Mnohí študenti sa na prijímačky alebo maturitu poctivo učia, no zabúdajú na druhú polovicu úspechu – psychickú pohodu. Nervozita, stres a tlak okolia dokážu aj perfektnú prípravu úplne pokaziť.
Najnovší Národný monitoring duševného zdravia žiakov, ktorý uskutočnil Národný ústav duševného zdravia (NUDZ) v spolupráci s Českou školskou inšpekciou, ukazuje alarmujúce čísla – viac než polovica žiakov deviatych ročníkov v Česku vykazuje známky zhoršenej psychickej pohody (wellbeingu) a 30 % trpí stredne ťažkými až ťažkými úzkosťami.
Tieto údaje naznačujú, že psychická odolnosť a schopnosť zvládať stres sú dnes rovnako dôležité ako samotná príprava na skúšku.
Čo spôsobuje stres pri skúškach?
Stres sám o sebe nie je zlý – v primeranej miere pomáha sústrediť sa. No ak je ho priveľa, blokuje pamäť, pozornosť aj logické myslenie.
Medzi najčastejšie príčiny patria:
-
obavy zo zlyhania a porovnávanie sa s ostatnými,
-
preťaženie učením bez oddychu,
-
zlá organizácia prípravy,
-
tlak zo strany rodičov alebo učiteľov,
-
nízke sebavedomie.
Okrem týchto faktorov môže mať stres aj hlbšie psychologické príčiny. U niektorých študentov pramenia obavy zo skúšok, predošlých negatívnych skúseností, pochybností o vlastných schopnostiach alebo vnútorných konfliktov, ktoré sa v náročných situáciách znovu aktivujú. Na druhej strane existuje aj reálny strach, ktorý je do určitej miery oprávnený – napríklad kvôli nejasným alebo prehnaným požiadavkám, nedostatku času počas skúšky či obavám z následkov neúspechu.
Psychická odolnosť sa dá trénovať rovnako ako svaly
Rovnako ako pri fyzickej kondícii, aj psychická odolnosť sa posilňuje pravidelným „tréningom“. Malé, no každodenné kroky môžu výrazne zlepšiť schopnosť zvládať stres, neistotu či tlak počas skúškového obdobia.
Skúste napríklad:
-
zaradiť pravidelný pohyb, aspoň 30 minút denne – fyzická aktivita podporuje uvoľňovanie endorfínov a znižuje napätie,
-
naučiť sa vedome dýchať – krátke dychové cvičenia pomáhajú upokojiť myseľ,
-
dopriať si čas bez sociálnych sietí a obrazoviek,
-
každý deň si zapísať tri veci, ktoré sa vám podarili, a za ktoré ste vďační,
-
nastavovať si realistické ciele – ak veľkú úlohu rozdelíte na menšie časti, ľahšie si udržíte motiváciu a zvládnete prípravu s väčším pokojom a sebavedomím.
Zvládnuť stres neznamená zbaviť sa ho úplne – ale naučiť sa s ním efektívne pracovať.
Na našich webinároch zameraných na posledné dni pred prijímačkami alebo maturitou sa napríklad učíme:
-
zvládať trému pomocou dychových a vizualizačných techník,
-
využívať stres ako zdroj motivácie, nie ako prekážku,
-
zlepšiť koncentráciu a sebadôveru,
-
vytvoriť si zdravý prístup ku skúškam.
Cieľom nie je „nebyť nervózny“, ale vedieť nervozitu premeniť na sústredenie a istotu.
Ako sa efektívne učiť bez vyčerpania?
Mentálna príprava sa začína dobrým plánom. Tu sú tipy, ktoré fungujú:
-
Rozdeľte si učivo na menšie časti. Mozog si lepšie pamätá, keď sa neučí „v kuse“.
-
Opakujte pravidelne, nie nárazovo. Pomáha technika tzv. spaced repetition – teda postupné opakovanie v čase.
