnohodnotné poznatky, o ktorých neustále premýšľajú. Učebnice podľa prof. Hejného Ako sme sa už zmienili, pri výučbe sú používané špeciálne učebnice s najrôznejšími typmi úloh rôznych obtiažností. Rovnako tak má učiteľ možnosť predložiť pred žiaka test, pri ktorom si bude môcť vybrať, či vyrieši ľahkú, ťažšiu alebo najťažšiu úlohu. Pri ich písaní sa autorský tím riadi niekoľkými zásadami: porozumenie je dôležitejšie ako zručnosť, chyba nie je nežiaduca, platí príslovie, že chybami sa človek učí, primerané možnosti pre každého žiaka, poskytneme žiakovi čas, aby učivo pochopil, nepredkladáme mu už hotové informácie, necháme ho, nech na riešenie príde sám, pri výučbe je dôležitá komunikácia, preto je učiteľ zároveň poradcom, moderátorom diskusií aj dirigentom celej výučby. Rovnako ako každá nová i stará metóda sa aj táto nezaobíde bez svojich podporovateľov a kritikov. Prieskum konaný v roku 2018 ukázal, že žiaci, ktorí sa učia Hejného metódou, sú v matematike rovnako úspešní, ako tí, ktorí sa ju učia metódami klasickými. Prečo ju teda niektorí nechcú? V porozumení matematiky pomáha tejto metóde aj forma hry a aj digitálna hra Matemág, ktorá žiakov sprevádza cestou plnou dobrodružstva, matematiky a hádaniek. Prevedie deti matematikou tak, že si ani neuvedomia, že si ju precvičujú a nebudú chcieť s jej hraním až do poslednej chvíle prestať. Matematika sa pomocou tejto metódy vyučuje už na viac ako 700 školách. Ak sa Vám metóda zapáčila a chcete sa o nej dozvedieť viac, kontaktujte školu vo Vašom okolí, pomôcť Vám môže mapa škôl podporujúcich túto metódu. Dozviete sa z nej tiež, v akom rozsahu je na konkrétnych školách matematika vyučovaná. Zdroje: https://www.indicia.sk/aktivity/hejneho-metoda Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.  

V predošlých článkoch sme sa venovali obvyklým aj menej obvyklým podmienkam vzdelávania, teda tomu, ako môžu učitelia vyučovať alebo naopak ako môžu byť žiaci vyučovaní. Ale čo keď je to inak? Čo ak je dieťa natoľko zvedavé, že ho školský systém vzdelávania jednoducho brzdí? A môže mať žiak súčasne rodičov a učiteľov? Aké výhody a nevýhody môže mať domáce vzdelávanie? Na tieto otázky sa Vám v tomto článku pokúsime odpovedať. Vznik Najprv by sme si mali pojem domáce vzdelávanie ľahko priblížiť. Tento spôsob vzdelávania žiakov, prípadne študentov, patrí medzi takzvané alternatívne spôsoby vzdelávania. Vzniklo v 60. rokoch minulého storočia v USA. A okrem Nemecka je dnes legálne vo všetkých krajinách Európskej únie. Podmienky domáceho vzdelávania: Tento druh vzdelávania môžeme nájsť na vybraných základných školách. Domáce vzdelávanie sa tiež nezaobíde bez podmienok. Prvou z nich je, že sú žiaci vzdelávaní v súlade s Rámcovým vzdelávacím programom a Školským vzdelávacím programom školy. V praxi to znamená, že žiak sa učí úplne rovnaké učivo ako jeho spolužiaci v škole. Len s tým rozdielom, že domáce vzdelávanie je rýchlejšie a efektívnejšie pre samotného žiaka - nezdržuje sa pri učive, ktorému rozumie, a učí sa svojím vlastným tempom. Ďalšia z podmienok je povinné preskúšanie, a to najmenej dvakrát za školský rok. Formu preskúšania stanovuje škola a výsledok je často žiakom vydávaný v slovnej forme. Podobu hodnotenia však navrhujú rodičia, preto sa môže u žiakov líšiť. Tretia a rozhodne nie posledná podmienka je vzdelanie rodičov. Najčastejšie vyučuje žiaka matka, preto je dôležité jej najvyššie dosiahnuté vzdelanie. V prípade, že dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy, musí mať vzdelávajúci rodič minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou. V prípade druhého stupňa je to už vzdelanie vysokoškolské. Zaujíma vás individuálne doučovanie? Doplňte domáce vzdelávanie o doučovanie v Škole Populo, ktoré prebieha vždy formou 1 lektor na 1 študenta. Doučujeme všetky predmety ZŠ a SŠ. Mám záujem o doučovanie Posúdenie žiadosti: Žiadosť rodičov o domáce vzdelávanie dieťaťa posudzuje riaditeľ školy. K tejto žiadosti musia rodičia doložiť vyjadrenie psychologicko-pedagogickej poradne a najvyššie dosiahnuté vzdelanie učiaceho rodičia. Ak rodičia podmienky školy a celého individuálneho vzdelávania neplnia, môže škola dohodu o domácom vzdelávaní vypovedať a žiak je zaradený do bežného režimu školy. V prípade domáceho vzdelávania sú žiakom často zapožičané učebnice, odporúčané pracovné zošity a pod. Žiaci sa často môžu tiež zúčastniť akcií školy, výletov alebo iných aktivít organizovaných školou. Výhody domáceho vzdelávania: Každý rodič pozerá na domáce vzdelávanie inak. Poďme si teraz spoločne predstaviť hlavné výhody, ktoré tento spôsob vzdelávania pre žiaka má. Po prvé je to prirodzená forma učenia. Žiak nemusí celý deň sedieť v školskej lavici alebo pri písacom stole. Môže rodičom pomáhať pri bežných domácich činnostiach, napríklad tým, že spočíta vyprané tričká alebo spáruje ponožky. Môže pomáhať pri nákupe, počítaním rožkov alebo celkovej ceny nákupu. A nie je to len matematika. V prípade, že žiak býva v rodinnom dome, môže sa učiť na záhrade, spoznávať stromy, pozorovať, ako sa v priebehu roka menia. Toto všetko ukazuje žiakovi, prečo sa všetkým týmto zručnostiam a znalostiam učí a načo ich potrebuje. Je to jeden zo spôsobov motivácie, na ktorý sa často v bežnom vyučovacom režime zabúda. Ďalšiu výhodu poskytuje vlastná individualita žiaka. Každý žiak sa učí inak rýchlo a každému ide lepšie či horšie niečo iné, preto je dôležité pozerať na každého individuálne. Žiaci sa zbytočne nezdržujú triedou a učia sa svojím vlastným tempom. V prípade, že ich niečo viac zaujíma, majú priestor si vedomosti doplniť. Naopak, v prípade, že žiak učivo nepochopil, môže sa mu rodič viac venovať a bez ohľadu na zvyšok triedy poskytnúť dieťaťu