O nás
O nás Lektori Zamestnanci Metodické centrum
Doučovanie
Doučovanie Výučba jazykov Príprava na skúšky Online výuka
Časté otázky Služby
Služby Vstupné testy Darčekové poukážky
Referencie Cenník Galéria Blog Kontakt
Nepodceňte situáciu, naše kapacity sú takmer plné. Vyplňte kontaktný formulár alebo zavolajte na 0918 405 241.
Úvod Blog Školstvo

Školstvo

Prijímačky a maturita sa blíži
28. 3. 2021
Školstvo

Po treskúcej zime sa každý z nás teší na jar. Teda skoro každý z nás. Na niektorých žiakov základných a študentov stredných škôl už v apríli čakajú prvé termíny prijímacích skúšok na strednú školu, prípadne maturita pri jej ukončení. Na stredoškolákov v priebehu jari čakajú ešte skúšky na vybranú vysokú školu, ktoré prebiehajú tesne po maturite alebo na konci leta. Prijímačky a maturita budia obavy nielen pre to, že sú zásadnými skúškami, ktoré ovplyvnia budúcnosť dieťaťa, ale deti sa ich obávajú, pretože vyžadujú väčšiu mieru sústredenia a schopnosti zvládať nervozitu. Prijímačky sú pre žiakov základných škôl úvodom do typu skúšok, ktoré ich budú čakať na gymnáziu. Maturant sa pripravuje na typ skúšania na univerzitách, kedy bude musieť zvládať veľké úseky látky v krátkom čase a byť schopný samostatnej úvahy a interpretácie. V krátkosti si povieme, ako prijímačky a maturita v tomto roku prebieha. Prijímačky Jednotná prijímacia skúška má veľmi presný itinerár a formálny priebeh. Mnohé z týchto prvkov môžu byť hlavne pre menšie deti stresujúce. Prvým krokom je voľba termínu. Žiak má právo na jeden riadny termín a v prípade ospravedlnenia, ktorú musí uznať riaditeľ školy, má termín náhradný. Každý žiak má však len jeden pokus. V tomto roku sa prihlášky na štúdium na strednej škole podávajú do 8. apríla 2021 a na základe výsledkov prijímacieho konania bude rozhodnutie o prijatí alebo o neprijatí žiaka zverejnené do 20. mája 2021 na webových stránkach alebo na výveske danej strednej školy. Prijímacie skúšky na stredné školy sa uskutočnia v termíne od 3. mája 2021 do 14. mája 2021. Toto rozmedzie termínov platí pre prijímacie konanie do prvého ročníka osemročného, päťročného a štvorročného vzdelávacieho programu a tiež do prvého ročníka vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru. Prijímacie skúšky na vzdelávanie v stredných školách sa uskutočnia: v prvom termíne 3. mája 2021, prípadne podľa potreby vzhľadom na počet uchádzačov aj 4. mája 2021, v druhom termíne 10. mája 2021, prípadne podľa potreby vzhľadom na počet uchádzačov aj 11. mája 2021. Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania v rámci prijímacích skúšok prebehne: v prvom termíne 5. mája 2021 alebo aj 6. a 7. mája 2021, v druhom termíne 12. mája 2021, prípadne aj 13. a 14. mája 2021. Vo väčšine škôl uchádzači píšu prijímaciu skúšku zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky. Na odborných školách sa podľa konkrétneho zamerania overujú vedomosti aj z iných predmetov, napr. z chémie, biológie alebo cudzích jazykov. Každoročne je Ministerstvom školstva vydávaný zoznam profilových predmetov pre jednotlivé typy škôl. Maturita V zmysle rozhodnutia z dňa 22. marca 2021: sa v školskom roku 2020/2021 externá časť maturitnej skúšky ani písomná forma internej časti maturitnej skúšky NEBUDE konať. žiak, ktorý sa do 30. septembra 2020 prihlásil na maturitnú skúšku z povinného predmetu zo skupiny cudzí jazyk alebo z druhého vyučovacieho jazyka v triedach s dvoma vyučovacími jazykmi s päťročným alebo osemročným štúdiom a má záujem vykonať písomnú formu internej časti maturitnej skúšky a externú časť maturitnej skúšky z cudzieho jazyka alebo z druhého vyučovacieho jazyka, potvrdí vykonanie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky alebo externej časti maturitnej skúšky do 30. júna 2021 na strednej škole, na ktorej vykonal maturitnú skúšku. písomná forma internej časti maturitnej skúšky a externá časť maturitnej skúšky z cudzieho jazyka alebo druhého vyučovacieho jazyka sa konajú 6. septembra 2021. Ako to zvládnuť? Nemá zmysel si nič nahovárať, deti často nebývajú na prijímačky dostatočne psychicky pripravené a v nervozite môžu veľa zabudnúť alebo urobiť chyby z nepozornosti. Pre mnoho žiakov a študentov to môže byť šok, a preto je lepšie, keď rodič svoje dieťa zapíše na doučovanie, ktoré mu pomôže získať istotu. Neváhajte a oslovte Školu Populo, ktorá je so svojimi skúsenosťami tým najlepším riešením. Tešíme sa na vás!

