Čo Vás napadne, keď sa povie slovo ŠKOLA? Základná škola, stredná škola, vysoká škola, niekoho možno tiež to, že škola je základ života. Nech už vymyslíte odpoveď akúkoľvek, takmer vždy Vás nakoniec napadne jedno z dvoch mien - Mária Terézia alebo Jan Amos Komenský. Školskú dochádzku v Slovenskej republike určite veľmi dobre poznáte, ale viete, kde a kedy bola povinná školská dochádzka zavedená ako prvá? Alebo ako vyzerala školská dochádzka za vlády Márie Terézie? A napadlo Vám niekedy, že zahraničné školstvo nemusí byť rovnaké ako to slovenské? Odpoveď na nielen tieto otázky Vám poskytneme v nasledujúcom článku.
Zavedenie povinnej školskej dochádzky
Jedna z úvodných otázok znela: "Kde a kedy bola povinná školská dochádzka zavedená ako prvá?" Ak si myslíte, že na území dnešných Čiech, Moravy a Sliezska, pletiete sa. Napriek tomu pre odpoveď nemusíte jazdiť nikam ďaleko. Ako prvé zaviedlo povinnú školskú dochádzku roku 1592 protestantské vojvodstvo Pfalz-Zweibrücken, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Nemecka.
Potrebujete doučovanie?
Školstvo za Márie Terézie
Na slovenskom území zaviedla túto povinnosť až Mária Terézia, ktorá roku 1774 nechala položiť jej základy. Neskôr, roku 1869, bol vyhlásený ríšsky školský zákon, ktorý určoval, že povinná školská dochádzka začína v šiestich rokoch a trvá pre chlapcov i dievčatá po dobu ôsmich rokov.
Základné školstvo sa vtedy delilo, podobne ako dnes, na dva stupne, školu všeobecnú a školu občiansku. Všeobecnú školu navštevovali nielen žiaci od 6 do 11 rokov, ale aj tí, ktorí nepokračovali v štúdiu na občianskej škole.
Prvé československé školstvo
Ani po vzniku Československa sa školský systém príliš nezmenil. Vtedajšia vláda ho len upravila pre svoje potreby. Zákon zaviedol spoločné triedy pre dievčatá i chlapcov, zrušil úľavy z povinnej školskej dochádzky a rozdelil vzdelávanie.
Žiaci navštevovali najprv všeobecné školy, po vzore habsburskej monarchie, a následne pokračovali v štúdiu na vyšších všeobecných školách, mestských školách alebo na jednej zo stredných škôl. Tí žiaci (14-16 rokov), ktorí ďalej na pokračovacích školách neštudovali, povinne navštevovali kurzy pri školách všeobecných alebo občianskych.
Školstvo vo svete
Toľko k zavedeniu školskej dochádzky a ku školskému systému na území dnešnej Slovenskej republiky. Ale nie všade je školstvo rovnaké. Svetové školstvo sa od toho slovenského vo väčšej či menšej miere odlišuje, pritom tri základné stupne vzdelávania zostávajú.
Základné delenie vzdelávacieho systému – stupne vzdelávania:
Primárny stupeň zahŕňa predovšetkým povinnú školskú dochádzku, teda prvý a druhý stupeň základnej školy. Je pritom na konkrétnom štáte alebo správnom obvode, aby si určil jeho dĺžku. K sekundárnemu stupňu vzdelávania sa radia stredné školy, terciálny stupeň zastupujú školy vysoké alebo vyššie odborné.
Nie všade však nájdeme tie isté formy stupňov a škôl. Na nasledujúcich riadkoch Vás postupne zoznámime so školskou dochádzkou vo vybraných krajinách sveta.
Taliansko - Európa:
Ako prvé sa pozrieme na Taliansko. Tento štát, hoci je nám pomerne blízko, má školstvo, ktoré sa od toho slovenského značne odlišuje. Hlavne teda v trojmesačných hlavných prázdninách. Tento fakt pritom nie je tak skvelý, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Žiaci totiž navštevujú školu aj v sobotu.
Nástup k povinnej školskej dochádzke je pritom rovnaký, ako v Slovenskej republike, teda v šiestich rokoch. Najprv navštevujú prvý stupeň, a to až do jedenástich rokov, potom nižšiu strednú školu, ktorá nahrádza druhý stupeň, a z nej následne v štrnástich rokoch prestupujú na školu strednú. Povinná školská dochádzka trvá v Taliansku 12 rokov. Talianske deti teda dostávajú v školách dosť zabrať.
Čínska ľudová republika - Ázia:
Ale nezostávajme len v Európe, pozrime sa aj do Ázie, konkrétne teda do Číny, kde povinná školská dochádzka trvá 9 rokov. Základná škola má v Čínskej ľudovej republike zvyčajne šesť tried, tri nižšie a tri vyššie. Nasleduje vzdelávanie na nižšej strednej škole, ktorá má taktiež tri triedy. V priebehu školskej dochádzky sa žiaci učia rovnaké predmety, ako v Slovenskej republike, navyše je tu čínština, čo je v tomto štáte pochopiteľné. Čínske školstvo pritom veľmi rýchlo silnie, a hoci by malo byť, rozhodne nie je zadarmo.
Amerika:
Západnú pologuľu v tomto článku reprezentujú hneď dva štáty, sú nimi USA a Kanada. Hlavný rozdiel medzi slovenským a americkým školstvom je jednotnosť slovenského školstva. Ak prídeme na akúkoľvek školu v rámci Slovenskej republiky, vždy sa stretneme s podobnými pravidlami, priebehom štúdia, učebnicami, čo v USA neplatí.