potrebný čas na pochopenie. A pre koho je táto alternatíva vzdelávania vhodná? Najčastejšie sú takto vzdelávaní žiaci s hendikepom, ale dôvodov môže byť oveľa viac. Túto formu výučby volia tiež rodičia, ktorí trávia so svojimi deťmi dlhšiu dobu v zahraničí, sú veriaci alebo žijú v súlade s prírodou. Táto alternatíva je tiež vhodná pre žiakov, ktorí sú zvedavejší a ich rodičia im chcú poskytnúť väčší priestor pre učenie. Aj upevňovanie rodinných väzieb môže byť dôvodom k domácemu vzdelávaniu, rovnako tak ako odovzdávanie hodnôt rodiny. Ako začať? Domáce vzdelávanie je o protikladoch. Individuálny prístup verzus socializácia dieťaťa. V praxi vyzerá domáce vyučovanie odlišne ako na papieri a tiež inak, než si väčšina ľudí predstavuje. Prax z domáceho vyučovania môže byť podnetom pre tých, ktorí nad touto alternatívou váhajú. A ako na to, keď chcete svoje dieťa učiť po svojom? Cesta je v prípade prvého stupňa celkom jednoduchá. Najskôr sa pozrite na zoznam škôl, ktoré podporujú domáce vzdelávanie, a nájdite tú, ktorá je Vám najbližšie. Kontaktujte učiteľov vo vybranej škole a dohodnite sa na postupe. Radi Vám poradia, ako konkrétne u danej školy postupovať. V prípade, že chcete, aby Vaše dieťa na túto školu prestúpilo, je nutné vyplniť žiadosť o prestup, ktorú schváli riaditeľ školy. Ďalej musíte zájsť do psychologicko-pedagogickej poradne, ktorá vydá vyjadrenie, nie odporúčanie, k domácemu vzdelávania. V neposlednom rade tiež doložte svoje alebo partnerkine / partnerovo najvyššie dosiahnuté vzdelanie. A po schválení a potrebných úkonoch môže individuálna domáca výučba začať.  Každé dieťa je originál, nenájdeme dve, ktoré by boli úplne rovnaké. Preto k nim musíme pristupovať odlišne. V prípade, že existuje učivo, ktoré rodič príliš neovláda, môže byť riešením individuálne doučovanie v Škole Populo. Skúsení lektori urobia všetko pre to, aby žiak všetko pochopil a odchádzal s pocitom, že jeho práca prináša výsledky. Ak teda individuálne doučovanie hľadáte, neváhajte sa na nás obrátiť. Zdroje: https://www.domacaskola.sk/ Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

V tejto časti blogu si postupne predstavíme najrôznejšie spôsoby, ako môžu učitelia vyučovať, alebo naopak ako môžu byť študenti či študentky vyučovaní. V zásade môžeme tieto spôsoby rozdeliť na dve skupiny. Organizačné formy výučby a alternatívne školstvo. A práve Waldorfskej pedagogike, ktorá je súčasťou alternatívneho školstva, sa budeme v tomto článku podrobnejšie venovať. Potrebujete doučovanie? Každoročne pomôžeme v Škole Populo tisícom žiakov a študentov pochopiť školskú látku, zlepšiť si známky alebo sa dostať na strednú školu. Mám záujem o doučovanie TRADIČNÉ VS. ALTERNATÍVNE ŠKOLY Aby sme sa mohli v systéme lepšie orientovať, najprv v krátkosti predstavíme delenie už spomínaných foriem výučby. Ako bolo už na úvod povedané, spôsoby výučby môžeme rozdeliť do dvoch skupín: – Prvou skupinou sú klasické školy so svojimi organizačnými formami výučby. Tento typ vyučovania iste poznáte. Učiteľ sa môže postaviť pred triedu a prednášať výklad, zadať študentom či študentkám samostatnú prácu, rozdeliť ich do skupín alebo ich individuálne vzdelávať. – Druhá skupina je o poznanie menej rozšírená. Dôvodov je hneď niekoľko, predovšetkým to, že rodičia často pristupujú k vzdelávaniu konzervatívne a od škôl očakávajú, že budú ich deti vyučovať rovnako, ako boli sami vyučovaní. Napriek tomu si alternatívne školstvo našlo aj v Slovenskej republike svojich zástancov, predovšetkým pre spôsob, akým sú žiaci na týchto školách vzdelávaní.  V Slovenskej republike môžu žiaci a študenti navštevovať dva typy škôl. Do prvej skupiny patrí Waldorfská škola, Montessori škola alebo Daltonský systém. Do druhej skupiny radíme Lesné alebo prírodné školy. Všetky tieto školy majú ale jedno spoločné, a to odlišný spôsob vzdelávania žiakov a študentov. Tým sú často vytvárané materiály "na mieru" a učia sa bez pomoci klasických učebníc. Študentom je tak daná možnosť slobodne sa rozhodnúť a samostatne sa rozvíjať. Rudolf Steiner a prvé školy Waldorfská pedagogika stavia na myšlienkach Rudolfa Steinera, rakúskeho filozofa, ezoterika a sociálneho mysliteľa. Ten vybudoval svoju prvú školu na želanie Emilia Molto, spolumajiteľa a riaditeľa továrne na cigarety Waldorf-Astoria, v roku 1919 v Stuttgarte. Táto škola mala pôvodne slúžiť pre deti robotníkov už spomínanej továrne. Postupne sa však táto metóda začala šíriť a vznikali ďalšie školy v Nemecku, Švajčiarsku alebo vo Veľkej Británii. Svoj útlm zažili školy v období druhej svetovej vojny, kedy boli buď uzavreté vedením, alebo zakázané štátom. Po vojne počet týchto škôl začal opäť stúpať. V Slovenskej republike sa Waldorfské základné a materské školy objavili až v roku 2001, kedy boli školy tohto typu začlenené do experimentálneho overovania. V tomto čase, napríklad, v Českej republike boli tieto školy už dávno začlenené do štátneho systému. Vlastná individualita Na rozdiel od klasických škôl sa Waldorfská škola vyznačuje tým, že neodovzdáva študentovi len vedomosti, ale rozvíja aj jeho tvorivé schopnosti a sociálne zručnosti. Učitelia tiež zohľadňujú vlastnú individualitu každého študenta, preto sú na zozname vyučovaných predmetov pridané tiež predmety tvorivo - umelecké, ktoré dávajú študentom možnosť vyniknúť v tom, čo ich baví. V hudobnej výchove sa už od prvej triedy všetci žiaci učia hrať na flautu a spievať. Hra na hudobný nástroj je tiež súčasťou každodenného vyučovania v blokoch. Výučba v blokoch Tieto bloky obvykle trvajú tri až štyri týždne a ich cieľom je plné sústredenie študenta na jeden predmet. Po tomto bloku nasleduje blok výučby iného predmetu. Bloky vyučovania vo všeobecnosti začínajú