Terciárne vzdelávanie alebo kam za ďalším štúdiom?
6. 3. 2020
Školstvo

Stredná škola, vyššia odborná škola, vysoká škola, kto sa v tom všetkom má vyznať? Inštitúcií, ponúkajúcich vzdelávanie v terciárnom stupni, je neúrekom. Študenti ešte nezložili ani povinnú maturitnú skúšku a už sa majú rozhodnúť, či budú v štúdiu pokračovať. Je to pre mnohých z nich zložitá úloha. A pritom sa termíny podania prihlášok na terciárny stupeň vzdelávania neúprosne blížia. V tomto článku sa pokúsime pomôcť vám s výberom. Porovnáme súkromné ​​a verejné školy, školy vysoké a vyššie odborné a nezabudneme uviesť ani termíny odovzdania prihlášok.   1. Verejná alebo súkromná škola Ako prvé je dôležité sa rozhodnúť, či preferujete verejnú, alebo súkromnú školu. Každá z týchto možností má svoje výhody aj nevýhody. Hlavnou nevýhodou štúdia na súkromnej škole je školné, na škole verejnej platí školné za študenta štát. So štúdiom na verejnej škole je často spojených niekoľko typických a častých otázok. Ako dlho môžem študovať? Veľa ľudí sa mylne domnieva, že študent sa môže vzdelávať iba do dvadsiatich šiestich rokov. To však nie je celkom správna úvaha. Študovať so statusom študenta môžete naozaj iba do dvadsiatich šiestich rokov, pričom Vám štát platí iba určité roky odštudované na vysokej škole, pokiaľ ale študujete dlhšie, musíte si presahujúcej roky doplatiť. Koľko študentov sa hlási na verejné / súkromné ​​školy? Ďalšou výhodou súkromnej školy, a nevýhodou verejnej, školy je počet študentov. Kým súkromné ​​školy navštevuje radovo niekoľko desiatok študentov, maximálne stoviek, najväčšie verejné univerzity u nás majú študentov aj niekoľko tisíc. Preto majú študenti súkromných škôl niekoľko výhod, napr. individuálny prístup a štúdium v ​​menšom kolektíve. Kým na verejnej škole by sa tlačili v aule so stovkami ďalších študentov, na škole súkromnej je ich len niekoľko desiatok. Ďalšou pozitívnou výhodou je tiež fakt, že študent nie je iba číslo. Zatiaľ čo na verejných školách sa študenti "stratia v dave", súkromné ​​školy si zakladajú na spokojnosti študentov, na komornej atmosfére a priateľskom vzťahu vyučujúcich a študentov. Je dochádzka povinná? Najväčšou nevýhodou vysokých škôl všeobecne je povinná a dobrovoľná účasť na prednáškach, cvičeniach a seminároch. Berme to teraz všeobecne, každá škola, či už verejná, alebo súkromná, môže byť dobrou aj zlou výnimkou. Niektoré vysoké školy majú povinnú celú dochádzku, teda prednášky, cvičenia aj semináre, inde sú povinné len cvičenia a semináre. A niekedy robia školy pre študentov aj niečo naviac, usporadúvajú napríklad prednášky osobností z daného odboru alebo zabezpečia zaujímavého hosťa, ktorý študentov motivuje k ďalšiemu štúdiu. V každom prípade odporúčame chodiť aj na prednášky, ktoré nebudú povinné. Cvičenie a semináre totiž z prednášok často vychádzajú, a ak prednášku neabsolvujete, často potom učivu neporozumiete a na cvičení či seminári ste vlastne úplne zbytočne. 2. Vysoká škola alebo vyššia odborná škola V predchádzajúcom bode sme sa venovali rozdeleniu škôl na verejné a súkromné, teraz obdobným spôsobom porovnáme školy vyššie odborné a školy vysoké. Aký je rozdiel medzi vyššou odbornou a vysokou školou? Na vysokej škole sa jedná o akademický titul: bakalár, magister alebo inžinier. Na vyššej odbornej škole naopak hovoríme o titule neakademickom: diplomovaný špecialista. Bakalár aj diplomovaný špecialista sú tituly, ktoré študenti získavajú po troch alebo štyroch rokoch štúdia. Ak chce vysoká škola otvoriť odbor, ktorý bude vzdelávať budúcich odborníkov, musí mať z daného odboru špecialistov, ktorí budú študentov vyučovať a odbor zaštítia. U škôl vyšších odborných je situácia trochu ťažšia. Ak chce škola otvoriť daný odbor, musí