Spojené štáty - USA
Ak navštívime niekoľko škôl napríklad v USA, zistíme, že každá z nich má iný vzdelávací program, často začína povinná školská dochádzka v rôznom veku dieťaťa a to od 5 do 8 rokov, žiaci preto zo škôl odchádzajú medzi 14 a 18 rokom. Je tomu tak vďaka provinciám, ktoré školy spravujú.
Prvým stupňom vzdelávania je v USA škôlka, takzvaná Kindergarden, nasleduje Primary School, kde žiaci študujú prvých päť rokov. Middle School je obdobou nášho druhého stupňa, od šiestej do ôsmej triedy, a na ňu nadväzuje High School, ktorú žiaci navštevujú až do 18 rokov veku, teda od deviateho až do dvanásteho ročníka.
V USA existujú iba všeobecne zamerané stredné školy. Vzdelávanie na nich je veľmi podobné slovenským vysokým školám. Študent musí za štyri roky splniť určitý počet kreditov a predmetov. Z tých základných musia absolvovať 8 semestrov angličtiny (počítajú sa sem aj divadlo, príhovory, debaty alebo kreatívne písanie), 6 semestrov matematiky a 4 semestre cudzieho jazyka, najčastejšie španielčiny.
Veľkou výhodou pre študentov je tiež to, že stredné školy v USA ponúkajú veľké množstvo rôznych predmetov, a to v rozmedzí niekoľkých desiatok až stoviek možností. Študent sa tak môže špecializovať na konkrétny predmet, ktorý ho baví a chce ho študovať.
Kanada
V Kanade môžu byť rozdiely aj medzi školami v rámci provincie. Školy sú spravované tzv. Školskou radou, ktorá rozhoduje o dôležitých záležitostiach škôl v obvode (poplatky za vzdelávanie, platy vyučujúcich, stavebné úpravy škôl, financovanie vybavenia). O každodenných záležitostiach spojených so školou rozhoduje riaditeľ. Školská dochádzka trvá v Kanade 12 rokov, žiaci však môžu štúdium ukončiť aj skôr a to konkrétne v 15 rokoch, pokračovanie do 18 rokov je nepovinné. Kanadské stredné školy ponúkajú žiakom na štúdium základné predmety, ďalej si môžu vybrať predmety, ktoré ich zaujímajú a zdokonaľovať sa v nich. Bežný školský deň trvá 7 hodín vrátane 1 hodiny na obed.
Austrália
Medzi štáty, ktoré v tomto článku predstavujeme, sme samozrejme nemohli zabudnúť na celý kontinent. A to Austráliu. Veľkou zaujímavosťou je doba začiatku školského roka. Pretože je Austrália na južnej pologuli Zeme, ročné obdobia tu vyzerajú úplne opačne ako u nás. Najväčšie horúco prichádza v tom istom období, v akom je v Slovenskej republike zima, preto austrálsky školský rok začína vo februári a končí v čase, keď k nám prichádza zima.
Egypt – Afrika:
A ako poslednú nesmieme vynechať tiež Afriku, školstvo je tu všeobecne na nízkej úrovni, aby sme však niektorým štátom nekrivdili, musíme zdôrazniť, že kvalita školstva sa v Afrike veľmi líši. Je však faktom, že gramotnosť v niektorých štátoch je veľmi nízka.
Štátom, ktorý sme sa rozhodli v tomto článku predstaviť ako afrického zástupcu, je nám známy a Slovákmi a Čechmi, obľúbený a často navštevovaný Egypt.
Egyptský vzdelávací systém môžeme v zásade rozdeliť na 2 systémy, štátny a súkromný. Hoci sa to nezdá, tieto dva systémy sa razantne odlišujú. Zatiaľ čo v štátnom školstve študenti neplatia žiadne poplatky, súkromný systém je dostupný len pre veľmi bohatých ľudí a cudzincov žijúcich v Egypte.
V štátnych školách môže byť aj viac ako 40 žiakov v triede a vzdelávanie je otvorené všetkým obyvateľom. Za vzdelávanie súkromné vláda nezodpovedá, je tu menší počet študentov aj kvalitnejšia výučba. Bežná je tiež výučba v arabčine na štátnych školách a v angličtine na školách súkromných.
Školstvo je naprieč svetom veľmi odlišné, a nie vždy pre cudzincov pochopiteľné. Ale skúste sa zamyslieť. Čo by asi povedali žiaci a žiačky základných škôl, keď by sme povinnú školskú dochádzku predĺžili na 12 rokov? A ako by sa tvárili, keby sme ich postavili pred úplne iný vzdelávací systém, než na aký sú študenti či študentky zvyknutí?
Problém so vzdelávaním a so systémom vo všeobecnosti by však mohli mať všetci študenti, nielen tí slovenskí. Veľmi zaujímavé je porovnanie egyptskej a britskej základnej školy. Pre študentov, potomkov cudzincov žijúcich v Egypte, je podľa onoho porovnania lepšie vzdelávať sa na súkromných školách.
Každá škola vyzerá inak, na každej škole sa inak učí, preto je sa hodí pripomenúť jedno príslovie:
Iný kraj, iný mrav.
A to platí aj o školstve.
Autor:
Bc. Adéla Hronová
Česku