a trvajú cca dve hodiny do veľkej prestávky. Vyučujú sa tak predmety ako matematika, slovenský jazyk, prírodoveda alebo dejepis. Po prestávke nasledujú 45 minút dlhé hodiny cudzích jazykov alebo iných predmetov. Slovné hodnotenie Žiaci sa tu tiež nestretávajú s tradičnou formou hodnotenia, ale so slovným hodnotením. Toto hodnotenie dáva vyučujúcemu možnosť zdôrazniť študentove slabiny alebo naopak jeho prednosti. Výnimkou je prestup študenta či študentky na strednú školu, v takom prípade je slovné hodnotenie doplnené ešte klasickými známkami. Študentov pri výučbe nemotivujú známky, ale ich vlastný záujem niečo sa dozvedieť. Absencia klasických učebníc Pri výučbe nie sú používané klasické učebnice. Učiteľ vytvára a vyberá materiály žiakom "na mieru", na výrobe materiálov sa však podieľajú aj rodičia, a to napríklad v prvej triede, kedy svojim deťom vytvárajú ich prvú čítanku. Tá sa skladá z obrázkov a básničiek. Cieľom je, aby si k tomuto materiálu deti vytvorili vzťah. Namiesto učebníc si študenti zapisujú svoje poznatky do zošitov, a vytvárajú si tak svoju vlastnú učebnicu. Pomalšia výučba čítania a písania Vďaka tomu, že žiaci nepotrebujú učebnicu, vzniká priestor pre pomalšie vyučovanie čítania a písania. V prvom ročníku sa žiaci postupne zoznámia so všetkými písmenami abecedy, v polovici druhého ročníka potom prichádza na rad čítanka od rodičov. Písať sa žiaci učia súbežne s výučbou písmen, najprv píšu písmená samostatne, neskôr v jednotlivých slovách z nich zložených. Najprv sa žiaci učia písať tlačenými písmenami, v tretej triede potom písaným písmom. Skorá výučba cudzích jazykov Typická je tiež výučba dvoch cudzích jazykov už od prvého ročníka základnej školy. Najprv sa žiaci učia jazyk formou hovorovou (pesničky, básničky, riekanky) a až vo štvrtom ročníku je k tejto forme pridaná aj forma písaná (gramatické javy, slovosled a pod.). Tvorivá činnosť všetkých žiakov Dôraz je tiež kladený na tvorivú činnosť, žiaci vytvárajú vlastné výrobky (vlastný odev, predmet z dreva, predmet z kovu). Všetky tieto činnosti vykonávajú všetci bez rozdielu pohlavia. Do výučby sú zaradené aj predmety ako eurytmia (pohybové umenie typické pre waldorfskú školy) a kreslenie foriem (kreslenie rozlične symetrických obrazcov voľnou rukou).  Výučba zážitkom Výučba pomocou zážitku, aj o to waldorfská pedagogika usiluje. Preto sa žiaci a študenti každú novú látku učia maximálne naživo, obrazovo a pomocou fantázie. Napríklad výučba násobilky prebieha za pomoci rytmickej aktivity spojenej s pohybom. Prirodzená autorita učiteľov Učitelia majú vo svojich triedach prirodzenú autoritu a so svojimi študentmi sa zdravia aj lúčia podaním ruky. Preferovaný je jeden triedny učiteľ po celú dobu štúdia, v prípade základnej školy od prvého až po deviaty ročník. Tento učiteľ tiež vo svojej triede vyučuje maximálny počet predmetov. Slávenie sviatkov a slávností Okrem netradičnej výučby je tiež kladený dôraz na slávenie sviatkov a slávností, v ktorých sa študenti zaoberajú predovšetkým ich zmyslom pre človeka a ponaučením. Súčasťou školského roka sú tiež jarmoky, slávnosti a akadémie, na ktorých študenti predstavujú svoje výrobky alebo predvádzajú dramatické umenia. V ôsmom ročníku tiež žiaci nacvičujú predstavenie, ktoré niekoľkokrát zahrajú, a s ktorým vystupujú aj na divadelnom festivale waldorfských škôl v českom Písku. Učitelia, žiaci a rodičia - tri základné piliere vzdelávania Waldorfské školy zapájajú do svojich aktivít aj rodičov. A to nielen tvorbou čítanky pre tých najmladších. Rodičia sú popri žiakoch, študentoch a učiteľoch akýmsi tretím pilierom vzdelávania. Rodičia sa zapájajú do všetkých aktivít školy, pomáhajú pri organizovaných akciách a aktívne sa zúčastňujú triednych schôdzok konaných každý mesiac. Na týchto školách je často vyžadovaná úhrada zvýšených nákladov na výučbu, školné. Kritika waldorfskej pedagogiky Waldorfská pedagogika sa aj napriek svojej snahe odlíšiť sa od klasického vzdelávacieho systému stále stretáva s kritikou. Predovšetkým pre absenciu klasického známkovania a skorú výučbu cudzích jazykov. Ďalšími z kritizovaných bodov sú tiež duchovné stránky vzdelávania, absencia učebníc a príliš veľká zodpovednosť triedneho učiteľa. Záverom treba povedať, že každá škola má svoje pozitíva, body v ktorých vyniká, a svoje negatíva, naopak niečo, čo je potrebné zlepšiť. Pri výbere školy je však dôležité zistiť či presne táto škola bude budúcemu žiakovi, žiačke, študentovi, študentke vyhovovať. Zároveň je výber školy aj o presvedčení rodičov o tom, akým štýlom chcú, aby bolo ich dieťa vyučované. "Nesmieme vychovávať ľudí nespokojných so sebou, uzavretých do svojho vnútra, ale musíme vychovávať ľudí, ktorí môžu slobodne a otvorene predstupovať pred svet a ktorí môžu slobodne a otvorene konať v zmysle toho, čo je prospešné svetu." (R. Steiner). Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