získať stanovisko niekoľkých inštitúcií a ich kladné vyjadrenie. K tomu patrí aj to, že vyššia odborná škola nemôže otvoriť odbor, ak po odborníkoch práve z tohto odboru nie je dopyt na trhu práce alebo už odbor v okolí existuje a absolventov je každoročne dostatok. Musím do školy chodiť každý deň? Už pri rozdelení verejných a súkromných škôl sme sa zmieňovali o prednáškach, cvičeniach a seminároch, teraz túto informáciu ešte doplníme. Veľkou výhodou vysokých škôl je možnosť samostatného vytvorenia rozvrhu. Študenti dostanú zoznam povinných, povinne voliteľných a voliteľných predmetov, z ktorých si vyberajú práve tie, ktoré ich zaujímajú. Povinné predmety musia navštevovať a úspešne absolvovať všetky, z povinne voliteľných si môžu vyberať, a ak im stačí počet kreditov, voliteľné predmety už navštevovať nemusia. Študenti si tiež môžu vyberať z rôznych časov, v ktorých sa prednášky a cvičenia konajú. Je preto možné nakombinovať si rozvrh tak, aby študent chodil do školy len trikrát v týždni, alebo mal aspoň jeden pracovný deň voľný. Veľkou nevýhodou vyšších odborných škôl je stály rozvrh. Pretože je študentov v triedach malý počet, školám sa neoplatí vypisovať viac časov toho istého predmetu. Z tohto dôvodu ponúkajú vyššie odborné školy iba konkrétne predmety v konkrétnych časoch, ktoré sa priamo viažu k danému študovanému odboru. Čo sú to kredity? Kredity si môžete predstaviť ako body, pričom každý semester musia študenti nazbierať určitý počet bodov, inak nepostúpia do ďalšieho ročníka. Každý predmet, ktorý študent absolvuje, je inak náročný a všeobecne platí, že čím náročnejší predmet je, tým viac bodov (kreditov) získa. Ako je to s praxou? Na vysokých školách prevažujú znalosti teoretické, naopak vyššie odborné školy sa snažia prepájať teóriu s praxou a každá z vyšších odborných škôl často vysiela svojich študentov "do terénu", kde si overujú, že vedomosti, získané v školskej lavici, môžu využiť aj v praxi. Semester je zakončený skúškovým obdobím, kedy vyučujúci skúšajú študentov z prebranej látky. Ktorá škola je lepšia? Na túto otázku nedokážeme odpovedať, pretože záleží na uhle pohľadu. Ak zohľadníme len titul, väčšina ľudí odpovie, že lepšie je určite škola vysoká. Bakalár je predsa viac ako diplomovaný špecialista. Ak sa ale zameriame napr. na praktické zručnosti a prepojenie teórie s praxou, zistíme, že škola vyššia odborná jednoznačne zvíťazí. 3. BBA, MBA, LL.M. Že Vám tieto skratky nič nehovoria? Nevadí, poďme sa na ne spoločne pozrieť. BBA, MBA, LL.M. a rad ďalších zastupujú manažérske vzdelanie. Bachelor of Business Administration, skrátene BBA, je titul typický pre anglosaský svet a uvádza sa za menom. Štúdium BBA je vhodné pre študentov, ktorí prichádzajú rovno zo stredných škôl. Po absolvovaní a získaní titulu BBA môžu študenti pokračovať v nadväzujúcom štúdiu a získať MBA alebo LL.M. Program BBA možno študovať dištančne alebo online v slovenskom alebo anglickom jazyku, štúdium trvá 10 mesiacov. Master of Business Administration, skrátene MBA, je prakticky zamerané vzdelanie pre stredný a vyšší manažment. Program možno, rovnako ako BBA, študovať dištančne alebo online v slovenskom alebo anglickom jazyku. Štúdium tohto programu trvá 12 až 14 mesiacov. Posledným spomínaným je LL.M., čiže Master of Laws. Toto štúdium je určené nielen uchádzačom s predchádzajúcim právnym vzdelaním, ale aj uchádzačom, ktorí s právom pracujú aj bez predchádzajúceho právneho vzdelania a ktorí si chcú doplniť kvalifikáciu. Program možno študovať opäť dištančne alebo online v slovenskom jazyku a štúdium trvá 12 až 14 mesiacov. 