-
Striedajte učenie a oddych. Krátka prestávka po 45–60 minútach zvyšuje sústredenie.
Metóda fázovaného opakovania (spaced repetition)
Ako zvládnuť maturitu a prijímačky s pokojom a istotou?
Úspech na prijímačkách či maturite nie je len o vedomostiach. Je to kombinácia dobrého učenia, praktickej prípravy a psychickej pohody. V Škole Populo pomáhame študentom zvládnuť všetky tri časti.
Chcem prípravu na prijímacie skúšky a Monitor
Často kladené otázky o strese pri skúškach
Čo mám robiť, keď sa pri učení nedokážem sústrediť?
Namiesto dlhého učenia bez prestávky si rozdeľte látku na menšie časti, ktoré sa dajú ľahšie zvládnuť. Mozog má obmedzenú kapacitu pozornosti a po určitej dobe prestáva efektívne spracovávať informácie. Dobre funguje tzv. technika pomodoro – 25 minút sa plne sústredíte na učenie a potom si dáte 5 minút prestávku. Po štyroch takýchto „pomodorách“ si doprajte dlhšiu pauzu (15–30 minút).
Ak sa vám aj napriek tomu nedarí sústrediť, nezúfajte. Každý má občas slabší deň a tlačiť sa do učenia nasilu nie je ideálne.
Doprajte si pauzu – prejdite sa, zacvičte si alebo sa stretnite s kamarátmi. Po takomto oddychu ide učenie často lepšie a rýchlejšie.
Je normálne cítiť pred skúškou stres?
Áno. Mierna nervozita je prirodzená – pomáha vám sústrediť sa a podať lepší výkon. Problém nastáva, keď stres prerastie do paniky a bráni vám v učení či spánku.
Čo pomáha na trému pred skúškou?
Pomáha najmä vedomé dýchanie – napríklad technika 4-7-8: nadýchnete sa nosom na 4 sekundy, zadržíte dych na 7 sekúnd, a potom pomaly vydýchnete ústami počas 8 sekúnd. Takéto dýchanie pomáha upokojiť telo aj myseľ. Tréma často vzniká z obáv, čo by sa mohlo stať, preto je dobré zamerať sa na prítomný okamih. Keď sa zameriate na „tu a teraz“, ľahšie prerušíte kolobeh stresujúcich myšlienok.
Ako spoznám, že môj stres je už nezdravý?
Stres sa stáva problémom, keď dlhodobo narúša váš bežný režim – napríklad ak sa kvôli nemu nedokážete sústrediť, máte problémy so spánkom, strácate chuť do jedla alebo sa vyhýbate ľuďom. Varovnými signálmi sú aj panické ataky, častý pocit beznádeje alebo myšlienky typu „toto nezvládnem“.
Čo robiť, keď mi počas skúšky vypadne všetko, čo som sa naučil/la?
Nepodliehajte panike! To, že si v danej chvíli nespomeniete, je bežná reakcia tela na stres. Pomôže krátka pauza – zastavte sa, zhlboka sa nadýchnite a vydýchnite. Potom sa skúste vrátiť k ľahšej otázke alebo kľúčovému slovu, ktoré vás privedie späť k naučenému. Keď sa telo aj myseľ upokoja, ľahšie si spomeniete na naučené veci.
Mám sa učiť až do poslednej chvíle?
Tesne pred skúškou sa už radšej neučte intenzívne. Omnoho väčší prínos má kvalitný spánok, ľahké opakovanie a pokojná myseľ. Posledné hodiny venujte skôr relaxácii – mozog tak spracuje naučené informácie a vy pôjdete na skúšku oddýchnutí a sústredení.
Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc?
Ak stres začína ovplyvňovať váš každodenný život – napríklad sa dlhodobo nevyspíte, strácate energiu, prežívate panické ataky, úzkosti alebo beznádej – nie je hanba požiadať o pomoc. Môžete sa obrátiť na školského psychológa, linku dôvery alebo krízové centrum.
Zdroje
Česku