V tejto časti blogu  sa zaoberáme organizačnými formami výučby. Ak už sa bavíme o ktorejkoľvek z nich, všetky majú jedno spoločné, a to dieťa v centre pozornosti. Tento seriál by nebol kompletný, keby sme sa nezmienili o priekopníčke novej metódy školskej výučby a jej poznatkoch. V tomto článku sa teda budeme zaoberať Mariou Montessori a jej originálnym spôsobom výučby. Máte záujem o doučovanie? V Škole Populo doučujeme všetky predmety základných a stredných škôl. Doučujeme tiež vybrané predmety vysokých škôl a cudzie jazyky. Neváhajte sa na nás obrátiť v prípade ďalších otázok, radi vám poradíme. Mám záujem Maria Montessori K pochopeniu Montessori pedagogiky je nutné zaoberať sa predovšetkým jej predstaviteľkou. Ženou, ktorá verila, že dokáže zmeniť svet. A aj napriek tomu, že jej život sa niekoľkokrát otriasol v základoch, nikdy sa svojej práce nevzdala a každé svoje rozhodnutie smerovala k podpore vzdelávania detí. Maria Montessori, priekopníčka školskej výučby a bojovníčka za ženské práva. Štúdium Maria Montessori sa narodila 31. augusta 1870 v meste Chiaravalle v strednom Taliansku. Už od detstva ju zaujímala veda a nebola teda dievčaťom, akú by si vtedajšia spoločnosť predstavovala. V tom čase totiž bolo bežné, že sa dievčatá  učili domácim prácam a sústavne sa pripravovali na život v domácnosti, po boku svojich úspešných manželov. Napriek tomu si išla Maria za svojím a usilovne študovala. Aj napriek neľúbosti okolia dokázala, že je hodná dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovila. Roku 1896 úspešne odpromovala na Univerzite v Ríme a stala sa tak úplne prvou lekárkou v Taliansku. Univerzitná klinika Jej práca začala na Univerzitnej psychiatrickej klinike v Ríme, kde sa stretla s deťmi označovanými ako choromyseľné. Márii sa tento prístup nepáčil a ešte viac sa jej nepáčilo, že tieto deti mali zostať na okraji spoločnosti. Začala ich teda pozorovať a zistila, že ak im poskytne dostatok podnetov, začne sa ich mozog prirodzene učiť. Deti robili vo svojom správaní, ale aj vo vzdelaní, veľké pokroky. Urobila vtedy veľmi odvážny krok a nechala deti napísať porovnávacie testy. Zamlčala však, že sú z tohto ústavu. Výsledky testov všetkých prekvapili a Maria začala skúmať, prečo tomu tak je. Jej životom však otriaslo hneď niekoľko udalostí. V prvom rade skutočnosť, že sa musela vzdať svojho dieťaťa. V tej dobe nebolo zvykom, aby bola žena slobodnou matkou. Ďalšou udalosťou v jej živote bolo, že si jej životná láska vzala niekoho iného. Maria sa teda plne ponorila do práce a svojho syna len občas navštevovala. Až keď bol jej syn väčší, vzala si ho k sebe a uvádzala ho ako adoptívneho syna alebo synovca. Od tej chvíle boli takmer stále spolu. Dom detí Neskôr sa zaoberala vzdelávaním liečebných pedagógov a pracovala ako detská lekárka. Okrem toho tiež študovala antropológiu a psychológiu. Svoje poznatky potom využila pri práci s deťmi, predovšetkým v Dome detí, ktorý bol určený pre chudobné deti predškolského veku. Montessoriová ich pozorovala a výsledky svojich pozorovaní využila v praxi. Opierala sa vtedy o to, že deti sú prirodzene zvedavé a radi sa učia, ak im sú poskytnuté podnety, ktorými by sa mohli zaoberať. Maria zamestnávala deti  praktickými činnosťami, aké mohli vidieť u dospelých. Bolo to napríklad utieranie prachu alebo zametanie. Zistila, že deti robia tieto činnosti radi, pretože si potom pripadajú viac ako dospelí. Tieto deti sa tiež dokázali sami rozhodovať a plne sa sústrediť na práve vykonávanú činnosť. Kniha o Montessori pedagogike Maria Montessori svoje poznatky zaznamenala do knihy o pedagogike. Práve táto publikácia jej vyniesla svetovú slávu. Maria navštívila najrôznejšie štáty a šírila svoje poznatky vzdelávaním budúcich pedagógov. Nezľakla sa ani v čase, keď prišla prvá svetová vojna, práve naopak. Stále väčšiu nádej na svetový mier vkladala do detí, ktoré budú schopné sami sa slobodne rozhodovať. Doba fašizmu však pre Mariu predstavovala ďalšiu ranu, tentoraz v podobe zatvorení Montessori škôl. Jej knihy a podobizne sa pálili a jej metóda upadala do zabudnutia. V tomto období našla Maria útočisko v Indii, kde ďalej šírila a rozvíjala svoje metódy výučby. Záver života Po vojne sa opäť vrátila do Európy. Pretože však bolo jej učenie zabudnuté, začala od začiatku a aj vo svojich viac ako sedemdesiatich rokoch začala znovu vzdelávať budúcich pedagógov. Zomrela vo veku 81 rokov v Holandsku. Jej práca a súkromný život boli viac než prepojené, jedno nadväzovalo na druhé. Centrom jej pozornosti bolo dieťa. A práve dieťa je stredobodom celej Montessori pedagogiky, ktorá je úplne odlišná od tradičného poňatia vzdelávania. Montessori vzdelávanie Montessori školy sa riadia niekoľkými princípmi, vďaka ktorým prebieha vzdelávanie prirodzene. Žiaci neberú učiteľa ako autoritu, ale ako rovnocenného partnera. Ako funguje Montessori škola? Všetky informácie o Montessori v kocke. Montessori trieda Montessori triedy majú niekoľko spoločných znakov. Priestor býva usporiadaný do kútikov, kde sa môžu žiaci samostatne učiť a celá trieda tak tvorí celok, ktorý je prispôsobený voľnému a pohodlnému pohybu. Nábytok je prispôsobený potrebám žiaka, predovšetkým teda svojou veľkosťou. Vybavenie s pomôckami, vrátane obrázkov na stenách, je vo výške detských očí. V Montessori triede nenájdete lavice, ani katedru. Dôraz je kladený na to, aby si žiak mohol slobodne vybrať miesto, kde bude pracovať. Učivo je prirodzene zoradené od jednoduchého k tomu zložitejšiemu a je predovšetkým podstatný slobodný a samostatný rozvoj žiaka. Ten si tiež slobodne vyberá, ktorej aktivite sa bude v danú dobu venovať. Zmiešané vekové skupiny Súčasťou Montessori výučby sú tiež zmiešané vekové skupiny, v ktorých vzniká priestor pre kooperáciu, a žiaci sa od seba môžu vzájomne učiť. Platí, že čo vie žiak vysvetliť, tomu tiež rozumie. Vďaka obvyklým skupinám podľa trojročí (trojročné vekové rozpätie medzi žiakmi v jednej triede) sa žiaci učia tolerancii, trpezlivosti a úcte k ostatným. Partnerský prístup Partnerský prístup umožňuje žiakom vybudovať si sebaúctu a vlastnú hodnotu. Títo žiaci dodržiavajú dohody, dokážu si sami hľadať informácie a vytvárať si vlastný názor. Vedia spolupracovať a podporiť niekoho, keď to naozaj potrebuje. Ticho a pokoj Dôležitým prvkom sú tiež ticho a pokoj. V Montessori školách nenájdete učiteľa, ale akýchsi sprievodcov, ktorí pomáhajú žiakom pri ich objavovaní. Pomôcky, ktoré žiaci používajú, uspokojujú ich aktuálne potreby a vedú ich k plnému sústredeniu na danú