4. Dokedy musím odovzdať prihlášku? Záleží na type školy a jej rozhodnutí. Ak školu ešte len budete hľadať, môžete použiť webovú stránku portalvs.sk (pre české školy: seznamškol.eu), ktorá Vám podľa požadovaných kritérií vyhľadá všetky dostupné školy. Ak danú školu rozkliknite, nájdete tu konkrétne webové stránky školy, na ktorých bude uvedený presný dátum, dokedy a kam musíte prihlášku odovzdať. Prehľad vysokých škôl môžete nájsť tiež na wikipédii. Všeobecne však platí, že čím skôr prihlášku odovzdáte, tým je to lepšie. Platí tiež, že väčšinu prihlášok možno vyplniť elektronicky priamo na stránkach zvolenej školy. Stále sa rozhodujete, či VOŠ-ka alebo výška? Ak stále váhate, skúste sa orientačne pozrieť na školy vo Vašom okolí, možno sa Vám niektorá natoľko zapáči, že na ňu nastúpite. A ak si hovoríte, že študovať nemá cenu, prečítajte si náš predošlý článok. Dočítate sa v ňom o tom, že vzdelanie je dnes nutnosťou. A štúdiom si predsa prinajmenšom aspoň o niečo predĺžite mladosť.

Voľba strednej školy je len na vás ...
2. 3. 2020
Školstvo

Zatiaľ čo na stredných umeleckých školách je už prijímacie konanie v plnom prúde, ostatné stredné školy ešte len vodia potenciálnych záujemcov po svojich priestoroch a oznamujú im tie najdôležitejšie informácie. Vybrať si tú najlepšiu strednú školu však nie je len tak a pre budúceho študenta je to veľmi dôležité rozhodnutie. Prijímacie konanie sa nezaobíde bez podania prihlášky a aby ste sa v tom mori informácií neutopili, napísali sme pre Vás nasledujúci článok. Nie je škola ako škola ... Stredoškolských odborov je veľa. Teraz sa zameriame na odbory ďalšie, maturitné a učebné odbory na gymnáziách a odborných stredných stredných školách. Štúdium na gymnáziu sa najčastejšie delí podľa jeho dĺžky na: - osemročné, na ktoré nastupuje žiak po ukončení piateho ročníka, prvá časť štúdia teda nahrádza druhý stupeň základnej školy a druhá časť potom školu strednú, - päťročné bilingválne, na ktoré môže žiak nastúpiť po ukončení ôsmeho ročníka - štvorročné, na tie sa žiak hlási z deviatej triedy a súčasťou jeho rozhodovania je aj možnosť voľby zamerania konkrétneho gymnaziálneho odboru Okrem vyššie spomínaných existujú tiež gymnáziá so športovým zameraním, na ktoré sa však vzťahujú prijímacie podmienky ako na umelecké školy, je teda nutné vykonať tiež skúšku talentovú. Nesmieme zabudnúť ani gymnáziá cirkevné, ktoré nájdeme v mnohých podobách. Obory maturitné sú také, ktoré študenta pripravujú k úspešnému zloženiu maturitnej skúšky na konci štúdia. V priebehu štyroch rokov sa žiaci usilovne pripravujú na štátnu i školskú časť maturitnej skúšky. Veľkou výhodou, ale aj nevýhodou maturitných odborov na odborných stredných školách je vzdelanosť študenta v jednom konkrétnom smere, či už technickom, či humanitnom. Práve vzdelanie v konkrétnom smere môže študentovi veľmi pomôcť pri ďalšom štúdiu na vysokej škole alebo pri výkone povolania. Tí študenti, ktorí maturitný odbor študovať nechcú, majú možnosť vzdelávať sa v odbore učebnom. Stredné školy ponúkajú širokú škálu učebných odborov, od automechanika až po záhradníka. Výučba tu prebieha inak ako na vyššie spomínaných typoch škôl. Jeden týždeň škola a jeden týždeň praxe, taký je častý priebeh štúdia, nie je to ale pravidlom. Veľkou výhodou učebných odborov je praktické odborné vzdelávanie, žiaci získavajú v priebehu štúdia zručnosti a skúsenosti vo zvolenom odbore. Školy ponúkajú prax v podnikoch a firmách, ktoré môžu byť školské i súkromné. Štátna alebo súkromná škola??? Uvažujete o štátnej škole? Alebo dáte radšej prednosť škole súkromnej? V spoločnosti sa môžeme stretnúť s názorom, že práve súkromné ​​školy sú zlé alebo nedokonalé, že štúdium na nich je ľahké a študent nemusí nič robiť. Niektorí rodičia súkromné ​​školy odsudzujú, hovoria o nich len to najhoršie, bez toho aby o nich niečo vedeli. Naproti nim stoja práve priaznivci súkromných škôl. Rodičia, ktorí sa nehľadiac na názor ostatných o tieto školy zaujímajú. Či už sa stretávame so školou súkromnou alebo štátnou, názor si musí vytvoriť každý sám. Jednotlivé školy majú svoje špecifiká, v niečom sa im darí lepšie a v niečom horšie. Pri výbere školy je nevyhnutný objektívny pohľad a hodnotenie. Súkromné gymnáziá a stredné školy všeobecne v ľuďoch často vyvolávajú predstavu, že ich musí zvládnuť každý, keď si za to platí. Existuje veľa mýtov vytvorených o súkromných školách, avšak skutočnosť je často niekde úplne inde. Naopak, o štátnych školách sa zase niekedy hovorí, že nevzdelávajú rovnako kvalitne ako školy súkromné. A keď už sme pri tom, viete, prečo sa na súkromných školách platí školné? Väčšinou je to doplatok za nadštandardné vzdelávanie. Súkromné ​​školy môžu byť rovnako ako školy štátne dotované, veľká časť z nich však ponúka niečo navyše, za čo si rodičia študenta musí priplatiť. (Ak to teda nie je dotované zriaďovateľom.) Niektoré školy, súkromné ​​i štátne, Vás môžu milo prekvapiť. Preto sa nenechajte zmiasť označením súkromná škola alebo skratkou s.r.o., zájdite sa na ne osobne pozrieť alebo si o nich zistite viac informácií. Ako vybrať tú najlepšiu školu? Každý študent má iné preferencie a očakávania, veľa žiakov už si tú "svoju" školu vybralo, a nič nepohne s ich názorom. Lenže sú tu aj takí, ktorí sa stále nemôžu rozhodnúť. Práve pre vás sme spísali otázky, ktoré by mali pri výbere typu vzdelávania a školy pomôcť. 1. Chcem študovať všeobecne? To znamená, že nemám vyhranený konkrétny odbor, avšak chcem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ak žiaka štúdium baví a chcel by pokračovať v štúdiu na vysokej škole, je pre neho najlepšou možnosťou všeobecné gymnázium. 2. Chcem sa vydať konkrétnym smerom? Žiak nemusí presne vedieť, čo chce robiť celý zvyšok života, pokiaľ však pozná smer, ktorému sa chce venovať, bude pre neho rozhodovanie jednoduchšie. Ak chce žiak pokračovať v štúdiu na vysokej alebo vyššej odbornej škole, ponúka sa možnosť lýceí (prírodovedecké, lekárske, športové ...) alebo gymnázií. Lýceum sa pritom obmedzuje na konkrétne odvetvia, napr. príroda, medicína alebo šport. Pri voľbe gymnázia sa študent môže zameriavať napríklad na jazyky. A v čom sa lýceá a gymnáziá líšia? Vzdelávanie na lýceu a na gymnáziu je podobné, rozdiel je predovšetkým v tom, na čo sa štúdium zameriava. Študenti gymnázií aj lýceí študujú rovnaké základné predmety, rozdiel je podľa zamerania, gymnáziá sa zameriavajú skôr na jazyky, lýcea na konkrétne odvetvia. Tieto predmety majú potom nastavený týždenný počet hodín, ktorý sa môže líšiť podľa jednotlivých škôl. 3. Chcem študovať konkrétny odbor? Chcem mať odborné vzdelanie? V prípade, že žiak vie, čo by chcel študovať, a zároveň chce mať odborné vzdelanie, prichádzajú na scénu stredné odborné školy, ktoré, ako už sme písali vyššie, ponúkajú množstvo odborov. 4. Baví ma študovať? Chcem mať maturitu alebo budem študovať učebný odbor? Sú študenti, ktorých nebaví pobyt v škole a sedenie v školskej lavici. Radšej sú vonku a robia niečo praktického. V takom prípade bude najlepšou variantou učebný odbor. Študent tu získa vedomosti a zručnosti v niečom konkrétnom, nebude ho nič držať v školskej lavici a štúdium ho tak bude baviť. Ak sa takýto študent rozhodne, že by chcel študovať ďalej a túži po maturite, nie je nič jednoduchšie ako nadstavbové štúdium. Pokiaľ žiaka ale študovať baví a zároveň vie, akému odboru by sa chcel venovať, je jednoznačnou voľbou maturitné vzdelávanie. Odborné školy vhodne kombinujú teóriu s praxou, zameriavajú sa na konkrétny odbor a venujú mu väčšinu času, ktorý študent v škole trávia. 