činnosť. Pokoj pomáha žiakom efektívne sa učiť. Ďalšími kľúčovými zručnosťami sú slušnosť, úcta, schopnosť pomáhať si a spolupracovať. Žiaci dokážu v pokoji vyriešiť spor alebo ovplyvňovať to, čo zažívajú. Miesto a poriadok V tomto systéme má všetko svoje miesto a svoj poriadok. Vďaka tomu sa žiaci dokážu v priestore ľahko orientovať. Vedia, kde čo nájdu. Zároveň si vážia toho, že daná vec je na svojom mieste a radi sa zapájajú do upratovania, pretože vedia, že na tomto mieste bude nabudúce hľadať tú konkrétnu vec niekto iný. Od celku k detailu Montessori postupuje od celku k podrobnostiam. Celé vzdelávanie začína pohľadom na celok, ďalej sa výučba zameriava na detaily. Výučba sa nedelí na jednotlivé predmety (slovenský jazyk, matematiku, anglický jazyk a ďalšie), ale zostáva v blokoch, ktoré zahŕňajú všetky odbory, ktoré sa vzájomne prepájajú. "Pomôž mi, aby som to dokázal sám." Život je o krokoch, o nadobúdaní samostatnosti a nezávislosti. Preto Montessori systém pomáha deťom k fyzickej samostatnosti a starším žiakom vybudovať si intelektuálnu nezávislosť. Deti sa učia, že nemusia čakať na pokyn a inštrukcie. Podporujú ich, aby premýšľali, kládli si otázky a hľadali na ne odpovede. Aby boli schopné vytvoriť si svoj názor. Montessori znamená vedieť, čo deti potrebujú. Montessori pomôcky a organizácia práce umožňujú žiakom prežiť uspokojenie z vykonanej práce. Dokážu sa sami rozhodovať a zodpovedajú za svoje rozhodnutia. Žiaci sa môžu stať tým, kým chcú byť. Zmyslom Montessori nie je žiakov niečo naučiť, ale zistiť, čo potrebujú vedieť. Dieťa hľadá podnety pre svoj rozvoj vo svojom bezprostrednom okolí. Spontánne siaha po materiáli, ktorý zodpovedá jeho mentálnym potrebám a venuje sa činnosti, ktorá stimuluje jeho vnútorný rast. Na rozdiel od prevládajúcich názorov, že malé dieťa je pasívnym príjemcom pokynov dospelého, Montessori dokázala, že dieťa je bytosťou veľmi aktívnou, už v prvých mesiacoch svojho života. Ako prvá poukázala na význam faktu, že malé dieťa je schopné hravo a dokonale zvládnuť dva - tri jazyky, bez formálneho učenia sa, zatiaľ čo dospelí venujú štúdiu dlhé roky, a nikdy sa cudzí jazyk dokonale nenaučia. V Montessori škôlke dieťa môže získať základy z matematiky, jazyka, botaniky, zoológie, zemepisu, ktoré sú náplňou učebných osnov základných škôl. Zdroje: www.youtube.com Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.    

V tomto blogu postupne porovnávame organizačné formy výučby. Či už sa jedná o výučbu individuálnu, individualizovanú, hromadnú alebo skupinovú, každá z nich má svoje klady a zápory, výhody a nevýhody. V minulých článkoch sme sa práve týmito formami výučby podrobnejšie zaoberali. Každá z nich je niečím špecifická, každá je svojím spôsobom jedinečná. V tomto článku sa budeme zaoberať výučbou kooperatívnou. Na nasledujúcich riadkoch ju podrobnejšie rozoberieme a ponúkneme Vám možnosť sa o nej dozvedieť viac. Čo sú to organizačné formy výučby? Pre čitateľov, ktorí sa nikdy predtým s pojmom organizačné formy výučby nestretli, radi tento pojem znovu vysvetlíme. Organizačné formy výučby sú súborom spôsobov, ako a s kým vyučujúci pracuje, a kde výučba prebieha. Ak by sme sa teda zaoberali napríklad vyučovaním v skupinkách, kedy žiaci riešia určitú úlohu a upevňujú si tým učivo, jedná sa o skupinovú výučbu. Ak sa však učiteľ vo výučbe zameriava viac na spoluprácu a získavanie nových poznatkov, ide o kooperatívnu formu výučby. Skupinová verzus kooperatívna výučba Skupinovej výučbe sme sa venovali už v minulom článku, v ktorom sme ju porovnávali s výučbou hromadnou. Pretože je však podobná výučbe kooperatívnej, zmienime sa o nej aj teraz. Keď budeme počuť názov skupinová výučba, predstavíme si práve skupiny študentov, ktorými sa táto forma výučby vyznačuje. Učiteľ zadá študentom určitú úlohu a tí ju potom v skupinách plnia. Je to predovšetkým použitie skupiny ako organizačnej formy, ktorá je spoločná pre skupinovú a kooperatívnu výučbu. Kooperatívna nerovná sa skupinová výučba Skupinová výučba je v školstve veľmi rozšírená, má však určité nedostatky a mínusy. Oproti tejto výučbe sa výučba kooperatívna snaží tieto nedostatky eliminovať. Využívajú sa pri nej vzťahy a spolupráca študentov pre zefektívnenie učenia každého z nich. Kooperatívna výučba sa nerovná výučbe skupinovej. Kooperatívna výučba podporuje výkon žiakov (zlepšovanie pamäti), lepšiu argumentáciu, dedukciu, slovnú zásobu a plynulosť reči, komunikáciu s ostatnými a voľbu stratégie pri riešení ťažkých situácií. Na začiatku je to učiteľ, ktorý žiakov vedie pri učení k úspechu. Žiaci sa potom v skupinách učia a sami sa zdokonaľujú, aby na konci tohto procesu vedeli úlohu úspešne vyriešiť sami. Kooperatívna výučba musí byť učiteľom zvolená tak, aby z nej žiaci mali väčší úžitok než pri samostatnej práci. Potrebujete doučovanie? V Škole Populo každý deň doučujeme stovky žiakov a študentov. Pomáhame im vylepšiť si známky, vysvetľujeme školskú látku alebo ich pripravujeme na prijímačky a maturitu. Objednajte si doučovanie aj vy a buďte napred. Čo doučujeme Znaky kooperatívnej výučby: Aby kooperatívna výučba fungovala, malo by sa dodržať niekoľko základných znakov. 