5. Už máte vybrané? Alebo sa ešte rozhliadate? Pri výbere školy je dôležité, aby si študent vybraný odbor zvolil naozaj sám, aspoň z veľkej časti, aby ho študovať chcel a mal k nemu blízko. Nie je nič horšie, ako keď sa študent bude v škole nudiť a len pozerať do mobilu, takí študenti na školách čoskoro končí. Malá rada: Nechajte budúceho študenta, nech si voľbu odboru riadi sám, nájde si informácie na internete a príde s niečím konkrétnym. Potom sa s ním porozprávajte, prečo sa mu daný odbor páči a prečo by ho chcel študovať. Ak máte nejaké tipy, povedzte mu o nich, ale až potom, čo si ho vypočujete. Urobte si nachvíľku čas, sadnite si a diskutujte. Vymenujte všetky pre a proti. Nebojte sa otvoriť novým možnostiam. POZOR: Termín odovzdania prihlášok na stredné školy je ... Keď už sa pre konkrétnu školu rozhodnete, strážte si termíny. Každá škola si sama určuje, čo môže uchádzačovi pri prijímacom konaní "pomôcť". Touto pomocou myslíme diplomy, certifikáty alebo ocenenia, ktoré môžu pri prijímacom konaní pridať body, a rozhodnúť tak o konečnom umiestnení uchádzačov. Niekedy sa už aj samotná účasť na súťaži počíta, preto sa na tieto možnosti "pomoci" nezabudnite opýtať. Na záver tohto článku by sme Vám aj študentom chceli popriať veľa šťastia pri výbere strednej školy a tiež pri následnom prijímacom konaní, respektíve prijímacích skúškach. Ale o nich zase niekedy nabudúce ... "Neučíme sa pre školu, ale pre život." - Lucius Annaeus Seneca

Slovenské školstvo verzus školstvá vo svete
8. 12. 2019
Školstvo

Čo Vás napadne, keď sa povie slovo ŠKOLA? Základná škola, stredná škola, vysoká škola, niekoho možno tiež to, že škola je základ života. Nech už vymyslíte odpoveď akúkoľvek, takmer vždy Vás nakoniec napadne jedno z dvoch mien - Mária Terézia alebo Jan Amos Komenský. Školskú dochádzku v Slovenskej republike určite veľmi dobre poznáte, ale viete, kde a kedy bola povinná školská dochádzka zavedená ako prvá? Alebo ako vyzerala školská dochádzka za vlády Márie Terézie? A napadlo Vám niekedy, že zahraničné školstvo nemusí byť rovnaké ako to slovenské? Odpoveď na nielen tieto otázky Vám poskytneme v nasledujúcom článku. Zavedenie povinnej školskej dochádzky Jedna z úvodných otázok znela: "Kde a kedy bola povinná školská dochádzka zavedená ako prvá?" Ak si myslíte, že na území dnešných Čiech, Moravy a Sliezska, pletiete sa. Napriek tomu pre odpoveď nemusíte jazdiť nikam ďaleko. Ako prvé zaviedlo povinnú školskú dochádzku roku 1592 protestantské vojvodstvo Pfalz-Zweibrücken, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Nemecka. Školstvo za Márie Terézie Na slovenskom území zaviedla túto povinnosť až Mária Terézia, ktorá roku 1774 nechala položiť jej základy. Neskôr, roku 1869, bol vyhlásený ríšsky školský zákon, ktorý určoval, že povinná školská dochádzka začína v šiestich rokoch a trvá pre chlapcov i dievčatá po dobu ôsmich rokov. Základné školstvo sa vtedy delilo, podobne ako dnes, na dva stupne, školu všeobecnú a školu občiansku. Všeobecnú školu navštevovali nielen žiaci od 6 do 11 rokov, ale aj tí, ktorí nepokračovali v štúdiu na občianskej škole. Prvé československé školstvo Ani po vzniku Československa sa školský systém príliš nezmenil. Vtedajšia vláda ho len upravila pre svoje potreby. Zákon zaviedol spoločné triedy pre dievčatá i chlapcov, zrušil úľavy z povinnej školskej dochádzky a rozdelil vzdelávanie. Žiaci navštevovali najprv všeobecné školy, po vzore habsburskej monarchie, a následne pokračovali v štúdiu na vyšších všeobecných školách, mestských školách alebo na jednej zo stredných škôl. Tí žiaci (14-16 rokov), ktorí ďalej na pokračovacích školách neštudovali, povinne navštevovali kurzy pri školách všeobecných alebo občianskych. Školstvo vo svete Toľko k zavedeniu školskej dochádzky a ku školskému systému na území dnešnej Slovenskej republiky. Ale nie všade je školstvo rovnaké. Svetové školstvo sa od toho slovenského vo väčšej či menšej miere odlišuje, pritom tri základné stupne vzdelávania zostávajú. Základné delenie vzdelávacieho systému – stupňov vzdelávania: Primárny stupeň zahŕňa predovšetkým povinnú školskú dochádzku, teda prvý a druhý stupeň základnej školy. Je pritom na konkrétnom štáte alebo správnom obvode, aby si určil jeho dĺžku. K sekundárnemu stupňu vzdelávania sa radia stredné školy, terciálny stupeň zastupujú školy vysoké alebo vyššie odborné. Nie všade však nájdeme tie isté formy stupňov a škôl. Na nasledujúcich riadkoch Vás postupne zoznámime so školskou dochádzkou vo vybraných krajinách sveta. Taliansko - Európa: Ako prvé sa pozrieme na Taliansko. Tento štát, hoci je nám pomerne blízko, má školstvo, ktoré sa od toho slovenského značne odlišuje. Hlavne teda v trojmesačných hlavných prázdninách. Tento fakt pritom nie je tak skvelý, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Žiaci totiž navštevujú školu aj v sobotu. Nástup k povinnej školskej dochádzke je pritom rovnaký, ako v Slovenskej republike, teda v šiestich rokoch. Najprv navštevujú prvý stupeň, a to až do jedenástich rokov, potom nižšiu strednú školu, ktorá nahrádza druhý stupeň, a z nej následne v štrnástich rokoch prestupujú na školu strednú. Povinná školská dochádzka trvá v Taliansku 12 rokov. Talianske deti teda dostávajú v školách dosť zabrať. Čínska ľudová republika - Ázia: Ale nezostávajme len v Európe, pozrime sa aj do Ázie, konkrétne teda do Číny, kde povinná školská dochádzka trvá 9 rokov. Základná škola má v Čínskej ľudovej republike zvyčajne šesť tried, tri nižšie a tri vyššie. Nasleduje vzdelávanie na nižšej strednej škole, ktorá má taktiež tri triedy. V priebehu školskej dochádzky sa žiaci učia rovnaké predmety, ako v Slovenskej republike, navyše je tu čínština, čo je v tomto štáte pochopiteľné. Čínske školstvo pritom veľmi rýchlo silnie, a hoci by malo byť, rozhodne nie je zadarmo. Amerika: Západnú pologuľu v tomto článku reprezentujú hneď dva štáty, sú nimi USA a Kanada. Hlavný rozdiel medzi slovenským a americkým školstvom je jednotnosť slovenského školstva. Ak prídeme na akúkoľvek školu v rámci Slovenskej republiky, vždy sa stretneme s podobnými pravidlami, priebehom štúdia, učebnicami, čo v USA neplatí. Spojené štáty - USA Ak navštívime niekoľko škôl napríklad v USA, zistíme, že každá z nich má iný vzdelávací program, často začína povinná školská dochádzka v rôznom veku dieťaťa a to od 5 do 8 rokov, žiaci preto zo škôl odchádzajú medzi 14 a 18 rokom. Je tomu tak vďaka provinciám, ktoré školy spravujú. Prvým stupňom vzdelávania je v USA škôlka, takzvaná Kindergarden, nasleduje Primary School, kde žiaci študujú prvých päť rokov. Middle School je obdobou nášho druhého stupňa, od šiestej do ôsmej triedy, a na ňu nadväzuje High School, ktorú žiaci navštevujú až do 18 rokov veku, teda od deviateho až do dvanásteho ročníka. V USA existujú iba všeobecne zamerané stredné školy. Vzdelávanie na nich je veľmi podobné slovenským vysokým školám. Študent musí za štyri roky splniť určitý počet kreditov a predmetov. Z tých základných musia absolvovať 8 semestrov angličtiny (počítajú sa sem aj divadlo, príhovory, debaty alebo kreatívne písanie), 6 semestrov matematiky a 4 semestre cudzieho jazyka, najčastejšie španielčiny. Veľkou výhodou pre študentov je tiež to, že stredné školy v USA ponúkajú veľké množstvo rôznych predmetov, a to v rozmedzí niekoľkých desiatok až stoviek možností. Študent sa tak môže špecializovať na konkrétny predmet, ktorý ho baví a chce ho študovať. Kanada V Kanade môžu byť rozdiely aj medzi školami v rámci provincie. Školy sú spravované