1. Práca tvárou v tvár - trieda je rozdelená do niekoľkých skupín, ktoré sú "namiešané" zo žiakov s rôznym nadaním, chlapcov aj dievčat, apod. 2. Väzba medzi žiakmi - žiaci sa učia vzájomne, pospolu. Jednotlivec je úspešný len vtedy, ak uspeje skupina. A naopak, skupina je úspešná len vtedy, ak uspeje jednotlivec. Ak teda prácu jeden člen skupiny "vzdá", skupina nemá šancu uspieť. Existuje niekoľko možností, ako spolupráci žiakov napomôcť. Sú nimi napríklad: a) Spoločný cieľ - Aby skupina uspela, musí každý prispieť niekoľkými nápadmi. Tímovým cieľom je, aby každý zo skupiny porozumel učivu. Všetci zo skupiny sa budú na vytvorení práce nejakým spôsobom podieľať. b) Odmena - Ak sa do úlohy zapoja všetci zo skupiny, dosiahne skupina určitú odmenu (body v teste navyše, voľný čas, menej domácich úloh a pod.). c) Jediný zdroj - žiaci dostanú len jeden pracovný hárok, jednu knihu alebo jednu pomôcku do skupiny, o ktorú sa musia podeliť d) Pracovná úloha - každý žiak dostane pri plnení úlohy špecifickú rolu, napríklad jeden žiak číta text, zatiaľ čo druhý zapisuje odpovede alebo jeden bude strihať, druhý lepiť a pod. 3. Zodpovednosť jednotlivca - Každý žiak by mal mať v skupine svoje miesto a prostredníctvom spolupráce by malo dochádzať k jeho rozvoju. Zo vzájomného učenia by mali mať úžitok všetci členovia skupiny. 4. Spolupráca žiakov - učenie sa darí v prípade, že žiaci v skupinách dokážu spolupracovať 5. Reflexia skupinovej aktivity - úspech skupiny závisí tiež na tom, že sa členovia skupiny zvládnu dohodnúť na prvkoch úlohy, napríklad, čo v prezentácii ponechať a čo zmeniť Možnosti spolupráce Možností spolupráce medzi žiakmi môže byť niekoľko. Nižšie Vám predstavíme niekoľko z nich: Obráť sa na svojho suseda - Žiaci sa obracajú na svojho suseda v triede so žiadosťou o pomoc napr. pri riešení úlohy alebo vysvetlení pojmu. Mysli a zdieľaj - Žiaci individuálne premýšľajú nad odpoveďou na otázku. Nasleduje diskusia a žiaci si obhajujú svoj názor. Skupiny čítajú - Trojčlenné skupiny čítajú pospolu texty a odpovedajú na otázky, ktoré sa textu týkajú. Jeden žiak pritom text číta, druhý odpovedá na otázky a tretí jeho odpovede kontroluje. Na záver tejto aktivity sa všetci na pracovný list podpíšu a potvrdia tým, že s odpoveďami súhlasia. Kontrolóri - Žiaci sú rozdelení na dvojice, každá z nich vypracováva úlohu. Odpovede si navzájom žiaci v skupine kontrolujú. Riešitelia problému - Žiakom v skupinách je pridelený problém, na ktorý hľadajú riešenie. O tomto riešení môžu rozhodnúť spoločne, avšak každý z nich musí vedieť vysvetliť postup, akým problém riešili. Skupinová správa - Žiaci spoločne skúmajú určitú tému, každý z nich je zodpovedný za jeden zdroj a napísanie niekoľkých informácií. Správu píšu žiaci spoločne, avšak každý je zodpovedný za svoj prínos k informácii. Pri ústnom podaní správy sa zapájajú všetci žiaci a vzájomne si pomáhajú. Zhrnutie Ak kooperatívnu výučbu zhrnieme, ide na rozdiel od skupinového vyučovania o potrebnú spoluprácu, interakciu medzi členmi skupiny. Tieto skupiny sú väčšinou malé a práve táto skutočnosť umožňuje žiakom čo najlepšie upevnenie ich vedomostí. Pri organizácii kooperatívnej výučby je dôležité: – nastaviť študentom ciele, a to nielen vecné - teda porozumenie, ale aj sociálne - zručnosť požiadať druhého o pomoc, – vytvoriť skupiny rôznorodé, aby sa študenti mohli vzájomne motivovať, – zvoliť správnu úlohu, ktorá je študentom predkladaná, – sledovať činnosť skupín a zasahovať iba v prípade, že si s riešením nevie rady nikto zo skupiny. – využívať rôzne spôsoby hodnotenia, nielen hodnotenie učiteľa, ale aj hodnotenie žiakov medzi sebou alebo sebahodnotenie žiaka. Záverom ešte zdôrazňujeme, že každý žiak či študent potrebuje pri svojom učení motiváciu. Tou nemusí byť len hmotná odmena, ale aj dobrý pocit z toho, že niečo dokázal. Ak žiaci či študenti nerozumejú niektorej časti učiva, je vhodné zabezpečiť výučbu individuálnu, pri ktorej sa nielen doučia nepochopené učivo, ale predovšetkým si budú istí sami sebou a tým, že ich riešenie je správne. Pri hľadaní individuálneho doučovania Vám môže pomôcť aj Škola Populo. Ak má študent nejaké nepochopené učivo, je vhodné ho čo najrýchlejšie dovysvetliť, aby mohol ďalej pokračovať v štúdiu spolu s triedou a aby sa zbytočne nestrácal. Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.  

Individuálna, individualizovaná, hromadná, skupinová, tímová, kooperatívna alebo Montessori výučba. V minulom článku sme porovnávali výučbu individuálnu s výučbou individualizovanou. V jednom z článkov predošlých ste sa mohli dozvedieť o organizačných formách výučby. Teda o tom, ako môžu byť žiaci vyučovaní alebo naopak ako ich môžu učitelia vyučovať. Na nasledujúcich riadkoch nájdete rozdiely medzi výučbou hromadnou a skupinovou, ktorým sa práve v tomto článku budeme podrobne venovať. Čo sú to organizačné formy výučby? Akokoľvek môže tento pojem vyzerať nepredstaviteľne alebo svojím spôsobom až exoticky, skrýva sa pod ním veľmi jednoduchá realita. Je to určitý súbor spôsobov, ako môže byť výučba usporiadaná. Usporiadanie výučby je teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha. Ak by sme sa zamerali na usporiadanie výučby vo väčšine základných škôl, zrejme by sme narazili práve na výučbu frontálnu, ktorú si za chvíľu podrobnejšie vysvetlíme. Skupinová a hromadná výučba Ako už sme písali vyššie, v tomto článku sa budeme podrobnejšie zaoberať vysvetlením skupinovej a frontálnej výučby, ich pozitívami, ale aj negatívami. "Keď som prvýkrát počula pojem frontálny typ výučby, predstavila som si rad v obchode pri pokladni. To sa pri frontálnej výučbe postavia študenti do radu? Alebo ako to teda je? " Pokiaľ tento pojem nepoznáte, zrejme si predstavíte niečo podobné. Tejto otázke sa však musíme zasmiať a podrobnejšie vysvetliť, čo to vlastne tá frontálna, čiže hromadná, výučba vlastne je. Výučba v Škole Populo V Škole Populo doučujeme celkom individuálne, to znamená, že sa jeden lektor vždy venuje len jednému študentovi. Vyskúšajte individuálne doučovanie a obednajte si svoje lekcie. Mám záujem Frontálne vyučovanie S frontálnou čiže hromadnou metódou výučby pracoval už Jan Amos Komenský, ktorý vytvoril systém hromadného vyučovania. Pri tomto type