tzv. Školskou radou, ktorá rozhoduje o dôležitých záležitostiach škôl v obvode (poplatky za vzdelávanie, platy vyučujúcich, stavebné úpravy škôl, financovanie vybavenia). O každodenných záležitostiach spojených so školou rozhoduje riaditeľ. Školská dochádzka trvá v Kanade 12 rokov, žiaci však môžu štúdium ukončiť aj skôr a to konkrétne v 15 rokoch, pokračovanie do 18 rokov je nepovinné. Kanadské stredné školy ponúkajú žiakom na štúdium základné predmety, ďalej si môžu vybrať predmety, ktoré ich zaujímajú a zdokonaľovať sa v nich. Bežný školský deň trvá 7 hodín vrátane 1 hodiny na obed. Austrália Medzi štáty, ktoré v tomto článku predstavujeme, sme samozrejme nemohli zabudnúť na celý kontinent. A to Austráliu. Veľkou zaujímavosťou je doba začiatku školského roka. Pretože je Austrália na južnej pologuli Zeme, ročné obdobia tu vyzerajú úplne opačne ako u nás. Najväčšie horúco prichádza v tom istom období, v akom je v Slovenskej republike zima, preto austrálsky školský rok začína vo februári a končí v čase, keď k nám prichádza zima. Egypt – Afrika: A ako poslednú nesmieme vynechať tiež Afriku, školstvo je tu všeobecne na nízkej úrovni, aby sme však niektorým štátom nekrivdili, musíme zdôrazniť, že kvalita školstva sa v Afrike veľmi líši. Je však faktom, že gramotnosť v niektorých štátoch je veľmi nízka. Štátom, ktorý sme sa rozhodli v tomto článku predstaviť ako afrického zástupcu, je nám známy a Slovákmi a Čechmi, obľúbený a často navštevovaný Egypt. Egyptský vzdelávací systém môžeme v zásade rozdeliť na 2 systémy, štátny a súkromný. Hoci sa to nezdá, tieto dva systémy sa razantne odlišujú. Zatiaľ čo v štátnom školstve študenti neplatia žiadne poplatky, súkromný systém je dostupný len pre veľmi bohatých ľudí a cudzincov žijúcich v Egypte. V štátnych školách môže byť aj viac ako 40 žiakov v triede a vzdelávanie je otvorené všetkým obyvateľom. Za vzdelávanie súkromné ​​vláda nezodpovedá, je tu menší počet študentov aj kvalitnejšia výučba. Bežná je tiež výučba v arabčine na štátnych školách a v angličtine na školách súkromných. Školstvo je naprieč svetom veľmi odlišné, a nie vždy pre cudzincov pochopiteľné. Ale skúste sa zamyslieť. Čo by asi povedali žiaci a žiačky základných škôl, keď by sme povinnú školskú dochádzku predĺžili na 12 rokov? A ako by sa tvárili, keby sme ich postavili pred úplne iný vzdelávací systém, než na aký sú študenti či študentky zvyknutí? Problém so vzdelávaním a so systémom vo všeobecnosti by však mohli mať všetci študenti, nielen tí slovenskí. Veľmi zaujímavé je porovnanie egyptskej a britskej základnej školy. Pre študentov, potomkov cudzincov žijúcich v Egypte, je podľa onoho porovnania lepšie vzdelávať sa na súkromných školách. Každá škola vyzerá inak, na každej škole sa inak učí, preto je sa hodí pripomenúť jedno príslovie: Iný kraj, iný mrav. A to platí aj o školstve.

Nezáväzný kontaktný formulár
Na základe vyplneného kontaktného formulára Vás budeme kontaktovať, zodpovieme všetky otázky a predstavíme Vám služby Školy Populo. V prípade, že sa s nami chcete spojiť ako prví, môžete nám zavolať na tel. +421 918 405 241.
+421
V prípade záujmu o doučovanie v iných mestách nás kontaktujte na tel. +421 918 405 241, prípadne formou e-mailu na info@skolapopulo.sk.
Doučujeme tiež v Česku a v Anglicku.
Sledujte nás na Instagrame!
© 2021 Vzdelávacie centrum Populo
Prevádzkovateľom stránok Škola Populo je Vzdělávací centrum Populo, z. s. IČO: 06746551, so sídlom Horní lán 1257/45, Nová Ulice, 779 00 Olomouc Spisová značka: L 16433 vedená na Krajskom súde v Ostrave.
Používame cookies, aby sme vám zaistili čo možno najjednoduchšie použitie týchto webových stránok. Ak budete naďalej prezerať naše stránky predpokladáme, že s použitím cookies súhlasíte.