výučby pracuje učiteľ naraz so všetkými študentmi. Všetci sa teda učia rovnakou formou rovnaké učivo. Predpokladá sa, že študenti budú rovnakého alebo podobného veku (rozdiel vzniká napríklad pri odklade nástupu do prvej triedy základnej školy). Frontálne vyučovanie môže prebiehať napríklad hromadným vysvetľovaním, vyučovaním jedného učiva učiteľom, formou samostatnej práce, ktorú učiteľ hromadne zadá, spoločným opravovaním domácich úloh alebo spoločným zhrnutím učiva. Vyučovacie hodiny majú 45 minút a sú oddelené prestávkou. Zasadací poriadok určuje usporiadanie učebne a žiaci sú pri výučbe usadení na rovnakom mieste po celý školský rok. V prednej časti triedy je tabuľa, pri ktorej má svoje miesto učiteľ. Vyučovanie študentov výhradne formou výkladu učiteľa býva často kritizované. Stáva sa, že si učivo študenti dostatočne neprecvičia, preto sú ich znalosti obmedzené, a učivo teda príliš neovládajú. Kvantita teda prevažuje nad kvalitou. Študenti a študentky si často učivo zapamätajú a zautomatizujú bez toho, aby vedeli, prečo tomu tak je, a poznali súvislosti. Príliš rýchly alebo naopak pomalý výklad učiteľa tiež býva často kritizovaný. Stáva sa, že pomalší študenti nestíhajú alebo sa tí nadanejší "nudia". Výučba tak neprináša požadované výsledky. Ľudský mozog dokáže vnímať monotónny výklad približne dvadsať minút. Následne pozornosť poslucháčov klesá a tí môžu "spať s otvorenými očami". Problém teda nastáva aj vo chvíli, keď vyučujúci monotónne vysvetľuje učivo dlhšiu dobu, žiaci strácajú pozornosť a je na vyučujúcom, ako si so vzniknutou situáciou poradia. Buď môžu nepozornosť žiakov strpieť, alebo ich môžu neustále napomínať, a tým prerušovať svoj výklad. Pomalší žiaci si z tohto výkladu zapamätajú len časť a nadanejším často prerušovanie výkladu vadí. Preto je dlhší výklad taktiež kritizovaný. Frontálne vyučovanie môže byť efektívne, najmä v prípade, že vyučujúci každú hodinu overuje znalosti študentov, žiaci si spoločne kontrolujú úlohy, neustále si opakujú a precvičujú učivo pod dohľadom vyučujúceho. Ten im poskytuje spätnú väzbu, upozorňuje ich na chyby a znovu precvičuje problematické učivo. Skupinová výučba Sú to skupiny študentov, ktorými sa tento typ výučby vyznačuje. Vyučujúci rozdelí študentov do menších skupín a tí potom plnia rôzne úlohy. Skupiny sa môžu skladať z nadanejších alebo naopak pomalších žiakov alebo môžu byť talentovanejší žiaci s tými pomalšími zmiešaní. V poslednom prípade, teda ak je skupina rôznorodá, môže dochádzať k výrazným posunom u pomalších žiakov. Žiaci nadanejší ich povzbudzujú a oni sa im chcú priblížiť. Tento typ výučby učí žiakov vzájomnej tolerancii, spolupráci a argumentácii. Keď chcú niečo v spoločnej úlohe presadiť, musia o pravdivosti svojho tvrdenia presvedčiť ostatných. Žiaci tiež sústredia pozornosť na učenie a zbavia sa strachu zo zlej známky. Skupinová výučba je vhodná pri precvičovaní a upevňovaní si učiva. Ak sa však pri výučbe zameriavame viac na spoluprácu, nejedná sa už o výučbu skupinovú, ale o výučbu kooperatívnu, na ktorú sa zameriame v jednom z nasledujúcich článkov. Pozitíva frontálnej výučby Výučba sa zameriava na kľúčové časti učiva a systematické postupy Učivo je vysvetľované názorne a zrozumiteľne Hromadný výklad šetrí čas Pri vysvetľovaní učiva vyučujúcim sa žiaci takmer nestretávajú s chybnými tvrdeniami Kritika frontálnej výučby Znalosti žiakov môžu byť povrchné, žiaci teda nemusia učivo dokonale ovládať Trieda nepostupuje v učení rovnako rýchlo, sú tu pomalší a talentovanejší žiaci Klesajúca pozornosť žiakov pri dlhšom monotónnom výklade Žiaci nie sú rozvíjaní v zručnosti samostatne sa učiť Argumenty pre skupinovú výučbu Zvýšená aktivita žiakov Zapojenie všetkých žiakov pri práci v skupinách, spolupráca Zvýšenie sebavedomia žiakov, argumentácia Posilňovanie zodpovednosti za vlastné chyby Učenie sa vzájomnej tolerancii Získanie spätnej väzby Vzájomná kontrola v skupine, prípadné objasnenie si nejasností Väčší záujem o vypracovávanú úlohu, o preberané učivo všeobecne Argumenty proti skupinovej výučbe Žiaci sa často zameriavajú len na svoju prácu a práci ostatných skupín nevenujú pozornosť Obtiažna kontrola žiakov učiteľom, pozornosť učiteľa je roztrieštená Skupiny môžu byť hlučné Žiaci pracujú nerovnomerne, niektorí pracujú viac, iní menej Niektorí žiaci nemusia vzájomne spolupracovať Keby sme teda skupinovú a hromadnú výučbu zhrnuli, zistili by sme, že sa vzájomne líšia. Rovnako tak aj ostatné typy výučby. Ak učiteľ správne zhodnotí zloženie a schopnosti triedy ako celku, môže zvoliť typ výučby, ktorý prinesie skvelé výsledky. Nie je pritom možné všetkým študentom maximálne vyhovieť. Študent, študentka, prípadne jeho či jej rodičia, by vždy mali dbať na to, aby si vedomosti získané vo výučbe dostatočne opakoval, opakovala, a prípadne sa látku doma doučil, doučila. Predovšetkým pri hromadnom, ​​frontálnom vyučovaní je opakovanie, domáce precvičovanie a samoštúdium nutnosťou. Učiteľ tu nepôsobí individuálne ako pri individuálnej alebo individualizovanej výučbe, ale hromadne. Je tak len na študentoch, aby si svoje znalosti individuálne upevnili. Pri nepochopení učiva študentom, študentkou, je vhodné nájsť lektora, ktorý učivo vysvetlí, precvičí, a ktorý pomôže študentovi, študentke, učivo pochopiť. Jednou z možností, kde lektora hľadať, je Škola Populo. Ak budete mať Vy alebo Vaše dieťa problém s pochopením učiva, neváhajte sa na Školu Populo obrátiť. Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

Leto sa nám skončilo a žiakov základných a stredných škôl čaká nástup do školy. Učitelia znovu predstúpia pred triedu a žiaci a študenti zasadnú do školských lavíc. Každý učiteľ učí inak, niekto je na vyučovaciu hodinu vybavený učebnicou a pracovným zošitom, niekto prezentáciou alebo učiteľ prichádza s tým, že žiaci budú pracovať v skupinách. Ako vyhovujú rôznym učiteľom rôzne štýly výučby, tak je tomu tak aj so študentmi či študentkami. Akou formou môžu učitelia vyučovať? Prípadne ako môžu byť študenti vyučovaní? To sa dozviete v tomto článku. Čo je to organizačná forma výučby? Toto je zrejme otázka, ktorú si kladie väčšina z vás. Keď ľudia prvýkrát počujú tento pojem, väčšinou si nedokážu nič predstaviť. Pod týmto pojmom sa skrýva usporiadanie výučby, teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha. Členenie organizačnej formy výučby: a) Individuálna výučba b) Hromadná výučba c) Individualizovaná výučba d) Projektová výučba e) Skupinová výučba f) Tímová výučba a)  Individuálna výučba Individuálna výučba je bežná napríklad v Škole Populo. Či už sa jedná o doučovanie alebo o výučbu cudzích jazykov, je pravidlom, že v Škole Populo prebieha výučba jeden na jedného. Študentovi či študentke je poskytnutý individuálny prístup a dostatok času na pochopenie učiva. Cieľom individuálnej výučby nie je odučiť žiaka a odísť, ale naučiť učivo žiaka tak, aby ho pochopil. Žiak aj učiteľ tak výučbu alebo doučovanie končia s dobrým pocitom a s vedomím, že sa posunuli o krok bližšie k stanovenému cieľu. b) Hromadná výučba Už z názvu tejto formy výučby je zrejmé, že je určená pre skupinu študentov. Najčastejšie sa hromadná forma výučby používa v školách. V skupine študentov rovnakého veku je preberaná rovnaká látka a študenti riešia rovnaké úlohy v rovnakom čase. Na rozdiel od výučby individuálnej tu nemá vyučujúci čas venovať sa jednotlivým študentom, výučba teda prebieha hromadne. c) Individualizovaná výučba Individualizovaná výučba prebieha rovnako ako hromadná, najčastejšie v triedach. Odlišuje sa však tým, že vyučujúci látku nevysvetľuje. Žiaci pracujú samostatne alebo v skupinách. Učiteľ má úlohu pomocníka a radcu. Poskytuje žiakom rady a návody pre samoštúdium. Žiakom sú pripravované problémy, pri ktorých riešení si overia, do akej miery sa danú látku naučili. Učiteľ tiež žiakov individuálne skúša. d) Projektová výučba Projektová výučba predkladá žiakom určitú úlohu k vyriešeniu, tú žiaci sami alebo v skupinách spracovávajú. Tento projekt má určitý cieľ a zmysel. Žiaci si pri jeho spracovaní prehĺbia znalosť učiva a naučia sa zručnosti jeho samostatného spracovania. Dôležité je, aby žiakov práce na projekte bavili a boli motivovaní ho dokončiť. e) Skupinová výučba Pri skupinovej výučbe sú žiaci rozdelení do menších skupín, v ktorých spoločne pracujú na jednej úlohe. Prácu v skupine si spoločne naplánujú, rozdelia a pri plnení úlohy si navzájom pomáhajú a poradia si. Zároveň sa učia argumentovať a tolerovať názory ostatných. Práca v skupine zlepšuje priebeh učenia a žiaci môžu dosiahnuť lepšie výsledky. Učiteľ je tu podobne ako pri individualizovanej alebo projektovej výučbe v úlohe radcu a pomocníka. Dohliada na skupiny a pomáha pri organizovaní ich činností. f) Tímová výučba Pri tímovej výučbe spolupracuje tím učiteľov, ktorí tvoria tematické celky a učebné plány. Tento tím pracuje s rôzne veľkými skupinami študentov. Učitelia môžu vyučovať spoločne rovnakú skupinu študentov v jeden čas, alebo pracujú spoločne, ale nemusia vyučovať rovnakých študentov. Pre tímovú výučbu je nevyhnutná kvalitná príprava. Učitelia si musia rozumieť a spolupracovať, aby dosiahli čo najlepšie výsledky.   Výučba online Ďalšou formou výučby je výučba online. Tá môže prebiehať individuálne alebo v skupinách.Študent alebo skupina študentov sa pripojí na internet a pomocou zdieľaného hovoru prebieha výučba. Táto forma výučby je vhodná len pre niektorých študentov. Študent a vyučujúci môžu byť od seba rôzne ďaleko a obaja sa musia koncentrovať na preberané učivo. Pokiaľ má študent tendenciu robiť čokoľvek iné, učivu nevenuje plnú pozornosť a výučba ho "nudí", je pre neho vhodnejšie zvoliť inú formu výučby. Organizačné formy výučby sa tiež môžu triediť z hľadiska času, napr. vyučovacia hodina (45 minút), vyučovacia hodina prax SOŠ (60 minút), exkurzie, alebo podľa hľadiska miesta výučby, napr. nešpecializovaná (tradičná) učebňa, špecializovaná učebňa (laboratórium, telocvičňa, jazyková učebňa), športové ihriská, školský pozemok.

Škola Populo je priateľským, ale zároveň profesionálnym mostom medzi študentom a lektorom. Zodpovedný lektor, oddaný svojej práci, je na prvom mieste. Nadšenec matematiky, slovenského jazyka, fyziky a ďalších predmetov, ktorý priateľskou formou pomáha druhým, je výhrou vo všetkých stránkach. Sú predmety,  z ktorých si robíme ťažkú hlavu. Ale potom sú tie, ktoré nám idú bez väčšej námahy a sme v nich naozaj dobrí. A prečo sa nepodeliť o svoje nadšenie a znalosti predmetov, ktoré Vás bavia? Príďte medzi nás a staňte sa súčasťou tímu Populo! Čaká na vás možnosť práce na dohodu, flexibilný časový plán podľa Vašich možností a chuti učiť druhých, a zodpovedajúce ohodnotenie. A teraz pár viet o lektoroch, ktorí s nami už spolupracujú. Vďaka vám, milí lektori, sú milé deti (nielen malé, i veľké) milo prekvapené. Pretože aj každé trápenie s určitým učivom sa premení na pochopenie danej látky a zlepšenie, ktoré teší všetkých. Študenti si poradia s vylepšením známok napríklad na polročnom vysvedčení, pri maturite alebo v cudzom jazyku. A dospelí študenti znovu pričuchnú k výučbe cudzieho jazyka, ktorá ich bude baviť, či už jazyk potrebujú kvôli práci alebo pre zábavu. Správny prístup k výučbe je kľúčový. Ďakujeme Vám. Za spoločnú spoluprácu. Za vaše pripomienky, vďaka ktorým sa môžeme zlepšovať. Za spokojných študentov, ktorí sa do Školy Populo radi vracajú. Nech Vás sila sprevádza. Za Školu Populo, Anežka